Obličky pracujú neustále ako vysoko výkonný vodný filter na krv. Každých 24 hodín vyčistia 180 litrov krvi. To znamená, že celú krv prečistia až 51x za deň a pritom vyprodukujú 1,5 – 2l moču
Ak obličky nefungujú správne, v krvi sa hromadí metabolický odpad, čo môže viesť k rôznym príznakom ako napr. slabosť, dýchavičnosť, zmätenosť a nepravidelný rytmus srdca. Mnoho ľudí však nepociťuje žiadne príznaky. Ak obličky zlyhajú úplne, je nevyhnutná pravidelná dialýza, kde krv filtrujú prístroje. Človek na dialýze sa priemerne dožije 3 roky. Ďalšou možnosťou je transplantácia, podmienená dlhým poradovníkom a celoživotným užívaním imunopresív.
Niekomu môžu obličky zlyhať náhle kvôli infekciám, pre upchatie močových ciest či v reakcii na toxíny. Väčšinou je pre typická postupná strata ich funkčnosti. Zlyhávanie obličiek má také devastačné účinky, že väčšina pacientov sa tohto štádia nedožije. Kardiovaskulárne problémy ako typická príčina zníženia funkčnosti obličiek zabíja pacienta najskôr. Obličky sú pre správne fungovanie srdca tak dôležité, že pacienti so zlyhávaním obličiek mladší ako 45 rokov majú v porovnaní s tými, ktorí majú obličky v poriadku 100x väčšiu pravdepodobnosť, že zomrú na ochorenie srdca.
Dobrou správou je, že najzdravšia strava pre srdce – založená na čerstvých, nespracovaných rastlinných potravinách napomáha aj správnej ochrane obličiek a ich liečbe. Zdravé obličky dôkladne pracujú, aby udržali bielkoviny a ostatné nevyhnutné nutričné látky v tele a aby cez moč z krvného obehu odstránili toxíny a neužitočný odpad. Ak sa z obličiek dostávajú do moču bielkoviny, je to znak ich počiatočného zlyhávania.
Čo poškodzuje obličky
Výskum odhalil 3 charakteristické komponenty, ktoré súvisia s počiatočným zlyhávaním obličiek – živočíšne proteíny, živočíšne tuky a cholesterol. Pochádzajú z rovnakého zdroja, zo živočíšnych produktov. Nepotvrdil zhoršovanie funkcie obličiek s príjmom proteínov či tukov z rastlinných zdrojov. Hlavným vinníkom je vždy strava plná mäsa a sladkostí. Nadmerný prísun cukru a sladených nápojov s vysokým obsahom fruktózy sa spája s vysokým krvným tlakom a zvýšenou hladinou kyseliny močovej, ktoré poškodzujú obličky. Nasýtené tuky, transmastné tuky a cholesterol nachádzajúce sa v živočíšnej potrave, v nezdravom fast foode tiež súvisia s poškodzovaním obličiek. Rovnako príliš veľa fosforu v krvi znamená zvýšené riziko zlyhania obličiek, srdca, infarktov a predčasných úmrtí. Jeho nadbytok tiež ničí cievy, urýchľuje rednutie kostí a starnutie. Fosfor sa nachádza v živočíšnych i rastlinných potravinách. Nejde o to, koľko ho človek do tela dostane, ale koľko ho telo vstrebe. Fosfor zo živočíšnych produktov má formu fosfátu, ktorý sa do krvi vstrebe ľahšie, než fytát z rastlín. Najhorší typ fosforu je vo fosfátových potravinových doplnkoch. Tieto zmesi sa pridávajú do kolových nápojov a mäsa, aby vylepšili ich farbu. Bez pridania fosfátov by cola bola čierna ako smola. Fosfátové prísady sa zvykli vstrekovať do hydinového mäsa na zlepšenie farby ale aj aby sa vďaka vode zvýšila jeho hmotnosť ale aj preto, aby sa obmedzil únik vody zo skladovaného mäsa. Tieto prídavné látky sú označované ako E 338-341, E 343 a E 450 – 452, preto má obrovský význam sledovať etikety potravín, ktoré nakupujete. Najviac fosfátov obsahujú sladkosti, limonády, kolové nápoje, sušienky, koláče, mliečne výrobky, zmrzliny, majonézy, trvanlivé pečivo, marmelády, sušené výrobky, polievky, konzervovaná zelenina, stužené tuky, mäso a vnútornosti.
Do konzervovaného mäsa sa pridávajú aj dusitany ako ustaľovače farby a tiež aby sa nemnožili v ňom baktérie botulizmu. Preto je vhodné vyhýbať sa spracovanému mäsu (saláma, párky, klobásy, slanina). Dusitany sa dávajú do súvislosti so zvýšeným rizikom rakoviny obličiek.
Bielkoviny z mäsa zvyšujú kyseliny v obličkách, čo zvyšuje produkciu čpavku a poškodzuje ich citlivé bunky. Všetky bielkoviny však nie sú rovnaké. Vysoký príjem živočíšnych bielkovín môže spôsobovať hyperfiltráciu, významný nárast záťaže obličiek. Občasná hyperfiltrácia neškodí. Denné vysoké dávky živočíšnych bielkovín nútia neustále aktivovať ich rezervné sily a preto obličky časom ochabujú. Po konzumácii mäsa (hovädzie, kuracie, ryby) sa obličky dokážu prepnúť do hyperfiltračného režimu v priebehu pár hodín. Podobné množstvo rastlinných bielkovín však nevyvoláva v obličkách takmer nijaký viditeľný tlak. Ak zjete kúsok tuniaka, úroveň filtrácie môže za 3 hodiny poskočiť o 36% Rastlinné bielkoviny udržujú aj funkciu oslabených obličiek. Živočíšne bielkoviny ale spôsobujú možné zápalové reakcie. Rastlinné bielkoviny pôsobia protizápalovo.
Znižovanie kyselín v strave
Živočíšne bielkoviny majú vyššiu hladinu aminokyselín obsahujúcich síru (metionín), čo pri metabolických procesoch tvorí kyselinu sírovú. Ovocie a zelenina pôsobia zásadito a pomáhajú kyseliny neutralizovať. Dávky kyselín v strave závisia od vyváženosti potravín s kyslým účinkom (mäso, vajcia, syry) a jedál pôsobiacich zásadito (ovocie, zelenina). Vyšší obsah kyselín predstavuje vyššie riziko úniku bielkovín do moču, čo signalizuje poškodenie obličiek.
Kyselinotvorná strava poškodzuje drobné, jemné kanáliky obličiek. V snahe odvrátiť pôsobenie prekyslenej stravy produkujú obličky zásaditý čpavok, ktorý môže časť kyselín neutralizovať. Z krátkodobého hľadiska to má pozitíva, ale z dlhodobého hľadiska môže čpavok na obličky pôsobiť toxicky a spôsobovať postupný pokles ich funkčnosti. Ak ľudia nie sú ochotní konzumovať menej mäsa, tak by mali aspoň jesť viac ovocia a zeleniny, aby vyvážili veľké dávky kyselín. Je nerozvážne uchyľovať sa k potravinovým doplnkom. Sóda bicarbona síce dokáže veľmi úspešne odraziť nápor kyseliny, lenže obsahuje sodík, ktorý z dlhodobého hľadiska môže sám prispievať k poškodeniu obličiek. Kľúč k zastaveniu poškodzovania obličiek (i iných orgánov) sa ukrýva na trhu s ovocím a zeleninou, nie v lekárni. Daň za hlúposť je vysoká, človek platí nielen v lekárni za lieky ale i vlastným zdravím.
Ďalším dôvodom užitočnosti znižovania živočíšnych bielkovín v strave je i kyselina močová, ktorá môže vytvárať kryštály. Tie sa stávajú zárodkami vápnikových kameňov, pričom iné kamene sa tvoria samé od seba. Potom máte len 2 možnosti – buď zo svojho jedálnička odoberiete mäso, alebo pridáte do neho lieky, ktoré majú aj vážnejšie vedľajšie účinky. Pri vylúčení mäsa zo stravy možno už za 5 dní znížiť riziko kryštalizácie kyseliny močovej viac ako o 90%. Ak je váš moč zásaditý, pravdepodobnosť vzniku obličkových kameňov je menšia. Už za necelý týždeň po vylúčení mäsa má moč takmer neutrálne pH. Zmeny jedálneho lístka môžu mať tak silný účinok, že nielen zabránia tvorbe obličkových kameňov, ale v niektorých prípadoch ich môžu aj vyliečiť bez liekov či chirurgického zásahu. Kamene vytvorené kyselinou močovou sa dajú rozpustiť, ak dodržíte 3 zásady – konzumujte viac ovocia a zeleniny, obmedzujte príjem živočíšnych produktov a soli, vypite 10 pohárov vody.
Ako zistiť pH moču
Naša bežná strava je kyselinotvorná a strava založená na rastlinnej báze kyselinu znižuje. Konzumácia kyselinotvorných potravín ovplyvňuje riziko vzniku obličkových kameňov a môže vyvolať systémovú chronickú acidózu (prebytok kyselín v krvi), ktorá počas starnutia zrejme spôsobuje ochabovanie svalstva. Ako určiť, do akej miery je jedálny lístok kyselinotvorný? Najjednoduchšia metóda je zohnať si pH papieriky a testovať moč. Iná možnosť je vo vašej chladničke v podobe hlávkovej červenej kapusty.
Červenú kapustu varte vo vode tak dlho, až bude tmavofialová. Prípadne môžete surovú kapustu premiešať s trochou vody a potom precediť. Najskôr sa vycikajte do záchodu, moč nesplachujte, ale vylejte naň kapustovú vodu. Ak voda vo wc mise ostane fialová, alebo čo je horšie – dostane ružovkastý nádych, váš moč je príliš kyslý. Modrá je dobrá. Ak sa voda vo wc zafarbí na modro, váš moč nie je kyslý, je neutrálny, alebo dokonca zásaditý.
Aby ste si udržali funkčné obličky čo najdlhšie, musíte starostlivo vyberať, čo zjete. Jedálniček preplnený mäsom, sladkosťami môže obličky postupne priviesť do stavu, kedy sú nútené prepnúť na hyperfiltráciu. To je rovnaký stav, ako keď motor vášho auta neustále túrujete, až otáčkomer preskočí na červené čísla. Zaujímavé je, že o svoje tátoše sa človek stará omnoho lepšie, než o vlastné telo.
Lekári tvrdia, že záťaž obličiek sa dá znížiť, ak sa pri skladbe jedál zameriate na jedlá založené na rastlinnej báze. Ľudské telo sa nevie prispôsobiť chemickej palete nachádzajúcej sa v spracovaných potravinách. Preto je najlepšou voľbou konzumovať nespracované rastlinné potraviny, menej často siahať po spracovaných rastlinných a nespracovaných živočíšnych potravinách a vyhýbať sa konzumácii vysoko spracovaným rastlinným potravinám a spracovaným živočíšnym potravinám.