Vplyv jedla na psychofyzický život človeka, časť 9.

Máte radi hovädzie či bravčové?

Mäso cicavcov a energetika

Väčšina súčasného dobytka chovaného na mäso sú kríženci potomkov silného pratura či zubra, ktorého zdomácňovanie začalo pred 10 000 rokmi v západnej Ázii. Je však záhadou ako sa odohrala genetická zmena mocného zubra na súčasný dobytok, pretože dnešný dobytok má menší mozog, pasívnu povahu, zvýšenú plodnosť a skôr dospieva.

Zubor je silné a odvážne zviera, schopné postaviť sa akejkoľvek hrozbe. Slúžil ako zdroj potravy ale i ako symbol hrdinstva, odvahy, plodnosti a sily. Egypťania poctili býka Ápisa mumifikáciou. Súčasný dobytok z veľkochovu sa nepodobá na svojho silného predka a podobne ako ostatné hospodárske zvieratá trpí obmedzením priestoru, nadužívaním liekov a ďalšími spôsobmi nehumánneho zaobchádzania.

U dobytka na rozdiel od sliepok nevedie obmedzený priestor k agresivite, ale k vážnym tráviacim problémom a preto je vyššia konzumácia hovädzieho zaručeným receptom na problémy s trávením, postojom ľahostajnosti ku všetkému v okolí. Dobytok, sa rád pasie za súmraku pri sviežom vzduchu. Vo výkrmniach ráno, čo znižuje produkciu mlieka i mäsa o 10%. Má podávané hormóny a na zvýšenie váhy dostáva krmivo z obilia, ktoré znižuje výživnú hodnotu jeho mäsa.

Hovädzie mäso je silné jedlo a ak nie je dobrej kvality a náležite pripravené, môže vyvolať únavu, nudu a spôsobiť prehriatie. To platí i pre ekologicky kŕmený dobytok. Kravy si nedokážu odpľuvnúť, no vedia dáviť a robia to niekedy i násilne. Majú hrubý jazyk a preto nemajú veľmi citlivú chuť. Pre ľudí, čo jedia veľa hovädzieho nie je neobvykle, že im jednoduché jedlá pripadajú bez chuti.

Spôsob, akým dobytok konzumuje potravu sa u ľudí môže prejaviť bulímiou. Dobytok má rád pozornosť, páči sa mu, keď ho ľudia škrabkajú a hovoria s ním. Má dobre vyvinutý sluch, no neznáša hluk. Má problémy s rozhodovaním, nevie sa o seba postarať, preto nasleduje svojho chovateľa. Svoj výraz príliš nemení, okolo seba sa pozerá prázdnym, nevýrazným pohľadom a jeho verbálne vyjadrovanie je obmedzené na dlhé bučanie. Ľudia, ktorí konzumujú hovädzie, tiež často nepatria medzi zhovorčivé a vnímavé povahy.

Oddelené býky od kráv sa v zatvorenej ohrade vzájomne šikanujú. Ak krava nie je nablízku, býci sa chovajú k teliatkam dôverne a preto bola nadmerná konzumácia hovädzieho v minulosti spájaná s incestným jednaním a sexuálnou posadnutosťou. Teľa má rýchly metabolizmus a môže sa dosť spotiť. Súvisí to tiež s obmedzeným pohybom, je kŕmené  mliekom alebo umelou mliečnou kŕmnou zmesou. Takto chované teľatá sú chudokrvné, slabé a náchylné k chorobám. Vo výkrmniach často dochádza k náhlym úmrtiam teliat, podobný problém poznáme i u detí – syndróm náhleho úmrtia. Detičky síce teľacinu nejedia, ale pijú homogenizované a pasterizované kravské mlieko, ktoré môže nepriaznivo vplývať na dýchacie orgány. Ak sú kŕmené sójovou detskou výživou, môže to byť ešte horšie. Teľatá postihuje dosť bežne mastitída a polycystický vaječník, čo sú tiež bežné ľudské problémy. Teľacie dobrej kvality však prospeje vychudnutým ľuďom. V každom prípade je jedinou zdravou cestou konzumácia dobytka z voľného chovu, ktorý sa kŕmi trávou. Príchod choroby šialených kráv tento fakt len zdôrazňuje.

U ľudí často konzumujúcich hovädzie sa objavujú ľahko rozpoznateľné znaky, napríklad sú hluční a majú horkokrvnú povahu (fyzicky i emocionálne), plnú tvár a veľké telo so silnou kožou s načervenalou farbou a sú takmer vždy značne ochlpení.

Prasatá

Po psovi boli druhými zdomácnenými zvieratami, prvým bol pes cca pred viac než 8000 rokmi. Dnes je prasa po králikovi najrozšírenejším zvieraťom. Preslávilo sa svojou neohrabanosťou a tým, že žije v špine a len veľmi málo sa podobá svojmu predkovi – divokému prasaťu, ktoré je chudé, svalnaté a dokáže bežať rýchlosťou 40 km/hod. Divé prasa je odvážne, aktívne najmä v noci a zdržiava sa v hlbokých lesoch, ktorými sa stále potuluje. Je neľútostné, nebezpečné zviera, žerie aby prežilo.

Domáce prasa je priateľské, viac spoločenské a v noci menej aktívne. Žije aby žralo. Čierna zver je žravá, hovorí sa, že črevá majú 9x dlhšie než telo. Domáce prasa má črevá 14x dlhšie než telo, čo mu zlepšuje trávenie rastlinnej potravy. Človek toto zviera vie využiť celé a v niektorých kultúrach sa žiadna jeho časť nevyhadzuje.

V kultúrach, kde ho nejedia je odmietané ako nečisté zviera, nevhodné na konzumáciu. Ľudia na Strednom východe majú odpor k bravčovému nie tak pre náboženstvo ale pre fakt, že vyprahnuté oblasti životného prostredia nie je pre ich chov vhodné. Prasatám sa darí v bujnom lesnom prostredí, kde môžu žiť zdravo, rýpať rypákom v zemi, hľadať si potravu a odpočívať v chladivom tieni stromov. To však nie je možné v suchej klíme Stredného východu, hoci v dávnoveku tam prasa žilo, čomu nasvedčujú archeologické nálezy.

Ak je prasa chované nevhodne, je jeho mäso nezdravé. V prirodzenom prostredí je jeho mäso rovnako zdravé a čisté ako akékoľvek iné živočíšne jedlo. Prasa patrí medzi jedno z najinteligentnejších zvierat a dá sa ľahko vycvičiť. Majú výborný žalúdok, schopný stráviť takmer všetko požívateľné. Prasa z veľkochovu je súťaživé a len zriedka bude jesť samo. Z hospodárskych zvierat najrýchlejšie naberajú na váhe, potrebujú veľké množstvá jedla. Sú však náchylné na infekcie spôsobujúce abscesy a zápal pľúc. Sú citlivé na stres, slnko, na spálenie a úpal, lebo majú málo potných žliaz. No objavuje sa i podráždenosť, prudký hnev, obezita, rýchle či namáhavé dýchanie. Súčasné prasatá trpia sociálnym zmätkom a ťažšie rozpoznávajú ostatné zvieratá zo svojej skupiny. U ľudí sa tento rys prejavuje ako pocit, že človek nezapadá do spoločnosti alebo stále potrebuje uznanie a ak ho nedostane, jedná nestriedmo a izoluje sa od ostatných.

Zdomácnené prasa veľa odpočíva a spí, potom trpí zápalom kĺbov a ich anomáliami. Tiež mávajú žalúdočné vredy, skracujú sa im svaly, strácajú svoju pružnosť a silu. Tie chované v tme sedia dlho sklesnuto so sklonenou hlavou akoby smútili. To časom vedie k nenávisti voči obmedzenému pohybu a uchýlia sa k trucovitosti a porazeneckým postojom. Toto jednanie nie je neobvyklé ani u ľudí, ktorí sa dostali do obmedzujúcich situácií len s tým rozdielom, že človek situáciu môže riešiť vždy, prasa to urobiť nemôže. Ak človek cíti, že nemá šancu, zostane v depresívnej situácii a ľahko si osvojí zášť, pocit márnosti a skľúčenosť.

Bežné správanie sa zdravého prasaťa, voľne žijúceho je hygienické, u domáceho táto vlastnosť zmizla. Častí konzumenti bravčoviny majú zvyčajne guľatú tvár a zaoblené telo, ktorého jednotlivé časti splývajú dohromady. Všetci konzumenti bravčového nemusia mať nadváhu, ale tak vyzerajú.

Kvalitné bravčové mäso je veľmi prospešné a výživné jedlo. Pôsobí na orgány v strednej časti tela (slezina, pankreas, žalúdok, pečeň, žlčník) a môže pomôcť povzbudiť ich metabolizmus, zvýšiť silu i vytrvalosť.

Pridaj komentár