Odhaľujeme energetický vplyv mäsa na človeka….
Moriak
Bol tradičným jedlom starých Mayov a ich potomkovia si na jeho mäse pochutnávajú dodnes.
Mnohé typické rysy moriakov z veľkochovu sa zhodujú s kuracími – ak sú nervózni, driapu sa do krvi a tiahnu ku kanibalizmu, sú veľmi paranoidní, ľahšie sa naľakajú než sliepky a sú neuveriteľne hlúpi. Starší moriaci inklinujú k panike, tlačia sa na kopu a snažia sa uniknúť tomu, čoho sa boja a udusia sa. Sú citliví na prievan a vlhko, s mokrými nohami ľahko nachladnú. Majú problémy so zrakom, čo im sťažuje nachádzanie potravy a vody.
Z hydiny sa chovajú najhoršie a potrebujú mnoho miesta. Hoci sú so sliepkami značne podobní, neznášajú sa. Z hľadiska energetiky moriak trpí klaustrofóbiou, nervozitou, očnými problémami – najmä začervenaním očí a tikom. Sú emočne závislí na chovateľoch, čo sa u ľudí konzumujúcich ich mäso môže prejaviť stratou pamäti, problémom porozumieť a uspokojiť svoje nutričné požiadavky. Moriaci z voľného chovu sú sebestační, silní vtáci a dokážu si až 40% potravy nájsť sami.
Morčacie mäso je suché, tmavšie môže byť šťavnatejšie. Moriak má teplú a suchú povahu, divoký moriak prospeje ľuďom s hyperaktivitou a tým, ktorí prichádzajú o svalový tonus, sú obézni a nesústredení.
Pštros
Konzumácia pštrosieho mäsa má v niektorých častiach Afriky a ďalších oblastiach sveta dlhú históriu. Napríklad u Egypťanov a Rimanov bol pštros symbolom mužnosti. V súčasnosti sa jeho spotreba zvyšuje, pštros sa chová na mäso a vajcia.
Ako zdroj mäsa sa pštros radí medzi hovädzie a hydinové mäso, je tmavé ale jemné, ľahko stráviteľné, s nízkym obsahom tuku a vysokým podielom minerálov, najmä železa a fosforu. Pštrosie vajcia sú výborným zdrojom bielkovín, no jedno vajce pštrosa sa rovná 24 slepačím. Pštros je najväčší žijúci vták, nevie lietať, no behá rýchlosťou až 70 km/hod. a je vytrvalý. Hoci ma malý mozog, vidí dokonale. Jeho prirodzeným prostredím sú púšte a savany, vydrží chlad i sneh, nemá rád dážď a vysokú vlhkosť. Pštrosie mäso je skvelé jedlo, zahrieva, zvyšuje silu a vytrvalosť.
Vodné vtáky: kačky a husi
Takmer všetky kačky pochádzajú z kačky divokej, ktorá žije na severnej pologuli. Číňania, Thajčania a Japonci ich chovali tisíce rokov pre mäso, vajcia a perie. Kačky poskytujú i zábavu, priateľstvo a sú dobrými domácimi maznáčikmi. Majú živšiu povahu ako morky a sliepky.
Kačky a husi sú menej náchylné k chorobám, sú živšie, prispôsobivejšie, bystrejšie a pokojnejšie než sliepky a morky. Husi sú z hydiny najodolnejšie, skvelé v hľadaní potravy, dokážu sa o seba dobre postarať. Slávnu Škótsku pálenicu Ballantine v noci nestrážia psi ale husi. Husie páry vydržia spolu celý život, kačka si káčera vyberá sama a je veľmi dobrou matkou. Vytvárajú si silné priateľské putá ku psom, kravám i ďalším zvieratám v ich blízkosti. Vodné vtáky sú dôstojnejšie a pokojnejšie. Husi môžu byť agresívne ak chránia svoje mláďatá. Sú bystrejšie a vedia prejaviť svoju nevôľu. V noci sú nepokojné, spia ak sú unavené, inak sú aktívne. V obmedzenom priestore im hrozí nervové zrútenie. Vajcia kladú v noci, ak prijímajú jedlo bez vody, môžu sa udusiť. Netlačia sa na kopu, pri strachu pobehujú v kruhu, sú citlivé na zmenu počasia a nervózne, hlučné ak sa blíži búrka. Milujú vodu, no pohodlne sa cítia i na súši. Sú hrdé, radi vyzerajú dobre, nie však posadnuté vzhľadom ako sliepky.
Z hľadiska energetiky môžu u človeka vytvoriť niektoré nezvyčajné kvality – k hľadaniu podobne zmýšľajúcich ľudí, chápavých osôb, ktoré porozumejú problémom. Takéto chovanie môže viesť k presviedčaniu priateľov, príbuzných o vlastných názoroch, ich zdôvodňovaní či k upätosti a pýche. Ďalej k silným vonkajším emočným reakciám a po upokojení sa k premýšľaniu, ako je inými vnímaný. Silný zmysel pre rodinu je vnímaný ako záväzok, v krajnom prípade to vedie až k zaujatosti proti komukoľvek mimo skupinu, ktorú si človek vybral.
Ľudia konzumujúci množstvo vodných vtákov sú veľmi hrdí, zastávajú pevné názorové postoje. Často sú v pohotovosti, stoja či sedia vzpriamene, hlavy držia vysoko zdvihnuté. Majú silné, vyčnievajúce pery, ktoré si neustále zvlhčujú jazykom. Zvyčajne sú štíhli, majú mastnejšiu pleť.
Kačacie či husacie mäso má na ľudské telo najteplejší vplyv, preto môže pomôcť osobám trpiacim skľúčenosťou, nečinnosťou či tým, u ktorých sa v tele zadržiava voda.
Bažant, prepelica a iné lovné vtáctvo
Divokí vtáci patria medzi obľúbené jedlá na celom svete. Hoci prepelica nerada lieta, ak je vo svojom prirodzenom prostredí, stane sa z nej sťahovavý vták, schopný rýchleho letu na krátke vzdialenosti.
Prepelice často porovnávame s bažantmi, oba druhy majú samovražedný zvyk – behať v situácii kedy by mali lietať a uniknúť z nebezpečenstva. Rýchly let na krátke vzdialenosti vyžaduje mnoho energie a ak ich lovci pár krát vyplašia, budú tak vyčerpané, že ich doslova môžu pozbierať.
Prepelica je bojovný vták, má jemné mäso, ktoré sa servíruje po dvoch kusoch. V stredoveku to bol kráľovský vták šľachty a vyššie kruhy ho považovali za príliš dobrého pre jednoduchých ľudí. Bažant je nádherný vták s úchvatným perím, ktoré sa podobá páviemu periu. Má veľmi chutné mäso, ľahko stráviteľné, s výraznou chuťou. Samička je od samca menšia, jej mäso je viac krehkejšie, čo mu neuberá na chuti.
Tetrov je síce veľký vták, na krátke vzdialenosti však dokáže veľmi rýchlo lietať. Hoci sa perlička väčšinou chová na farmách, jej mäso si zachovalo tmavé mäso a zverinovú chuť. Rada sadá na vrchné konáre vysokých stromov a dolu zlieta len vtedy, keď si hľadá potravu. Je to hlučný vták, ktorý nebýva príliš často chorý. Svoje vajcia skrýva v plytkých jamkách v zemi, znáša ich od jari až do doby, kedy je chladno.
Lovné vtáctvo zahŕňa aj početné druhy vodných vtákov a pre ľudí ponúka jedinečné energetické kvality podľa druhu a charakteru vtákov. Konzumentom dodávajú energiu, jedlá z nich pripravené povzbudzujú, stimulujú metabolizmus a motivujú každého, kto je deprimovaný, pomalý alebo sa zotavuje z vysiľujúcej choroby.