Kuracie dennodenne – alebo prečo to tak nerobiť? Francúzsky kráľ Henrich IV. V 16-tom storočí, kedy kurča bolo luxusom a jedávali ho len bohatí povedal, že zariadi, aby Francia rozkvitla tak, aby sa v nedeľu jedlo bohatých objavilo v každej kuchyni. Dnes je kurča najviac konzumovaným mäsom nielen u nás.
Vzťah človeka a sliepky trvá tisíce rokov, jeho počiatky siahajú do Indie a Číny. Divoké bankvinské kurča pôvodne žilo v lese v skupinkách od 5 – 12 vtákov. Žilo na stromoch, jedlo malé zvieratá a rôzne semená rastlín. Ľudia mysleli, že ako jedlo nemá cenu, malý vták mal málo tuhého a suchého mäsa. Jeho udomácňovanie začalo pred 5000 rokmi, Najskôr sa chovalo na mäso, neskôr i na vajcia. Niektoré súčasné plemená sliepok sa chovajú výhradne na mäso, iné sú skvelé nosnice. Pred 200 rokmi sliepky znášali od 6 -12 vajec ročne, od r. 1870 chovatelia dokázali zvýšiť produkciu vajec na 80 ročne a od r. 1950 až 120 vajec ročne. Dnes je toto číslo dvojnásobné.
Mnoho ľudí, ktorí jedia kurčatá z veľkochovu, pokladajú mäso z voľného chovu za chudé a málo šťavnaté. Toto mäso je chuťou zemité a nedá sa porovnať s komerčnou náhradou. Ak je isté jedlo veľmi obľúbené, nutne prejde niektorými podstatnými zmenami a kurča nie je výnimka. Súčasný geneticky zmenený variant kuraťa patrí medzi tie masovo vyrábané jedlá, ktoré najviac ohrozujú zdravie človeka – v mnohých ohľadoch je jedovatejšie než hovädzie z veľkochovu.
Nové plemená
Spôsob, akým sliepky prijímajú potravu sa diametrálne líši od stravovania ľudí a ďalších zvierat, majú odlišný systém trávenia, sú bez zubov. Jedlo padá do úzkeho, žľaznatého žalúdku, kde sa rozdrobuje a potom je natrávené. Väčšina z nich má obmedzenú možnosť pohybu, z nudy sa kŕmia a zjedia takmer čokoľvek na čo narazia, podobne ako mnoho ľudí, ktorí jedia nadmerné množstvo tejto pozmenenej verzie kurčaťa.
Sliepky vo veľkochove trávia 75% svojho času prijímaním potravy a pitím, ide o nutkavú potrebu, ktorá je často spôsobená podvýživou a nedostatkom telesného pohybu. U jedákov kurčiat sa to môže energeticky prejaviť ako hypoglykémia, prejedanie sa, zvýšený metabolizmus a zúženie žalúdku, následne sa môžu objaviť emócie podráždenosti a hnevu. Sliepky majú sklon byť hlučné a úzkostlivé najmä vtedy, ak sa im obmedzí prísun potravy. Do všetkého inštinktívne ďobú, majú rady lesklé a trblietajúce sa predmety ako zlato, striebro a pri hľadaní potravy sú zvyknuté hrabať sa v zemi – tieto vlastnosti sa u ľudí môžu prejaviť ako nepokoj a nutkavé jednanie. Chované sliepky sú mäsožravé, ak sú v obmedzenom priestore, často sa uchyľujú ku kanibalizmu. Silno ich priťahuje krv, ak jedno zviera krváca, celý húf sa začne navzájom horúčkovito ďobať. Toto agresívne chovanie je vo veľkochove tak bežné, že sa sliepkam zaštipujú zobáky aby sa zamedzilo kanibalizmu. Kurčatá tiež jedia vlastné vajcia či vajcia iných sliepok, bežné je medzi nimi i sebazmrzačovanie, často samé seba agresívne ďobú a potom sa pri pohľade na vlastnú krv snažia zabiť.
Tieto ich kanibalské vlastnosti sa u ľudí prejavujú ako záľuba v jedle a porucha príjmu potravy (človek zhltne všetko, čo vidí a snaží sa v márnom pokuse uspokojiť emočné potreby či fyzickú podvýživu). Kanibalizmus a sebazmrzačovanie sa energeticky prejavujú v ľudských emóciách tak, že sa človek vyhýba dôverným vzťahom lebo nemá dostatok sebadôvery, bojí sa zneužitia. Alebo sa rád oddáva urážlivým vzťahom, v ktorých buď dominuje alebo ho druhá osoba úplne ovláda.
Ďalšie kvality týchto pseudovtákov žijúcich v zajatí môžu u ľudí vyvolávať nízke sebahodnotenie, anorexiu, emočnú labilitu, totálnu ľahostajnosť k zdraviu a výzoru ale i množstvo ďalších sebadeštrukčných jednaní na rôznych úrovniach. Je desivé ako jedno jedlo, ktoré sa zmenilo oproti svojej pôvodnej podobe, môže tak silno pôsobiť na psychofyzickú podstatu človeka. Bohužiaľ, väčšina psychológov ani nepovažuje každodenné jedlo za významný faktor vplývajúci na psychický stav človeka!
S veľkochovom ide potreba rýchleho rastu. Pomocou moderných technológií sú kurčatá nútené rásť tak rýchlo, že ich srdcový sval neudrží krok s rastom tkanív ich tela. To vedie k dehydratácii, zlyhaniu dýchania až k zlyhaniu srdca, čo hydinársky priemysel stojí ročne množstvo financií. Priemyselné hybridy kurčiat dosiahnu dospelosť za 40 – 50 dní od narodenia – ide o najviac upravované chovné zvieratá. Kurčatá z voľného chovu dospejú za 5 – 6 mesiacov. Tieto extrémne vplyvy sú spojené s mutantami kurčiat, sú výsledkom nesmiernej manipulácie so životným prostredím na rozdiel od kurčiat z voľného chovu, ktoré sú výnimočne choré a ich obživa je tvorená z 30% trávou a preto ani u ľudí, čo ich konzumujú nevyvolávajú množstvo negatívnych a deštrukčných následkov.
Pre zvieratá je rovnako ako pre ľudí dôležité žiť prirodzeným spôsobom života. Dnes sa u ľudí prejavuje tendencia žiť oddelene od prírody, čo nie je prípad zvierat. Ľudia odrezali zvieratá od ich prirodzeného životného štýlu, čo spôsobilo ich fyzické i mentálne ochorenia. Ak človek konzumuje mäso zdraviu škodlivých zvierat vychovaných v obmedzujúcom prostredí, jeho nervová sústava začne zaznamenávať všetky ich negatívne kvality. Kurčatá z veľkochovu sú plné antibiotík a trpia radou chorôb, patria medzi najobľúbenejšie a najčastejšie konzumované jedlá súčasnosti, vplyv takéhoto jedla na konzumentov je tiež jasný.
Výnimočná kvalita – hierarchia
Kurčatá majú svoju hierarchiu, kde silnejší ovláda slabšieho. Kohút je silnejší, je to otec rodiny obdarený sexuálnou vitalitou a aroganciou. Je panikár, veľmi nedôverčivý a paranoidný – sú to kvality, ktoré s ním zdieľajú i sliepky. Jeden kohút má obvykle mnoho partneriek a vždy nad nimi rázne presadzuje svoju autoritu. Podľa potreby môže zovrieť zobákom submisívnu sliepku, držať ju a mať s ňou styk kým nie je uspokojený (čo síce netrvá dlho). Ak je mužský šovinizmus získaný chovaním, možno sa ho muži učia keď konzumujú tento druh jedla. O kohútoch vieme, že útočia na ľudí ak človek zasahuje do jeho slepačieho háremu. Neútočí na človeka priamo, počká kým sa osoba k nemu neotočí chrbtom. Sú od prírody agresívni, radi bojujú. Zápasy, kde 2 kohúty bojujú oproti sebe kým jeden z nich nezomrie, sú najstaršou ľudskou zábavkou. Kohútov však ubúda, v liahňach sa 99% narodených kohútov zabije, potom sú nimi nakŕmené hospodárske zvieratá. Čím menej je kohútov, tým usilovnejšie ľudia robia ich prácu.
I sliepky majú vlastnú hierarchiu, medzi základnú prioritu patrí rozvíjanie vedomia sociálnej štruktúry a hľadanie svojho miesta v nej. Kurčiat vo veľkochove je príliš mnoho, čo bráni v uplatnení sociálnej hierarchie a vedie ku klaustrofóbii a často i k pomätenému chovaniu. Napriek tomu, že sa kvočka ku kŕdľu kuriatok (pre otca sú neosožné) môže chovať veľmi matersky, keď jej mláďatá dosiahnu vek 6 mesiacov a začnú znášať vajcia, začne sa k nich chovať panovačne a tyransky. I ona vedie dosť promiskuitný sexuálny život. V hierarchii môže silnejšia sliepka dominovať a požadovať, aby sa jej zvyšok kŕdľa podriadil. Ak sa do kŕdľa začlenia nové sliepky, môže dôjsť k divokým bojom s veľkým krvipreliatím. Silnejší dostáva prvý i jedlo, slabší často umiera hladom. Podobná hierarchia je i u ostatných hospodárskych zvierat, no nie je až tak silná.
V ľudskej hierarchii sa objavuje rasizmus, zaujatosť, komplex menejcennosti, povýšenectvo a vojnové štvanie. Svoju hierarchiu majú všetky vrstvy, dokonca i partie v školách. Ide o získané chovanie, väčšina z nás sa tejto hierarchii naučila. Darwin by asi povedal, že chovanie nie je získané. Pozrime sa však na malé dieťa, ktoré sa ešte nenaučilo predsudkom a rasizmu – hrá sa s každým bez rozdielu. Zjavne tu ide o sociologický problém – nakoniec určite ste si všimli pribúdajúcu agresivitu. Vzrastajúca spotreba a konzumácia nekvalitného jedla z dnešných domestikovaných zvierat má na spoločenské chovanie ľudí väčší vplyv, než si vôbec uvedomujeme.
Vplyv konzumovaných sliepok
Keď prababka pripravovala kurča, okorenila ho aj humorom a súdržnej rodine naservírovala zdravé pečené kurča, morku či hus z voľného chovu. Dnes priemysel rýchleho občerstvenia ponúka stravu z kúskov kuraťa, okorenenú hormónmi a chémiou, čo vedie k rozpadu rodiny. Komunikácia pri jedle je plná hádok. Svetlo a vzduch prispejú k tomu, že kurča je živé, jeho nedostatok spolu s antibiotikami podávanými na potlačenie chorôb vedie k oslabeniu kurčiat a posilneniu patogénnych baktérií, ktorým sa dobre darí i u človeka. Baktérie ako jediné si vytvárajú odolnosť voči antibiotikám, preto sa neustále hľadajú nové spôsoby potláčania chorôb. Ľudia všetky negatívne faktory zjedia a výsledkom sú nemysliace bytosti s oslabenou imunitou a neschopnosťou vzdorovať chorobám. Jedlo z takejto hydiny sa diametrálne líši od hydiny, ktorú s láskou chovala prababička.
Kurín či blázinec?
Sliepky i iné vtáky majú prirodzenú tendenciu upravovať sa, u súčasných sliepok ide skôr o posadnutosť než prirodzenosť. U ľudí sa to môže prejaviť ako posadnutosť po dokonalom vzhľade ale len malú pozornosť venuje vnútornému zdraviu. Posadnutosť dobre vyzerať sa objavuje u ľudí snažiacich sa skryť skutočné pocity a vzhľad s pomocou nadmerného používania kozmetiky, nakupovania oblečenia a nutkavého prania, čistenia, odstraňovania pachu a pretvárky.
Kurča žijúce v obmedzenom prostredí má sklon k hystérii, ak ich je v klietke priveľa, dochádza k reťazovej reakcii a masovej hystérii či panike. U ľudí sa to prejaví ako neschopnosť zniesť kritiku, hlasné emočné výbuchy, nervové zrútenie, hyperaktivita, emočná labilita, nedostatok sebakontroly, tvrdohlavosť, nesúvislá reč a posadnutosť detailmi. Sliepky sú zvyčajne aktívne a čulé, k pohybu potrebujú priestor. U ľudí a to prejavuje ako neustála potreba čosi robiť a mimo známe prostredie ako neschopnosť uvoľniť sa. Vo vzťahoch sa táto energia prejaví tak, že sa nechce usadiť, kým vo vzťahu nie je všetko ideálne dokonalé.
Kurčatá z veľkochovu smiešne potriasajú hlavou z boka na bok keď chodia sem a tam, ich pohľad je veľmi frustrovaný. Toto chovanie spolu so syndrómom náhlej smrti, kedy sa kurča náhle prevráti na chrbát a zomrie na akútnu zástavu srdca je znakom extrémneho stresu a rozdrásaných nervov. U ľudí sa to prejavuje búšením srdca, neschopnosťou zvládnuť prácu či stresové situácie, sexuálna frustrácia, vážny predmenštruačný syndróm a pocit beznádeje, porážky a zúfalstva.
Manipulácia s hydinou
U kurčiat z klietok sa bežne objavujú pľuzgiere na prsiach, problémy s nohami, osteoporóza a vírusové ochorenia. U ľudí rovnako. Sliepka sa narodí s párom vaječníkov, no v rannom veku pravý vaječník zmizne. Podobne sa deje u žien, ktoré bežne jedia kurča ako hlavné živočíšne jedlo. Okrem toho je nápadná bledá pleť s červenými či ružovými fľakmi tváre a krku, strhaná tvár a v očiach rozčúlený a zachmúrený výzor.
Bohužiaľ o kurčatách z klietok sa nedá nič pekné povedať na rozdiel od ich sestier chovaných voľne. Skutočné kurča má teplý a suchý vplyv, môže pomôcť trpiacim nedostatkom energie a motivácie, kladne vplýva na naše zdravie.
Všetky negatíva som spomenula len preto, lebo v súčasnosti je kurča najčastejšie konzumované živočíšne jedlo. Ak ste sa zľakli natoľko, že od zajtra chcete byť vegánom, pripomeniem, že ním bol aj Hitler…..