Vplyv jedla na psychofyzický život človeka, časť 5.

Ak chceme vyzdravieť, nevyhnutne musíme zmeniť navyknutý pohľad na jedlo 

Získaná povaha jedla

Potom, čo sa rastlina alebo zviera začne spracovávať, môže sa základná povaha jedla zmeniť tak, že získa novú charakteristiku a potom má odlišný účinok, než pôvodný a je ovplyvnená mnohými faktormi vrátane kombinovania s inými potravinami a spôsobu prípravy, pre ktorý ste sa rozhodli.

Individuálna povaha človeka je podobne ako charakter potravín do veľkej miery určená pri narodení, rôzne zmeny počas rastu sú získané či podmienené okolnosťami a majú sklon túto povahu meniť, ovplyvňovať. Napríklad ste pribrali, rozhodli sa začať cvičiť, potom sa zmení váš telesný stav i proporcie. Ak ste hladní a najete sa, váš stav sa tiež zmení, podobne i vtedy ak ste chorí a začnete sa liečiť. Počas týchto zmien zostáva rovnaká len vaša individuálna povaha, s ktorou ste sa narodili.

Päť energií

Pochádza zo starodávneho modelu čínskej medicíny a pomáha poznať energetiku jedla prostredníctvom 5 chutí – sladká, horká, kyslá, ostrá (pikantná) a slaná. Kvalita každej chuti sa mení podľa intenzity, každé jedlo má dominantnú chuť a často 1 či viac jemnejších chutí.

Každá chuť vplýva na jeden či viac telesných orgánov, kde vytvára isté podmienky a pôsobia nasledovne:

Kyslá chuť – je sťahujúca, odstredivá, osviežujúca, smeruje nahor a má sklon k vyprázdneniu plnosti. Súvisí s pečeňou, ktorá je spojená so žlčníkom

Sladká chuť – je upokojujúca, uvoľňujúca, ochabujúca, utišujúca, teplá a inklinuje k naplneniu prázdnoty. Súvisí so slezinou a pankreasom, ktoré sú spojené sp žalúdkom.

Ostrá (pikantná chuť) – je rozširujúca, uvoľňujúca, stimulujúca, podnecujúca, smeruje von a inklinuje k rýchlemu vyprázdneniu plnosti. Najprv je teplá, neskôr osviežujúca. Súvisí s pľúcami, ktoré sú spojené s hrubým črevom.

Horká chuť – je suchá, čistí, vysušuje, smeruje dovnútra a tvorí plnosť i prázdnotu. Súvisí so srdcom, ktoré je spojené s tenkým črevom.

Slaná chuť – je tlmiaca, poddajná, prispôsobivá, posilňujúca, uchovávajúca, inklinuje k vytvoreniu plnosti i prázdnoty. Súvisí s obličkami, ktoré sú spojené s močovým mechúrom.

Vzťahy medzi chuťami a orgánmi sa chybne popisujú ako chute, ktoré sú pre tieto orgány dobré. V skutočnosti chute nie sú pre orgány ani dobré ani zlé. Skôr sa jedná o energetický vplyv, ktorý sa prejavuje v kvalite vyprázdňovania či naplňovania.

Každý z 5 základných orgánov môže byť v troch stavoch – prázdny, plný, vyrovnaný. Uvediem príklad:

Kyslá chuť pôsobí na pečeň bez ohľadu na to, či je prázdna alebo plná. Má sťahujúci vplyv, ktorý vyprázdňuje. Predstavte si, že kyslá chuť ktorá má schopnosť sťahovať, sa podobá mokrej špongii, tú ste stlačili a vytlačili tekutinu. Podobne keď zahryznete do čerstvého citrónu, sťahujúci vplyv kyslej šťavy spôsobí, že sa vám skriví tvár.

Na plný stav pečene (stav, keď je pečeň prehriata a preplnená, človek je rozhnevaný) bude mať kyslá chuť prospešný vplyv. Ak je pečeň prázdna (v prípade cirhózy, keď sú bunky pečene nahradené nečinným zjazveným tkanivom) pečeň je slabá, vyčerpaná, kyslá chuť vyvolá slabosť a orgánu to neprospeje.

Ďalšie mylné presvedčenia a prekrútenie vplyvu 5 chutí radí jedlá k určitým chutiam či prvkom. Ostrá chuť patrí ku kovu, ktorému odpovedajú pľúca a hrubé črevo. To sa vykladá tak, že ostrá chuť je dobrá pre pľúca a hrubé črevo a vraj im pomáha. Tento vplyv však nemusí byť vždy prospešný. Korenie rozširuje a uvoľňuje skladovanú energiu. Ak má človek pľúca naplnené nahromadenou energiou, môže mu ostrá chuť podporiť rozptýlenie koncentrovanej energie. Ak energia v pľúcach chýba, ostrá chuť neprospeje, dokonca môže uškodiť.

Päť chutí nemožno považovať za pevne dané kategórie jedál, z ktorých každá má len jediný účel. Preto je dôležité, aby vo vašom hlavnom jedle bolo vždy zastúpených všetkých 5 chutí.

Kyslá chuť – citrón, limetka, zelené jablko a ďalšie ovocie s kyslou chuťou, ocot, víno, kvasené potraviny (uhorky, olivy, kyslá kapusta). Kyslá chuť sa obvykle používa v malom množstve ako chuťová prísada alebo ako príloha zo skvaseného jedla.

Sladká chuť – tekvica, mrkva, repa, mnoho druhov obilia a celozrnných produktov, mnoho druhov ovocia vrátane sušeného, prírodné sladidlá (slad, javorový sirup, med, sirup z agáve). Prirodzene sladké jedlá hrajú dlhodobo hlavnú úlohu v tradičnej strave. Množstvo sladkej chuti v jedle je obvykle väčšie, než v prípade iných chutí. Ak to tak nie je, máme tendenciu jesť ďalšie sladkosti často v podobe nezdravého, rafinovaného sladkého jedla.

Ostrá (pikantná) chuť – cibuľa, cesnak, zázvor, pažítka, korenie, kari a niektoré druhy korenia. Podobne ako pri kyslej chuti sa v tradičnej strave sa používa malé množstvo ostrej potraviny, aby sa zvýšila chuť jedla. Má to i ďalšie dôležité dôvody.

Horká chuť – niektorá listová a koreňová zelenina, byliny, grilované, pečené a opekané jedlá vrátane pražených semien a orechov, čokoláda, káva, čaj. Tradičná strava zvyčajne obsahuje malé množstvo horkých potravín. Ľudia, ktorí nejedia kvalitnú zeleninu, semená a celkovo kvalitné horké potraviny, často vo veľkom množstve jedia extrémne korké chuti ako je káva a čokoláda. Neznamená to, že čokoláda má nevyhnutne slabú kvalitu a je len náhradou horkej chuti, ale tí, ktorí jedia horkú listovú zeleninu, grilované jedlá a opražené semená a orechy, podstatne menej túžia po veľkom množstve kávy a čokolády.

Slaná chuť – morská soľ, morské riasy, morské ryby, niektoré sušené a údené jedlá. Tradičná strava obsahuje pravidelné dávky potravín s dostatočným množstvom minerálov. Soli rôznych typov sa používajú aj k obohateniu chuti jedla.

Aby uvedených 5 chutí podporilo zdravie, mali by sme jesť kvalitné jedlo. Ak v strave niektorá chuť chýba, človek po nej túži a nahrádza ju nekvalitnými jedlami. Preto by sme mali zaraďovať do jedálneho lístka potraviny s odlišnými chuťami.

Príprava jedla

Pozorovaním toho, čo sa odohráva počas prípravy pokrmu možno zistiť, čo sa s jedlom deje na energetickej úrovni. Uvádzané príklady sú zamerané na zeleninu, ale princíp sa využíva i na väčšinu jedál zo zvierat.

Varenie – kel rastie nahor a vďaka chlorofylu produkuje kyslík, vplýva na hornú časť tela (pľúca, srdce). Ak ho ponoríme do vriacej vody, jeho celulózové vlákna mäknú a do vody prenikajú látky z kelu (vitamíny, minerály). Medzi vriacou vodou a rastlinou dochádza k výmene, lebo i voda vstupuje do vlákien kelu. Vďaka vode je kel hutnejší, voda zelená, obsahuje minerály z kelu. Takto pripravené jedlo pomáha pri suchu v srdci a pľúcach. Ak je v tejto oblasti tela vlhkosť, príprava varením sa neodporúča. U koho sa zadržiava voda, môže sa po konzumácii vareného jedla cítiť nepríjemne. Veľa vody v jedle riedi aj jeho živiny, spôsobuje i frustráciu, neistotu, nedostatok jasného myslenia. Vodnaté jedlo prispieva i k neschopnosti vyjadriť sa jasne a presne. Varením je jedlo ťažšie, hutnejšie, vodnatejšie, dodá telu vodu ale pomáha pri stave sucha a napätia.

Naparovanie – tu sa používa parák, aby sa voda oddelila od jedla, jedlo prichádza do styku len s parou, nie s vodou samotnou. Naparované jedlo má opačný účinok ako varené, je ľahšie a menej hutné. Para je teplejšia než vriaca voda, para uvoľňuje vlákna jedla, spôsobuje výmenu vlhkosti medzi parou a jedlom. Naparované jedlo vychladne skôr než varené. Naparovanie má vlhký a osviežujúci vplyv na hornú časť tela, prospieva pri prehriatí a suchosti, nie je vhodný na chlad a vlhkosť. Pôsobí smerom nahor, no v rovnakom čase má osviežujúci vplyv na dolnú časť tela a hromadí v ňom energiu.  Ak sa jedlo pripravuje len týmto spôsobom, prispieva k nedostatku sebadôvery, úbytku váhy, malej fyzickej výdrži, zlému obehu krvi v končatinách (studené ruky a nohy). Napríklad varená mrkva je horšie stráviteľná ako parená mrkva.

Rýchle opečenie – horúci olej obalí kel vrstvou tak, že sa kel stiahne a zavrie svoju podstatu. Zelenina je uzatvorená voči vonkajším vplyvom a všetky chuťové prísady sa držia na okraji čo je opak toho, ak jedlo varíme. Opekanie tvorí v tele teplo a vlhko. Pomáha na sucho a chlad, no nie je vhodné pre ľudí s teplým a vlhkým hlienom. Rýchle opekanie prispieva k srdečnosti, jeho nadmernosť vedie k nepokoju a podráždenosti.

Úprava jedla pomocou tlaku – pripravujeme tak pevné a odolnejšie potraviny, najčastejšie strukoviny a mäso. Jedlo sa v tlakovom hrnci uzavrie, teplota vytvára vyšší tlak, no nie všetky potraviny znesú tento tlak. Kombinácia vody, tlaku a pary spôsobí, že strukoviny prasknú, vybuchnú a otvoria svoj skrytý potenciál. Účinok na telo je teplý a uspokojivý. Vplýva na zásoby energie. Vystresovaní ľudia alebo nadmerne emočne labilní by sa mali vareniu v tlakovom hrnci vyhnúť. Potlačeným emóciám ale pomáha. Veľa ľudí, ktorí prežívajú veľký tlak sa stiahnu do seba a ťažšie prežívajú a spracovávajú situácie. Úprava potravín v tlakovom hrnci im pomôže oslobodiť sa od čoho je treba.

Dusenie – ide o pomalý var s chuťovými prísadami. Niekedy je najskôr dusené jedlo rýchlo opečené a potom varené, často pridávame zahusťujúce prostriedky (múka, kukuričný škrob). Výsledkom je silné, teplé jedlo. Podstaty surovín spolu splynú do zjednotenej chuti. Husté, dusené  jedlo je dobré pre tých s nedostatkom sily, energie a tých, čo majú problém pribrať. Ľudia s nadváhou by sa im mali vyhnúť, dusené jedlá sú pre nich ťažko stráviteľné.

Grilovanie –  účinok grilovania na ihle, v rúre či rošte je rovnaký. Vždy začíname použitím veľkého žiaru, ktorý potom tlmíme. Spôsob prípravy jedla má sklon spáliť a spôsobiť sčernenie vonkajšku potraviny. Grilovanie je posilňujúci spôsob prípravy, vytvára horký a suchý stav.

Marinovanie, nakladanie, kvasenie – jedlá sú namočené v rôznych kombináciách oleja, octu, soli, byliniek a korenín, ktoré pomáhajú rozložiť tkanivá potravy pomocou enzýmov. Je to prirodzená konzervácia potravín, používaná tisíce rokov. Jedna z foriem sa kombinuje stlačením (kyslá kapusta). Kapusta sa potom usadí a v soľnom roztoku začne kvasiť. Takto upravená zelenina chladí telo a vnáša do tráviacej sústavy zdravé dávky enzýmov a mliečnej kyseliny. Koreňová zelenina chladí viac dolnú časť tela, listová hornú časť. Ostrá zelenina (pór, žerucha, reďkev, cibuľa) posilní krvný obeh. Pri tomto spôsobe prípravy jedla tlak nahrádza teplo využívané pri varení, výsledkom je kvasená zelenina, ktorá zostáva krehká a čerstvá. Nadmerné množstvo kvaseného jedla prispieva k povädnutej, vrásčitej koži a k vyčerpaniu. Pre zdravé trávenie by sme denne mali zjesť pár lyžíc kvasenej zeleniny, aby sme boli v plnej sile.

Vyprážanie – jedlo býva obalené v ceste z múky, potom celkom ponorené do rozpáleného oleja. Obal z múky pôsobí ako izolácia držiaca teplo zvnútra, pod vplyvom oleja sa jedlo stiahne a intenzívne teplo prechádza do jedla. Pre ľahšie trávenie by sa malo vyprážané jedlo podávať s ostrým dipom, aby sa vyvážil tuk. Jedlo má horúci a vlhký účinok, je vhodné pre ľudí v napätí, so suchou pokožkou, trpiacich pocitom chladu, ktorým chýba humor a emočná vrelosť. Nie je vhodné pre ľudí s horúcou podstatou, ktorí sa viac potia, majú nečistú a mastnú pleť, sú cynici, v depresiách a tiesňach. Ak sa ho je priveľa, vyvolá chuť na stimulanty (káva, alkohol). Jedlo smažte len na kokosovom oleji alebo bravčovej masti.

Pečenie – jedlo je pri pečené v rúre obklopené suchým teplom, má sklon vysúšať sa, odparuje sa jeho vlhkosť. Pečené jedlo je hotové ak sa vyparí z neho veľa tekutiny v dôsledku čoho zmäkne a vyschne alebo stvrdne a vyschne. Veľké množstvá pečeného jedla tvorí chuť na ďalšie tekutiny, má tendenciu absorbovať vnútorné telesné tekutiny aby kompenzovalo svoje sucho, čo spôsobuje problémy s trávením a zlý obeh. Ľuďom vlhkého typu pečené jedlo občas prospeje ale pre suchý typ nie je vhodné. Nadmerná konzumácia pečeného jedla prispieva k teplému a suchému stavu.

Rozmanitosť je korením života a rozmanitosť v príprave jedla je rovnako dôležitá ako jeho pestrosť.

 

Pridaj komentár