Vplyv jedla na psychofyzický život človeka, časť 2.

Mnoho ľudí si vyberá jedlo podľa jeho špecifických rysov ale i podľa jeho základného charakteru, či už prílohy alebo celého menu. Povaha jedla do istej miery odráža našu povahu alebo tú, ktorú sa snažíme získať. Poznáme dva protikladné, vzájomne sa dopĺňajúce typy povahy jedla:

Dominantné či poddajné?

Povahu jedla v značnej miere určujú fyzické kvality, jedlo môže mať dominantný alebo poddajný charakter, ktorý tvorí množstvo faktorov.

  • Dominantná povaha jedla má silnejšiu vôňu, silný energetický vplyv, výraznejšie farby a viac ju obmedzuje, akým spôsobom a s akými inými jedlami môže byť pripravená.
  • Poddajné jedlá majú zvyčajne slabú vôňu a jemnú farbu, sú mäkkšie, so širšími spôsobmi ich prípravy, ľahko sa kombinujú so širšou škálou iných jedál.

Dominantné jedlá vlečú za sebou poddajné jedlá – tie sú užitočnými zložkami a zmierňujú extrovertné kvality dominantného jedla. Povahu jedla možno určiť podľa skupiny, ku ktorej jedlo patrí. Napríklad cereálie, pohánka, kukurica, amarant, cesnak, korenie, čokoláda, bobule, citrusy, hovädzie, bažant, zverina, ryby s červeným mäsom majú dominantnú povahu, kým ryža, jačmeň, ovos, kuracie sú poddajnej povahy. Listová zelenina ako púpava, mangold, žerucha, paradajka, zeler sú dominantné, kým hlávkový šalát, čínska kapusta, vajcia, tofu, hlávková kapusta, ovsené vločky, ryža, ryby s bielym mäsom sú zas poddajný druh. Aj mliečne výrobky ako tvrdé syry, syry s výraznou chuťou, maslo, jogurt, výrobky z kozieho mlieka sú tiež dominantné a mäkké syry jemnej chute, výrobky z kravského mlieka zas poddajné.

Dve povahy jedla sa vzájomne zvýrazňujú, poddajné jedlá potrebujú vedenie dominantných, ktoré im pomáhajú k výraznosti a sile. Zároveň dominantné závisia na miernejšej povahe poddajných jedál, ktoré zmierňujú ich silu. Napríklad porcia cestovín (poddajné) ožije ak sa k nemu pridá cesnak, paradajka, olivový olej (dominantné.)

Dominantné a poddajné jedlá vplývajú na našu povahu, žiadne z nich nie je lepšie či horšie. Sú proste nevyhnutné k rovnováhe a harmónii konzumenta. Jednostranný dôraz na určitý typ môže viesť k nevyrovnanému charakteru človeka. Obe povahy jedla sú aj základnými zložkami na udržanie fyzického zdravia. Bohužiaľ prevažná väčšina ľudí sa stravuje nevyvážene, niekedy je to očividné v prípade osôb konzumujúcich rovnaké mäso a zemiaky, ale aj denne rovnaký šalát, hoci u niekoho nevyváženosť nie je jasná na prvý pohľad. Iní sú zas zdanlivo presvedčení, že širokou škálou jedál sa stravujú optimálne, no ich výber je sústredený na rovnakú povahu jedla, nič totiž o nej nevedia.

  • strava založená na ryži, ovsenej kaši, smotanovom syre, bielom mäse, rybách, vajciach, tofu, jedlách na pare môže vyzerať pestro, no tieto jedlá sú takmer na 100% poddajné.
  • Strava zložená z červeného mäsa, cibule, paradajkového šalátu, čokolády, citrusov je mimoriadne dominantná.

Ak sa človek v ošiali diktátu „akože“ zdravej stravy rozhodne jesť poddajný typ jedla s minimálnym množstvom korenín, neurčitej chuti a s obmedzeným spôsobom prípravy, potom bude mať rovnakú povahu ako zvolené jedlo. Strava zložená z veľkej časti poddajných jedál vytvára stav fyzickej slabosti, slabú povahu a emočnú závislosť. Zato dominantná strava môže u ľudí podporiť vyhranenosť, aroganciu a izoláciu. Zdravá strava obsahuje širokú škálu jedla a rôzne metódy prípravy. Jedlo si vyberáme a konzumujeme celou svojou povahou, nielen mysľou či chuťovými pohárikmi.

Výber podľa asociácie

Väčšina z nás sa naučila vyberať si jedlo podľa spojenia s pocitmi, udalosťami, ľuďmi, miestom či inými predstavami, najmä z minulosti. Keď sme boli deťmi, jedlo nám vyberali rodičia podľa špecifických kritérií. Postupne sa učíme vyberať si jedlo sami, no naša voľba sa kryje (alebo je v rozpore) s výberom rodičov. Ide o najbežnejší a prvý prejav nezávislosti dieťaťa.

Spomienky na istý druh jedla tvoria aj niektoré z najvýraznejších medzníkov našej mladosti. Ide o spomienky z Vianoc, sviatočné jedlá s rodinou či narodeninové oslavy v rodičmi obľúbenej reštaurácii. Takto si osvojujeme celú zásobu spomienok, kde chápeme jedlo ako symbol, ktorý má len málo spoločné s jeho povahou a skôr súvisí s našimi názormi, pocitmi a skúsenosťami.  Možno si spomeniete, že ste v detstve nemali radi isté jedlo pre to, s čím sa vám spájalo. Zrejme vám vadilo, že ste ho jedli pričasto alebo vás nútili ho jesť, čo vo vás vyvolalo odpor. Je možné, že ste sa v minulosti niektorého jedla prejedli tak, že ste po ňom zvracali a to vytvorilo duševný blok vo vás. Jedlo sa zvláštnym spôsobom dotýka našej duše a vykresľuje vnímanie seba i sveta okolo. Niektoré jedlá na nás majú pozitívny vplyv, iné opačný.

Naučený výber

Výber jedla závisí od toho, čo sme sa naučili. Rozpoznať prejavy naučeného výberu nie je ľahké. Existuje však niekoľko základných faktorov, ktoré spôsobujú, že je pre nás jedlo v istom čase vhodné či nevhodné, no môže ísť len o záležitosť určenú našou mysľou. Odstránenie asociácií spojených s jedlom v minulosti môže byť oslobodzujúcou skúsenosťou. Naučený výber môže ísť aj z prenatálneho vývoja a stravovania tehotnej matky, ktorá bola napr. závislá na čokoláde. Potom neprekvapuje, ak máme veľmi radi čokoládu. Čokoláda sa podieľa na vývoji bunkového tela, nervovej sústavy a v tomto prípade za nás voľbu urobila matka.

Naučený výber sa objavuje aj neskôr v živote a môže degradovať na nesprávny model voľby jedla – večer pri sledovaní televízie jete keksíky, zmrzlinu či pukance.  Model stravovania obmedzený naučeným výberom môže byť výsledkom našich potláčaných pocitov z detstva, nedostatok pozornosti (či jej opak) zo strany rodičov, tlak od spolužiakov, nespokojnosť v práci, s hmotnosťou a pod. Dôverne známe jedlá majú tendenciu byť nebezpečnými a sú často spájané s pohodlím a istotou. Bohužiaľ nesprávnemu výberu našich rodičov naučili ich rodičia, ktorí tiež nevedeli nič o energetike jedla. Tu tkvie i koreň nemocí, ktoré lekári označujú ako genetické. Naučený výber je najčastejšie založený na rozume a dôverné poznanie jedla vyžaduje, aby človek najskôr poznal sám seba.

Výber podľa duševnej reakcie 

Telo je v neustálom pohybe, má širokú škálu dynamických schopností expanzie a obmedzení. Každá bunka, sval, nerv, orgán tela sa v premenlivej miere a frekvencii rozširuje a zmenšuje. Tempo a rytmus telesných funkcií silne ovplyvňuje náš výber jedla – nerovnováha či nedostatok dynamického striedania v hociktorom cykle prispieva k túžbe po určitom jedle. Klasickým príkladom je hypoglykémia – ak máme chronicky nízku hladinu cukru v krvi, reagujeme túžbou po jedle či pití, čo vedie k zvýšeniu hladiny cukru v krvi. Potom volíme sladké jedlá či nápoje (vrátane alkoholu.) Nerovnováha je zas spôsobovaná nevhodným výberom potravy, alebo aspoň k tomuto stavu v značnej miere prispela. K výberu podľa fyziologickej reakcie dôjde ak človek je stravu s nedostatkom dôležitých nutričných zložiek. Jedlo v ktorom absentuje dostatok bielkovín, tukov, sacharidov a vitamínov vedie k reaktívnej konzumácii istého jedla. To sú stavy, kedy je človek po jedle v krátkom čase znova hladný.

Fáza reakcie

Obmedzenie fyziologických funkcií často pramení zo stravy, ktorá vyvoláva obmedzenia:

  • Jedlá spôsobujúce obmedzenia – soľ, mäso, hydina, vajcia, pikantné a tvrdé syry, suché (sucháre, tvrdé a chrumkavé keksy) pečené jedlá spôsobujú reakciu, pri ktorej telo žiada obnovenie rovnováhy cez expanziu.
  • Expanzívne jedlá sú cukor, sladkosti, mlieko, alkohol, korenie, ovocie, káva, limonády a väčšina surových jedál.

Proces funguje i opačným smerom, miera expanzie či obmedzenia určuje, ako silnú budeme mať túžbu po opaku. Problém reaktívneho výberu je, že jednostranný stav vedie k jednostrannej reakcii. Tieto reakcie v povahe spôsobia nielen duševné opotrebovanie ale žiaľ až spúšť. Výkyvy vplývajú i na myseľ, názory, nálady ale aj krvinky a tráviaci trakt.

Výborným príkladom je alkoholizmus – tu sa objaví široká škála duševných, emočných a duchovných aspektov. Za nutkavou túžbou po ňom ale i po čokoláde, cukre i drogách sa skrýva veľký dôraz na obmedzujúce jedlá ako vyššie množstvá mäsa, vajec, tvrdých a pikantných syrov, slané desiate.

Proaktívny výber je opakom reaktívneho a súhra medzi dvoma jedlami, povahami, silami, ktoré sú zhodnejšie a menej radikálne odlišné vedie k miernejšej reakcii. Napríklad celozrnné obilniny a čerstvá zelenina sú pomerne rovnaké, patria medzi sacharidy (uhľovodany) a sú medzi nimi mierne rozdiely, pri ich metabolizme prebehne len mierna reakcia. Divina vyvoláva silné obmedzenie, pnutie a teplo, kým korenie a alkohol tvoria expanziu, uvoľnenie a chlad, obmedzenie uvoľnia. Extrémy silnejšej povahy jedla vyrovná slabšia povaha jedla a naopak.

Jedlo a emócie

Pri strese si vyberáme jedlá uvoľňujúcej povahy, cukor, alkohol, čokoláda, ovocie majú tendenciu uvoľniť napätie a stres v tele nahromadený. Počas emočného rozrušenia prežívame zmätok, strach, skľúčenosť, sú prekážkou triezveho uvažovania a intuície. Emócia pochádza z latinského slova „emovere“ = ísť preč, vyvolať, znepokojiť. Emócia je vyjadrením pohybu smerom von z miesta, centra. Táto forma pohybu veci neguje. Kladná sila je opačná, veci spája. Emócie život potláčajú, delia ho, je nutné ich však vyjadrovať! V emočnej labilite si nikdy nepripravíme zdravé a vyvážené jedlo. Ak zjeme jedlo nezodpovedajúce nášmu emočnému stavu, podporujeme emóciu a tá narastá, čo vedie k vytvoreniu návyku. Slovo návyk pochádza z latinského „adducere“ = viesť niekam. Ak sme na čomsi závislí (jedlo, situácie, človek) sme aj nasmerovaní k nim nutkavosťou, je to spätná reakcia.

Neexistujú žiadne návykové jedlá, sú len návykové vzorce chovania. Nemáme nikdy zabúdať na dynamiku unášania – slabšie ide k silnejšiemu. Ak prežívame stres, ťažší citový problém, vždy zjedzme trochu zdravého jedla a zhlboka dýchajme. Stav sa určite zmení. Ak zistíme, že s pravidelnosťou jeme jedlá s krajnou povahou, jedlo nás ovláda, my jeho nie. Nestaráme sa o seba, zväčšujeme a živíme depresiu. (Napríklad ak zjeme veľké balenie zmrzliny keď sme skľúčení.)

Základom proaktívneho výberu je nedovoliť jedlu aby si nás vyberalo, ovládalo. Nepodceňujme silu jedla!

Pridaj komentár