Spoznávate sa? časť 4.

Cit človeka je veľmi silná schopnosť, ktorá silou svojej intenzity významne pôsobí na celý prejav jeho životnej skúsenosti

Ak sú naše myšlienky či predstavy sprevádzané určitým citom, naša túžba sa zrealizuje o niečo rýchlejšie. Čím viac energie do nej vložíme, tým rýchlejšie sa uskutoční. Energia túžby pochádza zo solár plexu a je veľmi mocná. Keď si o niečom v duchu vytvoríme predstavu, myslíme na to, musíme vec aj cítiť ako keby bola celkom reálna, akoby sme ju mohli prakticky ochutnať, intenzívne ju zažívať každým pórom tela. To je kľúč prejavu našich prianí.

Veľkou brzdou však býva strach. Ak má niekto strach, hoci predmet jeho strachu nie je reálny, on túto skúsenosť hlboko cíti a prežíva. Ak napríklad ide neskôr večer po tme domov, má strach z prepadnutia. Už pri malom zašramotení má pocit, že nablízku je útočník, ktorý sa ho chystá prepadnúť a on prežíva hrúzu z prepadu tak, ako by sa skutočne dialo. Ak bude v sebe tento strach držať, potom sa nemôže čudovať, ak ho naozaj niekto prepadne. Strach je extrémne silnou emóciou, preto je pre človeka tak zničujúci.

Energia citu zo solár plexu ide vyššie, do oblasti srdca. Ak jednáme v súlade so zákonom lásky, cítime vo svojom srdci veľmi príjemný, vzpružujúci a energetizujúci pocit. Ak jednáme proti zákonom lásky, energia sa zablokuje v nižších častiach tela a budeme cítiť ako nám uniká energia a zažívať nepríjemné emócie ako je strach, pocit viny, úzkosť, nevraživosť, frustráciu, sklamanie, zatrpknutosť a všetky ďalšie podobné hrubé emócie. Energeticky ostaneme úplne vysatí. Ak si uvedomíme obrovský dopad toho, čo pociťujeme, pokúsme sa čím skôr ponechať si len také emócie, ktoré sú v súlade so zákonom lásky a harmónie. Len tak sa nám podarí vytvoriť si život podľa svojich predstáv a nie život poznačený negatívnymi emóciami a strachom. Často zbytočne obviňujeme iných ľudí z rôznych prekliatí, urieknutí a z toho, že nám škodia, či odoberajú energiu. Neuvedomujeme si však, že sme sa energeticky vyčerpali emočne sami.

Do vienka sme dostali ďalší vzácny dar – intuíciu. Je to vnútorný hlas, pramení v srdci a mali by sme ho počúvať. Ak niečo počujeme, vidíme, hovoríme, čítame, overme si, čo sa deje v našom srdci. Ak všetko prebieha v poriadku, ak sa cítime naplnení, potom sme v kontakte s niečím, čo je pre nás prospešné. Ak však absentuje pocit harmónie, zastavme sa, preskúmajme všetko, položme si otázky, či je to skutočne to, čo chceme prežívať. Vďaka schopnosti preciťovať srdcom vieme  rozvinúť úžasnú rozlišovaciu danosť, ktorá vždy povedie náš život správnym smerom.

Ak sme vo svojom srdci, potom to, čo pociťujeme voči sebe a voči ostatným, vyžaruje toľko energie, že je to ako magnet, ktorý k nám priťahuje osoby, okolnosti a veci presne tak, ako to cítime. Toto pochopenie umožňuje vysvetliť, prečo nedostávame vždy to, čo si prajeme, za čo sa modlíme. V skutočnosti však dostávame len to, čo čakáme že dostaneme a naše očakávania vyzerajú podľa toho čo cítime a nie podľa toho, čo si myslíme alebo hovoríme. Ak cítime, že si niečo nezaslúžime, cítime sa vinní za to, že by sme to mali dostať, tak to mať určite nebudeme! Ak sa cítime menejcenne, budú všetci okolo s nami ako s menejcennými zaobchádzať.

Energiu citu často používame nesprávne a jeden z najhorších spôsobov ako to robiť je cítiť vinu. Ľudia sú odborníci na pocity viny kvôli všetkému alebo aj kvôli ničomu. Cítime sa vinní bez toho, aby sme si overili, že tomu tak aj skutočne je. Vinní sme len vtedy ak robíme, hovoríme, myslíme či cítime niečo so zámerom konať inému či sebe samému zámerne zlo. Vždy keď sa cítime vinní, overme si, či sme mali v úmysle zámerne škodiť.

Celá naša spoločnosť bola vystavaná na vine. Počas útleho detstva nám rozprávali príbeh o Adamovi a Eve a o prvotnom hriechu. Naučili sme sa, že sme boli stvorení v hriechu, že život je na to, aby sme trpeli, pykali a neustále sa kajali. Ak už nemáme žiaden dôvod na vinu, určite si nejaký veľmi rýchlo vymyslíme. V tomto smere sme všetci mimoriadne šikovní. Napríklad ak náš milovaný človek vyzerá mrzuto, hneď si povieme: „Čo som urobila, že nie je šťastný?“ Ak príde manžel z práce v nálade pod psa, manželka sa okamžite cíti vinná. Ak sa nášmu dieťaťu nedarí, viníme sa za jeho nezvládnutú výchovu, akoby sme urobili niečo opovrhnutia hodné.

Vždy keď sa cítime vinní, či už právom alebo neprávom, pociťujeme potrebu potrestať sa. Myslíme si, že sme povinní kajať sa, priťahujeme si tak k sebe rôzne nešťastia a nehody. Neustále ideme podľa hlboko vžitého nesprávneho vzorca:

                             Pocit viny  +  Trest  = Odpustenie

Spomeňme si na situácie z detstva, kedy to všetko začalo. Niečo sme vyviedli, rodičia si to všimli, patrične nás za to potrestali a až potom prišlo odpustenie, no vždy sa tak udialo až po treste. Mnohokrát sme kadečo vyviedli, rodičia si to ani nemuseli všimnúť a my sme sa trestali sami, najčastejšie chorobami.

Aby sme lepšie pochopili zničujúci dopad, ktorý na nás pocit viny má, pokúsme sa keď sa objaví ponoriť sa do svojho vnútra a zisťujme, čo vytvára tento pocit viny, čo robí nášmu telu, tvorivosti, energii a šťastiu. Ak sa máme cítiť vinní, tak poriadne! Ak prežijeme tento zničujúci pocit viny dostatočne dlho, určite s ním skoncujeme navždy.

Jediným pádnym dôvodom prečo sa živiť citmi, je prežitie rozkoše, radosti, šťastia. Hľadajme radosť, ktorú môžeme zažívať v pocite viny. Ak ju nenájdeme, dajme jednoducho vinu nabok. Pri každom pocite viny sa ponorme do svojho vnútra, choďme až k samotnému zdroju a overme si, či sme naozaj vinní. V drvivej väčšine prípadov zistíme, že vinní nie sme. Čo je však horšie, mnoho ľudí si pletie vinu so zodpovednosťou. Byť zodpovedným človekom znamená prejavovať voči sebe samému lásku. Pocit viny je určitou formou nenávisti voči sebe samému. Zodpovedný človek sa pozerá na všetko, čo sa deje v jeho živote tak, aby to mohol využiť k ešte väčšiemu poznaniu seba a pri každej príležitosti sa pýta: „Čo sa mám naučiť z tejto nehody, v čom sa mám vďaka nej zlepšiť?“ Človek, ktorý sa cíti vinný, prežíva všetko okolo seba tak, aby si škodil. Cíti, že niečo neurobil dobre, hoci v skutočnosti neexistujú žiadne chyby, sú len skúsenosti. Situácie, kedy sme skutočne vinní, sú veľmi vzácne. Dokonca máme nielen právo ale i povinnosť cítiť sa šťastne kvôli sebe samému a pri práci na vlastnom rozvoji.

Ak cítite potrebu opäť nájsť radosť zo života, keď vaša existencia neprebieha v súlade s vašimi prianiami, skúste použiť jednu skvelú techniku, ktorú odporúča istý významný odborník na liečbu rakoviny. Napíšte si zoznam štyridsiatich vecí, ktoré radi robíte. Žiadna z nich nesmie byť spojená s výdavkom väčším ako 20 €, aby ste nemohli použiť výhovorku, že na to nemáte peniaze. Zoznam si nechajte v dosahu očí a pozrite sa naň vždy vtedy, keď cítite potrebu vzpruhy.

Človek bude šťastný a v bezpečí jedine vtedy ak jeho srdce bude cítiť rýchlejšie než jeho myseľ uvažuje.

 

Pridaj komentár