Spoznávate sa? časť 3.

Sluch je ďalší skvelý zmysel, vďaka ktorému sa môžeme lepšie spoznať. Väčšina ľudí nepočuje ani 10% toho, čo im hovoria iní. Majú dar počuť len to, čo sa týka ich samotných a v duchu tieto informácie filtrujú

Uši by mali počúvať len lásku. Je to ťažké prehryznúť, ak nás ktosi neustále kritizuje za všetko, čo neurobíme ako iní chcú. Ak niekoho kritizujeme my sami, čo nás k tomu motivuje? Čo sa skrýva za touto kritikou? Kritizujeme iného len preto, že ho nemáme radi, alebo je to skôr preto, že ho máme radi príliš a nesprávne? Na spôsobe tu veľmi nezáleží, dôležité je, že ho vôbec máme radi. Jedine toto sa ukrýva za všetkou kritikou a je úplne jedno, koho kritizujeme. Robíme to preto, lebo kritizovaní nič nerobia podľa našich očakávaní, ktoré sme si vytvorili o nich. Následne k čomusi dôjde a dotyčný nejedná tak akoby sme chceli a preto reagujeme kritikou. Prečo? Chceme mu pomôcť vidieť jasnejšie vzhľadom k nášmu presvedčeniu.

Za každou kritikou stojí láska, keby nám kritizovaná osoba bola ľahostajná, bolo by nám úplne jedno, čo koná. Absolútne by nám nenapadlo mentorovať, všetky činy toho človeka by nám boli ľahostajné. Toto všetko platí aj opačne – ak nás ktosi kritizuje, v jeho očiach sme dôležití. Pri kritike sa vždy jedná o nejaký spôsob jednania, napríklad ako sa obliekame, hovoríme, smejeme, češeme, pracujeme a podobne. Kritika sa týka vždy nášho chovania, nie nás samotných, našej podstaty. Ak prežívame emócie kvôli kritike, cítime sa odmietnutí a v hĺbke duše nemilovaní. Ten druhý nás však má rád ako človeka, chyby nachádza len na určitých aspektoch nášho chovania.

Ďalším problémom je, že nevieme pozorne počúvať iných ľudí, stále máme pocit, že nás žiada o radu. Sme presvedčení, že práve my máme odpoveď na všetko. Je to typické pre všetky vzťahy. Ani sa nepresvedčíme, či človek očakáva radu, hneď s ňou vyrukujeme a v duchu už vidíme aký je nám nesmierne vďačný za to. Skutočnosť je však úplne iná. Ten, kto si sťažuje, väčšinou vôbec nie je pripravený urobiť čokoľvek, aby svoj problém zmenil, začal riešiť. Naša dobrá rada ho vôbec nenadchne, nie je to totiž to, čo by chcel počuť. Vždy by sme mali v takýchto prípadoch vopred zistiť, či si dotyčný praje našu pomoc a jeho reakcia nám napovie, aký postoj máme zaujať.

To, čo väčšinou chceme radiť iným je paradoxne rada, ktorou sa máme sami riadiť, pre nás najvhodnejšia. Druhému to absolútne nemusí vyhovovať. Mali by sme si uvedomiť, čo ten druhý chce počuť, potom mu to aj povedzme a uvidíme, že bude šťastím bez seba. Ak nešťastníkovi napriek tomu úprimne poradíme, čoskoro zistíme, že on sa aj tak chce uberať po ceste vydláždenej problémami a nešťastím.

Najvhodnejšie je reagovať nasledovne: „Pozorne som si ťa vypočul, čo si mi vyrozprával. Teraz by som mal najväčšiu radosť, keď by som od teba počula, čo si sa rozhodol urobiť, aby si tento problém vyriešil?“ Zároveň je celkom možne, že odpoveď bude: „Počuj!!! Veď nemám na výber, to sa nedá zmeniť, doslova je všetko proti mne!!!“ Vtedy mu povedzte, že už ďalej nemáte chuť počúvať jeho problémy, že do budúcna si ho radi vypočujete ale jedine s podmienkou, že porozmýšľa nad tým, ako z tohto problému von. Reakcie môžu byť rôznorodé, od obvinenia, cez zúrivosť až po tichú domácnosť. Môže byť, že vaše slová prijme a popremýšľa nad sebou.

Takíto veční sťažovatelia chcú väčšinou počuť: „Nič si z toho nerob, buď trpezlivý, odvážny, čas všetko vylieči a dobre vieš, že každému sa jeho zlo vráti.“ Hneď zareaguje: „Vieš ako sa teraz cítim dobre? Z teba ide fantasticky pozitívna energia!“ Tu sa vlastne nič nerieši, sťažovateľ len dostal pretransformovanú energiu na útechu, počul presne to, čo chcel a naďalej bude pokračovať vo svojej nešťastnej rutine. Na svete neexistuje nik, kto by bol zodpovedný za šťastie iného človeka. Nie je našou úlohou utešovať iných do tej miery, aby si naďalej hoveli vo svojej kritike a problémoch.

Čo vtedy, ak počujeme klamstvá a neúprimnosť? Môžeme predstierať, že týmto slovám veríme a v duchu klamára kritizujeme. V tom prípade nie sme o nič pravdivejší ako dotyčný klamár. Klameme rovnako ako on, lebo jednu vec si myslíme a ďalšiu predstierame. Ak sa v našom okolí nachádzajú neúprimní ľudia, mali by sme chápať, že ani my nie sme priatelia s pravdou. Napriek tomu sa nepovažujme za zlých! Klamstvo a neúprimnosť sú motivované strachom, obavami, že budeme na smiech, že čosi nezvládneme, a preto sa vyhnime kritike klamárov.

Ak chceme túto situáciu zmeniť, začnime sa už oddnes správať pravdivo: „Neviem, či je to len moja predstavivosť, ktorá ma mätie, ale cítim za tvojimi slovami čosi zvláštne. Mám pocit, že tvoje slová neodrážajú to, čo skutočne prežívaš a čo sa naozaj stalo. Chcem si len overiť, v mojom vnútri sa niečo deje a ak to nevyjadrím, budem mať chuť ťa kritizovať a to nechcem.“ Nech je už reakcia na tieto slová akákoľvek, jednáte v súlade so sebou.

Ako reagujete na autoritatívnu reč? Máte chuť urobiť úplný opak? Ste v opozícii, keď vám nariaďujú? Možno si nechcete priznať istú autoritatívnu časť seba, ukrytú v hĺbke duše. Výsledkom je vždy kritika, či už nás alebo iných a tá vždy do okolia šíri vibrácie nepohody. Slová lásky sa vždy počúvajú príjemnejšie. Autoritatívny človek tiež maskuje strach. Možno sa nám pokúša pomôcť, robí to však autoritatívne, iný spôsob jednania nepozná. Najskôr sa to naučil v detstve, týmto spôsobom ho milovali jeho rodičia, preto svoju lásku vyjadruje takto. Ak budeme u autoritatívnych ľudí vidieť lásku, ich slová už nebudeme vnímať ako urážku. Ľudia sa ešte nenaučili vyjadrovať lásku priamo, je ukrytá v nás a my sme len začiatočníkmi jej správneho vyjadrovania. Slová, ktoré hovoríme, nie sú vždy presným vyjadrením srdca. Skúsme odteraz hľadať aj za nepríjemnými slovami lásku a lepšie počúvať iných.

Všetko, čo počujeme nám dáva silu k zmene života. Ak neakceptujeme slová iných, prepadáme zlosti a vzdávame sa svojej sily, strácame kontrolu nad sebou. Zlosť je len zriedkavo smerovaná k iným, takmer vždy ide proti nám samotným. Tie najnepríjemnejšie veci, ktoré počujeme od iných sú vždy tie, čo si sami sebe vyčítame, ktoré by sme si mali povedať, no neodvážime sa ich vysloviť, nechceme ich počuť. Nadvedomie nás potom privádza k tým, čo nám ich nahlas povedia a pravda sa nepočúva dobre. Človek má pocit, že ho iní nemajú radi, keď nám servírujú urážlivú pravdu. Tieto slová zmiznú v deň, keď sa zbavíme strachu.

Čo počúvate vo voľnom čase? Peknú, povznášajúcu hudbu alebo techno? Sledujete výchovné programy, alebo témy plné strachu a hrôzy, obáv z budúcnosti? Istý človek v zahraničí založil stanicu, ktorá vysielala len dobré správy. Zakrátko však skrachoval. Keď počúvame zlé správy, zvykneme si povedať: „ten môj život vlastne ani nie je zlý.“ Radi sa porovnávame s horším, no takto je nemožné nájsť svoje šťastie. Šťastie si pritiahneme počúvaním dobrých a povznášajúcich vecí, musíme sa ho učiť rovnako ako každej inej zručnosti.

Ak sme na návšteve u človeka, ktorý počúva čosi, čo nemáte chuť počuť, môžete ho vždy požiadať o zmenu témy. Ak sa stretnete s nesúhlasom, neostáva nič iné, len odísť inde alebo ísť robiť čosi iné, čo vás bude baviť. Nikto nie je nútený počúvať, čo nechce počuť.

Všetko na svete podlieha polarite – hore a dole, deň a noc, dobro a zlo….. Najlepším spôsobom riadenia svojho chovania voči protikladom je používať rozlišovaciu schopnosť a intuíciu. Polarita je tu preto, aby nám umožnila používať slobodnú vôľu a zakúšať dôsledky našich rozhodnutí. Všetko je určené pre náš rozvoj a rast.

Pridaj komentár