Všetko, na čo nám padne pohľad, je naším odrazom. Čo teda vidíte okolo seba? Ako pozeráte na ľudí, s ktorými pracujete, žijete? Ako hodnotíte tých, čo si všimnete na ulici, v obchode, v dopravnom prostriedku?
Človek je zrkadlom. Nie je ľahké prijať a uplatňovať túto jednoduchú teóriu v praxi, kým vidíme okolo seba všetko pekné. Naša pýcha dostáva úder vtedy, ak okolo seba nevidíme nič pekné a príjemné. Sme zrkadlom i vtedy, ak vidíme niekoho skutočne výnimočného a hoci sa vám to môže zdať zvláštne ale sme obrazom i takéhoto človeka. Kam sa otočíme, čokoľvek urobíme, neustále sa môžeme pozorovať v zrkadle.
Ak sa postavíme pred ozajstné zrkadlo, je ľahké pochopiť, že obraz, ktorí vidíme, sme my, nech už vyzeráme akokoľvek. Ak sa nám obraz nepáči, nezvykneme obviňovať zrkadlo. Presne to isté sa nám deje v živote. Každý, kto sa okolo nás naskytne nám dáva náš obraz. Naše nadvedomie denne vytvára situácie, aby nás priviedlo do kontaktu s ľuďmi, ktorých v danej chvíli potrebujeme, aby sme sa naučili poznať seba samých. Neustále sa porovnávame s inými ľuďmi a hodnotíme ich ako horších alebo lepších od seba.
Napríklad ak váš manžel po návrate z práce rád leňoší na gauči pri televízii a nesmierne vám to na ňom vadí, samozrejme ho v duchu odsudzujete (a nielen v duchu) so slovami: „Stále ho musím do všetkého strkať! Už mám toho dosť, aby som ho o všetko musela prosiť aby urobil to, čo má!“ Znamená to, že by ste sa mali vďaka tejto situácii naučiť niečo o sebe. Jedna vaša časť je lenivá. Vy sa samozrejme tak nehodnotíte, ste zaneprázdnená sledovaním lenivého muža. Určitej vašej časti sa však zdá, že byť lenivou je neprípustné a vy by ste si nikdy nedovolili takou byť. Rozhodnutie ste urobili najskôr pod vplyvom výchovy, je možné, že ste sa nemala rada pri leňošení. V každom prípade je vo vás veľký rozkol v tom, čo je vlastne lenivosť. Vadí vám, že si niekto dopraje to, čo by ste si čas od času radi dovolili tiež. Neznamená to hneď extrémnu lenivosť, ale ani to, že leňošiť treba denne. Tak je to u každého. Nie je ani dobro ani zlo a preto by sme nemali nikoho súdiť či kritizovať. Každý jedná vždy najlepšie, ako vie. Ak niekto nejedná správne, kto za to ponesie následky?
Ak chcete seba samého poznať čo najlepšie, urobte si jednoduché, no výborné cvičenie. Zvoľte si osobu, na ktorej vám toho vadí viac ako dosť. Na papier napíšte všetky jej negatívne i pozitívne vlastnosti, ako by ste ju opisovali niekomu, kto ju vôbec nepozná. Potom sebakriticky skúmajte, ktorú z oných negatívnych vlastností by ste mohli mať vy sami. Čas skúmania nie je dôležitý, povzbudzujúce je to, že sa človek konečne začal uberať správnym smerom. Súdiť iných je strata času a spôsobuje to, že nechceme spoznať samých seba. Výnimočné na tom je to, že človek začína vidieť vnútorným zrakom ale i vnútorným pocitom, kedy nemôže mať nikomu nič za zlé. Dokonca môže iných pochopiť, lebo cíti, čo prežívajú.
Ak človeku vadí na inom, že s čímsi mrhá, znamená to, že sám sebe vyčíta mrhanie. Nemusí nutne plytvať tou istou vecou. Možno, že dotyčný mrhá financiami a majetkom a ten, čo má voči nemu výhrady zas mrhá časom a slovami do vetra. Môžeme mrhať energiou na snahu meniť život iných ľudí namiesto toho, aby sme energiu využili na svoj vývoj. Jednoducho sa treba pozrieť, v akej oblasti a čím mrháme my sami.
Ak ste za volantom a vadí vám iný vodič, ktorý pred vami prudko zabrzdí, až sa zľaknete, ako zvyknete reagovať? Nadávate, gestikulujete, kritizujete? Aké slová sa vám hrnú vtedy na jazyk? Čo vám na dotyčnom vadilo? Šiel moc rýchlo? Chýba mu rešpekt, nedostatok pozornosti? Potom si položte otázku sami pre seba, v ktorej životnej oblasti vám chýba rešpekt či ohľaduplnosť voči iným?
Vadí vám, ak vidíte niekoho lepšie finančne zabezpečeného? Cítite istú závisť, žiarlivosť a zášť k niekomu, kto má lepšie bývanie, oblečenie, prácu, plat či titul? A hlavne ak máte pocit, že pracujete omnoho viac ako ten druhý a že si zaslúžite prinajmenšom to, čo má on? Ak áno, zrejme po všetkých tých veciach prahnete. Kto však bráni v tom, aby sa toto všetko prejavilo i vo vašom živote? Nik iný, len vy sami blokujete svoju predstavu tým, že si to nezaslúžite, myšlienkou, že byť bohatým je zlé a neduchovné, že bohatí sú zlí ľudia atď. Nech je to už akokoľvek, pôvod je vo vašej myšlienke, že si nezaslúžite mať sa lepšie.
Vidíte, že ktosi príliš veľa je či pije? Zisťujte, čo sa vám na tom nepáči. Nedostatok kontroly dotyčného? Závislosť? Ak je to nedostatok kontroly, potom i vy v istých situáciách strácate kontrolu nad svojimi zmyslami a za toto chovanie sa nemáte radi. Nechcete sa prijať takí, akí ste. V takýchto situáciách sa v človeku tvorí isté pnutie a je len otázkou času, kedy vybuchne. Prejavy výbuchu sú rôzne, od alkoholizmu, cez bulímiu až po sexuálnu posadnutosť. Ak sa človek pokúša príliš kontrolovať svoj život, jeden z jeho zmyslov ho úplne prestane poslúchať. Dôležité je naučiť sa to zvládať.
Ako sa človek naučí byť svojim vlastným pánom a ovládať sa? Jedine tým, že sa prijme. Ak nemá niekedy nad sebou kontrolu, to neznamená, že je zlý. Určite nemá v úmysle takým ostať celý život, hoci to v súčasnosti môže byť silnejšie ako on. Cenu za všetko zaplatí len sám, ale ak prestane súdiť iných, postupne vyrieši svoj problém a nezávisle na tom, o čo ide. Ak si však povie: „Nie som taký, mám nad sebou kontrolu!“ vytvára si obrovský stres a zbytočne kvôli tomu starne.
Ak odsudzujeme iných za alkoholizmus, drogy, závislosť na liekoch, potom sami trpíme nejakou závislosťou. Akou? Na kom alebo čom sme závislí, aby sme boli šťastní? Na manželovi, na sladkostiach, na práci? Na názore iných? Prijmime fakt, že teraz jednáme najlepšie ako vieme a že jedného dňa nebudeme závislí na nikom a na ničom. Naučíme sa všetko akceptovať bez posudzovania niečej závislosti. Ak niekto nie je svojím pánom, nie je v kontakte so svojou vnútornou silou. Väčšina z nás je na čomsi závislá v menšom, strednom, či veľkom meradle. Je len málo tých, čo od nikoho nič neočakávajú pre svoj prospech. Ak sa naučíme lepšie ovládať, spoznať sa, postupne sa od všetkých závislostí oslobodíme.
Ak sa vidíte v zrkadle, ktorú časť svojho tela máte najradšej? Ktorú časť by ste chceli mať inú? Ak sa vám na sebe nepáči celkom nič, prečo dúfate, že vás majú prijímať ostatní? Telo máme na to, aby nám umožnilo poznať sa čo najlepšie a tým, že ho znevažujete pri každom pohľade na seba, znižujete jeho hodnotu. Posudzovať sa ako škaredý, tučný, malý, veľký je spôsob, ako si od seba odpudiť všetkých okolo. Mali by sme si uvedomovať viac samých seba, že vidíme človeka. Spôsob, ako sa vidíme je i projekciou videnia iných ľudí. Skúsme sa pred odchodom z domu pekne upraviť podľa svojho vkusu a nezávisle na tom, kam ideme, prídeme tam sebaistí, vo forme, plní nadšenia a radosti zo života. Prečo? Lebo vtedy sa považujeme za krásnych a to by sme mali robiť denne. Ak máme potrebu meniť niečo na svojom fyzickom výzore aby sme boli krajší, zmierme sa s tou potrebou. Príde deň, keď sa budeme cítiť krásni i bez zvláštneho účesu či odevu.
Čo vidíte vonku? Pekné veci, úžasnú prírodu, budovy? Alebo len bahno, vietor, haldy snehu, ktorý treba odpratať? Aj v snehu je nádhera a dajte si tú námahu vidieť nádheru všade okolo seba. Bude to mať dopad na celý váš život. Obklopte sa krásnymi vecami, čítajte krásne knihy, pokúšajte sa vidieť krásu všade a prežiari vám celý život.
Ak vstupujete prvý krát do nejakej budovy, čo vidíte? Konštrukčné nedostatky, nedokonalú výzdobu alebo skôr to, čo je pekné? Váš život sa razom začne meniť podľa toho, čo chcete vidieť. Vplyv ostatných síce môže hrať istú rolu, ale konečné rozhodnutie je len na vás a to je schopnosť tvoriť si život a vidieť v ňom krásu. Čo vnímame očami je potravou pre myseľ a je len na nás, či nám táto potrava bude škodlivá alebo prospešná.
Ak čítate nejaký časopis, noviny či knihu a po chvíli sa necítite dobre, čítanie vás nenapĺňa. Riaďte sa tým, čo vám hovorí intuícia, čítanie odložte. Nedá sa povedať, že by čítanie bolo zlé, no nie je to pravé, čo práve teraz potrebujete, nič vás nenúti ponechať si knihu. Zmeňte činnosť a rýchlo zbadáte, že máte na práci čosi oveľa zaujímavejšie.
Ak sa vám čosi nepáči, začnite s tvorivou vizualizáciou Predstavujte si v mysli, čo by ste chceli, aby sa vo vašom živote udialo a určite nestrácajte čas horekovaním, čo nemáte. Zastavte sa, zatvorte oči a vytvorte si okolo seba obraz svojho života podľa svojich predstáv. Nepríjemnú udalosť nahraďte čímkoľvek vo svojich vnútorných obrazoch. Predstavujte si všetko do detailov. Vnímajte, čo vám vytvára pekné pocity – čo je pre vás najdôležitejšie? Cítiť sa dobre alebo pod psa? Na Zemi totiž neexistuje nič, čo by si predtým niekto nepredstavoval. Tu nejde o vytváranie si ilúzií ani o nahováranie si niečoho. Začali ste len používať svoju tvorivú silu, ktorá je tu pre nás všetkých a pre naše šťastie.