Spoznávate sa? časť 1.

Len málokto tuší, že i spôsob odievania odhaľuje sklony mysle a všetko ma istý význam vrátane strihu a farby odevu, ktorý nosí 

Široké, vlajúce oblečenie

Človek, ktorý má sklony nosiť na sebe všeobecne široké veci, či už nohavice alebo šaty, ktoré na ňom vejú má chuť niekam sa schovať alebo skryť tvary svojej postavy. Mal by sa nad sebou zamyslieť, čo vlastne potrebuje ukryť za voľným odevom. Najviac ukrýva svoju zmyselnosť a ženskosť.

Úzke, vypasované a stiahnuté oblečenie

Tu ide o opačný extrém v prípade obľuby vypasovaného odevu a človek podvedome utláča istú časť tela. Ak je to stiahnutý pás, utláča svoje centrum energie emócií a ide o snahu potlačiť svoje emócie, potrebu pred niekým a niečím sa ochrániť, brániť.

Ak si radi sťahujete krk zdvihnutými goliermi, šálmi, šatkami či kravatou, znamená to, že máte v sebe niečo, čo nechcete odhaliť. V krku sa nachádza centrum energie vyjadrovania, pravdy. Ak je pre človeka ťažké byť pravdivým, odhaliť, čo sa v ňom skrýva, potom má problém vyjadrovať lásku, hovoriť blízkym, čo sa mu na nich nezdá pekné, či celkovo hovoriť ľuďom pravdu. Vyjadrí skôr kritiku alebo sa uzatvára do seba. Dáva si pozor, aby iným hovoril to, čo chcú počuť a nehovorí zo srdca.

Keď je odev človeka upnutý celkovo od hlavy k pätám tak, že zdôrazňuje obrysy tela, upozorňuje okolie na svoju zmyselnosť. Ak sa iným takto ukazuje, hovorí to predovšetkým o jeho nedôvere v seba a je to znamenie, že neverí sám sebe to, o čom chce presvedčiť iných.

Sú ľudia, ktorí napriek nadváhe nosia oblečenie, ktoré ich kilá navyše vyslovene zdôrazňuje a pokúšajú sa tak sebe i iným čosi dokazovať. V pohľadoch hľadajú zdesený výraz: „bože, tá je tlstá!“ Potvrdzuje to fakt, čo si človek hovorí o sebe sám. Ak sa človek takýmto spôsobom zväzuje oblečením, má záľubu dokazovať si svoju škaredosť.

Ak človek nosí oblečenie o 2 čísla menšie chce uveriť tomu, že je tlstý, nechce vidieť realitu a pripustiť si, že je potrebné urobiť kroky k náprave. Vidieť realitu nebýva vždy príjemné.

Jednotlivé dni a spôsob obliekania sa

Pokiaľ človek nosí týždeň za týždňom rovnaké oblečenie, používa staré veci, ktorých nie je schopný roky sa zbaviť, potom je veľmi konzervatívny, veci hromadiaci a lipnúci na nich, má strach zbavovať sa ich. Nenecháva vo svojom živote priestor pre nové a rovnako sa chová v duševnom a emočnom živote. Má problém zbavovať sa starých myšlienok a vzorcov chovania, problém prijatia nového a aj jeho vzťahy s ostatnými ľuďmi sú zasiahnuté túžbou vlastniť.

Ak človek v šatníku hromadí veci, ktoré nemal viac ako 1 – 3 roky na sebe a len pre prípad, že sa možno ešte niekedy zídu, je veľmi pravdepodobné, že to oblečenie si už nikdy nedá na seba. Zbytočné hromadenie mu len zaberá miesto v skrini a takýto odev by mal buď rozdať alebo spáliť. Ak chce získať energiu pohybu k novému, musí sa najskôr sám rozhýbať.

Keď si človek odkladá len niektoré veci pre prípad (pekný župan do nemocnice, do hotela) alebo si rezervuje isté oblečenie na nejaké zvláštne príležitosti, ide o ustálený postoj, presvedčenie, že si nezaslúži nič pekného v živote. Náprava je jednoduchá – začať nosiť pekné veci v strede týždňa, v bežnom dni. Niekedy bolo zvykom mať oblečenie pracovné a nedeľné. Dnes žijeme v dobe, kedy je dovolené všetko – od dlhého po krátke, od matného po lesklé – ráno či večer, v týždni či cez sviatok. Nastal čas na zmenu, žiť konečne po svojom.

Ak človek doma nosí staré, obnosené handry, pozašívané či ušpinené od farby, tak necíti svoju dôležitosť. Ak ho prekvapí návšteva a cíti sa hlúpo, hneď sa uteká prezliekať. Nech robí čokoľvek, upratuje, vynáša smeti, nakupuje či ide do práce a zbadá svoj obraz v zrkadle, v nejakom výklade a pripadá mu hlúpy, nech upaľuje rýchlo sa prezliecť. Ak sa cíti v oblečení príjemne, príjemné budú i jeho všetky pocity. Ak sa však v starom oblečení cíti príjemne i pri nečakanej návšteve, je to čosi úplne iné. Dôležité je mať rád svoj obraz v zrkadle a pripadať si celý čas krásnym.

Materiál odevov – prírodný či syntetický

Čím viac človek miluje svoje telo, tým viac má chuť haliť ho do prírodných materiálov, ktoré jeho telu umožňujú slobodne dýchať.

Neodporúča sa nosiť oblečenie zo zvieracej kože či kožuchov. Ak ich má človek na sebe, obklopuje sa vibráciami strachu, ktoré ostávajú prilepené na koži zvieraťa zabitého násilným spôsobom. Ide o celé kusy oblečenia – bundy, kabáty, nohavice, sukne, saká. Opasok, golier, obuv, kabelka, ozdoby sem nepatria, tu ide len o menšie kúsky a miera negatívnych vibrácií je zanedbateľná. Okolo človeka bude vždy atmosféra násilia, smrti a ničenia, kým bude zabíjať zvieratá aby sa nimi živil alebo sa obliekal do ich kože len pre chuť k luxusu a nie z nutnosti.

Vzhľad oblečenia

Ak človek nosí oblečenie v ktorom vyzerá starší alebo mladší, aj to má svoju výpovednú hodnotu. Ak si človek s päťdesiatkou na krku oblieka minisukne ako v puberte, potom zjavne neprijíma sám seba a svoj vek. Opačným extrémom je ak nosí konzervatívne oblečenie štýlu serióznej dámy v mldom veku. Poukazuje to na to, že dotyčná nemá chuť prežívať prítomný okamih, neprijíma svoju mladosť a chce rýchlo zostarnúť. Rovnako to platí pre mužov i ženy.

Pokiaľ štýl oblečenia pripomína 19.-te storočie, je možné, že človek neprijíma to, že prišiel na svet v tejto dobe a podvedome by chcel žiť svoj minulý život a návraty do minulosti celkovo.

Ak sa niekto oblieka príliš nekonvenčne a priťahuje pozornosť kam vkročí, je určite v opozícii voči autorite (rodičia, šéf a pod.) Tu ide o osobné rozhodnutie a nie z vedomej túžby robiť dojem na ostatných, či ich šokovať. Nikdy tu nejde o reakciu na niekoho iného.

Keď si človek oblieka to, čo sa páči jeho rodičom, partnerovi, priateľom atď., nie je schopný viesť svoj život v emočnej ani v mentálnej rovine. Necháva sa ľahko ovplyvniť a vôbec nepočúva svoje potreby.

Záver je jednoduchý – je najvyšší čas urobiť si poriadok v skrini a uviesť tak do činnosti zákon prázdnoty, ak človek doposiaľ len odkladal. Ak sa bude na základe popísaných postrehov viac pozorovať čo nosí, bez ostychu si to aj prizná a zoberie ponaučenie, ktorým sa bude i riadiť, jeho život sa postupne začne od základov meniť.

Aká je najväčšia lož na svete? „Ak budem mať to čo chcem, budem šťastný.“ Skúste nad vetou meditovať.

 

Pridaj komentár