Sme tým, čo jeme, časť 9.

Rastlín nezvyčajnej povahy je množstvo, niekoľko druhov je však pomerne zaujímavých a súčasne aj obľúbených, bežne konzumovaných s neobvyklými vlastnosťami 

Huby

Je ich veľké množstvo a všetky sú príbuzné s plesňami a kvasinkami. Nie sú schopné fotosyntézou vytvárať cukor a preto musia prežiť z rozkladajúcich sa zvyškov iných organizmov. Pomáhajú im v tom vylučované tráviace enzýmy, vďaka ktorým rozkladajú hmotu. Niektoré druhy majú symbiotický vzťah s koreňmi stromov, berú si od nich cukor a dávajú im minerály, najmä fosfor. Neobsahujú chlorofyl, nemajú korene. Majú krátke vlasom podobné podhubie, to sa tvorí z výtrusov. Stavba ich bunkových stien je tiež iná. Nie sú tvorené celulózou ale chitínom, rovnakým polysacharidom, ktorý tvorí vonkajšiu kostru hmyzu a kôrovcov. Huby obsahujú nezvyčajne vysoké percento kyseliny glutamovej, prospešnej pre fungovanie mozgu a nervovej sústavy.

Huby sú jednou z najjednoduchších potravín a človek ich poznal už v dobe kamennej. Väčšina z nich dáva pri raste prednosť temnu, chladu a vlhku. Ak ich nazbierame, prestanú mať rady vlhko, keď navlhnú skazia sa omnoho rýchlejšie ako keď by boli skladované v chlade a temne. Bežne dostupné huby, ktoré sa dajú kúpiť v obchode patria k najviac ovplyvneným chemikáliami. Preto by sme si mali vyberať huby zo zdravého životného prostredia, teda divorastúce alebo pestované v zdravej pôde. Huby majú lahodnú chuť a ak máme s nimi nepríjemné skúsenosti, neodsudzujme ich príliš rýchlo.

Huby a baktérie

Baktérie, vírusy a mikroorganizmy sú všade naokolo a lekárska veda nás učí, že sa ich máme báť. Niektoré z nich sú však telu prospešné. Napríklad miso sa vyrába zo sójových bôbov, ryže a soli. Zmes sa zmieša, nechá kvasiť, čím sa rozvíjajú baktérie. Huby môžu z energetického hľadiska pomáhať absorbovať a odstraňovať niektoré typy problémových baktérií. Dokonca niektoré huby (húževnatec jedlý, leskokôrka lesklá, plamienka zimná, boltcovitka Judášovo ucho) majú schopnosť zadržať rast rakoviny podporou imunitného systému.

Tradične sa huby používajú pri príprave mäsa, ktoré má tendenciu rýchlo sa kaziť ak je vystavené pôsobeniu kyslíka. Huby vedia pomôcť obmedziť a kontrolovať niektoré formy škodlivých baktérií. Neznamená to, že by konzumácia mäsa bola zlá, práve naopak – ak sa vyhýbame mäsu, ešte nemáme záruku, že sa vyhneme škodlivým baktériám, zahnívajúcim v črevách. Vegetariánstvo vďaka konzumácii množstvu jednoduchých sacharidov môže tvoriť ešte viac kyslého kvasenia a tým i viac baktérií. Varené huby pomáhajú obmedziť nezdravé baktérie aj ďalšie mikroorganizmy.

Huby majú rady chlad, temno a aj vyvolávajú podobné stavy u ľudí, zvlášť ak je človek plachý či nesmelý. Počas štádia svojej vegetácie menia farby a to je energeticky úmerné emočnej nestálosti ľudskej povahy. Ak sú huby varené, majú na nás osviežujúci a vlhký účinok, ak sa jedia surové, tak chladný a vlhký.

Ľuľkovité

Patria sem napr. paradajky, zemiaky, baklažán a paprika. Boli považované za jedovaté alebo okrasné. V anglickom preklade nightshades znamená šero noci a názov je odvodený z ich narkotických vlastností, ktorý údajne obsahujú všetky ľuľkovité rastliny. V bežne konzumovaných rastlinách sa nachádzajú jedovaté látky – solanín, glykoalkaloidy a alkamíny. Zelená látka v zemiakoch ukazuje na prítomnosť solanínu, jedu spájaného s vyrážkami a ďalšími ochoreniami kože. Glykoalkaloidy spôsobujú, že červené krvinky ničia samé seba a alkamíny sú absorbované v črevách zas prispievajú k nervovým problémom ľudí i zvierat. Látky v týchto rastlinách sa spájajú s obličkovými kameňmi, spotrebovávaním vápnika, nutkaním na zvracanie, bolesťami brucha, opuchmi, stratou červených krviniek, problémami s dýchaním, chvením, ospalosťou, ochrnutím i reumatickou artritídou.

Nemajú rady spoločnosť, prospieva im ak rastú samé, vzdialené od ostatných rastlín. Napriek spomenutým jedovatým látkam sa ich konzumácii netreba vyhýbať, v každej potravine vieme nájsť jedovaté zložky ak ich dôkladne preskúmame. Nestriedma konzumácia ľuľkovitých rastlín sa neodporúča pri fyzickej a duševnej slabosti, ak nechceme predčasne ostarnúť, ak máme popolavú pleť s ochabnutou kožou, ak máme zlý obeh vyplývajúci zo stuhnutých a strnulých kĺbov či svalov, ak žijeme aktívne v noci, pri nespavosti ale aj ak je človek bielkovinovým metabolickým typom.

Pridaj komentár