Sme tým, čo jeme, časť 7.

Aký je energetický vplyv koreňových rastlín na ľudské telo? 

Korene rastlín

Celá rastlina je na svojom koreni závislá – koreň stabilizuje rastlinu, ukotvuje a vyživuje ju. Táto časť je považovaná za nesebecké jedlo, minerály obsiahnuté v koreni sú prospešné celej rastline.

Koreň je skrytý pod povrchom zeme, v temnote svojho miesta zrodenia preniká do najbližšieho okolia k potrebným minerálom a zdrojom nevyhnutným za zaistenie budúceho života rastliny. Korene podobne ako ľudské črevá fungujú a prospievajú podľa prísunu výživy, tú vstrebávajú a zásobujú nimi rastlinu. Ak je pôda vyčerpaná, výživa je nedostatočná a trpí celá rastlina. V pôde bohatej a plnej života sa rastlina úspešne rozvíja. Nelíši sa to od ľudskej schopnosti tráviť a vstrebávať jedlo cez tenké črevo, čo tiež závisí na kvalite živín v jedle.

Korene sú energeticky spojené s absorpciou a vstrebávaním v ľudskom tráviacom trakte, čo je jedna z najdôležitejších energetických kvalít vzťahu medzi koreňmi a ľuďmi. Ďalšou energetickou vlastnosťou koreňov je ich schopnosť stabilizovať celú rastlinu a dávať jej životnú energiu a vytrvalosť.

Podstata koreňa, ktorá sa prejavuje jeho prácou v temnote zeme, je v nás energeticky vyjadrená ako vitalita sebadôvera, uzemnenie (fyzické i psychické), vytrvalosť a sila. Na duchovnej úrovni korene pomáhajú nájsť zmysel našej biologickej existencie a zaisťujú základ pre duchovný vývoj spojený s rozvojom uvedomenia.

Korene sú buď dlhé, guľaté, vetvené alebo vláknité. Niektoré rastliny majú veľký hlavný koreň, ten uchováva výživu, ktorú rastlina využíva v zime. Tento typ koreňa má púpava, mrkva, paštrnák a mnoho ďalších rastlín.

Korene idú určitým smerom, ich cieľom je hlboko sa zaryť do zeme a plniť svoj účel. Listy oproti nemu smerujú rôzne. Kvalita koreňov má súvis s ich účelom a prejavuje sa v nás ukotvením a toho, že sa pevne držíme života. Vyžadujú našu pozornosť, sú vážne, vracajú nás do reality. Vyvolávajú predstavu poriadku, starostlivosti a zamerania. Tvar a štruktúra koreňa rovnako ako chuť určujú energetický účinok koreňovej zeleniny.

Hľuzy

Botanicky sú hľuzy zhrubnuté korene alebo podzemky slúžiace ako zásobáreň živín rastliny v zime. Medzi najznámejšie hľuzy patria zemiaky, slnečnica, topinambur, batát a jam.

Batát pochádza z tropickej Ameriky Peru a poznali ho už v praveku. Často si ho mýlime s jamom. Je to popínavá trvalka. Jam má pôvod v Afrike a juhovýchodnej Ázii a tiež je popínavý. Má síce nižšiu výživovú hodnotu než batát, oba patria medzi škrobovité druhy so sladkou chuťou. Majú teplá a vlhký účinok na spodnú časť tela.

Dlhé korene

Do tejto skupiny patrí mrkva, koreň lopúcha, petržlen a menej známa kozia brada. Dlhé korene sú energeticky účinné na hrubé a tenké črevo, močový mechúr a strednú časť reprodukčných orgánov (maternica, prostata). Tieto korene (varené) v uvedených orgánoch koncentrujú energiu.

Každá koreňová zelenina je jedinečná. Mrkva je tvrdá pre tlak vody v pletive, koreň lopúcha má vody menej, je poddajnejší. Mrkva povzbudzuje v tele silu a stabilitu, tvorí pevnejší stav v spodnej časti tela. Lopúch nám dáva viac pružnosti než mrkva.

Dlhé korene (varené) tvoria v spodnej časti tela teplý a suchý alebo teplá a vlhký stav. Výnimkou je biela reďkev, tá dáva chlad a vlhko do spodnej časti tela najmä ak sa konzumuje surová.

Guľaté korene

Nájdeme ich v redkvičkách, repe, zeleri, cibuli a kvake. Obsahujú viac vody aj skôr dozrievajú než dlhé korene, majú ostrú, sladkú alebo horúcu chuť. Orgány v spodnej časti tela skôr uvoľňujú. V surovom stave majú schopnosť rýchlo uvoľniť napätie a nadbytok tepla. Majú na nás teplý a vlhký alebo osviežujúci a vlhký vplyv.

Nepravidelné korene

Táto skupina zahŕňa hodne členité a zvláštne tvarované korene ako napríklad púpava, chren, žeňšeň, echinacea a väčšina z nich má ostrú alebo horúcu chuť. Ich vplyv na telo je silný rozširujúci a horúce korene zas vysušujúci, očisťujúci a posilňujúci účinok. Zvyčajne majú dlhú históriu liečivých účinkov.

Symbolický vzťah medzi ľudskými črevami a koreňovou zeleninou možno pochopiť na príklade. Človek, ktorý trpí zápchou, tá je výsledkom sucha, môže využiť cibuľu, lopúch alebo echinaceu.

Surová cibuľa rozptyľuje stagnáciu a pôsobí v črevách chladivo. Varená cibuľa má sladkú chuť a upokojujúci, teplý a uvoľňujúci účinok na črevá.

Varený koreň lopúcha posilňuje, sťahuje a vysúša črevá.

Surová echinacea má na človeka menej rozptyľujúci a chladivý účinok než surová cibuľa. Varená echinacea má viac horúcu chuť a teplý, ľahko vysušujúci a uvoľňujúci účinok.

Výsledkom je, že ak si pri zápche dáte koreň lopúcha, veľmi si nepomôžete, pri hnačke to už dáva zmysel i potrebnú pomoc.

Pridaj komentár