Začíname štúdium rozsiahlej témy – energetiky rastlín
Rastliny
Bez rastlín by Zem bola bez života, neúrodná a pustá. Rastliny majú nenahraditeľnú úlohu – zásobujú zem kyslíkom, čistia vzduch od oxidu uhličitého, ktorý absorbujú a spracovávajú počas fotosyntézy (chemickej reakcie), ktorej výsledkom je kyslík. U zvierat je tento proces obrátený, zvieratá kyslík prijímajú a tvoria oxid uhličitý.
Rastliny sú nepostrádateľné, vďaka fotosyntéze majú schopnosť meniť slnečnú svetelnú energiu na chemickú energiu potrebnú inými životnými formami. Dokážu ju nielen vytvoriť ale aj uchovať na neskoršie využitie. Takto premenená energia je využitá konzumáciou rastlín. Okrem toho, že sú rastliny hlavným zdrojom jedla, sú aj zdrojom bielkovín, sacharidov a všetkých zásadných prvkov nutných pre život človeka a zvierat.
Poznáme dve hlavné skupiny suchozemských rastlín – kvitnúce, pod ktoré spadajú všetky rastliny s koreňmi, stonkami, listami, kvetmi a plodmi a nekvitnúce – kam patria paprade, machy, riasy a huby. Väčšina našej potravy pochádza z kvitnúcej skupiny rastlín. Mnoho druhov zeleniny sa dá jesť vcelku, z iných sa je len časť alebo sa spotrebováva len počas určitého vývojového štádia.
Štádiá života rastliny
Životný cyklus kvitnúcich rastlín je rôzny. Poznáme rastliny 1-ročné, 2-ročné a trvalky, ktoré žijú viac ako 2 roky. Životné cykly rastlín sú dosť podobné životu človeka a ovplyvňujú ho.
Prvá fáza vývoja rastliny sa odohráva po zasadení semena, v ňom prebieha klíčenie a dýchanie. Klíčenie začne po absorbovaní veľkého množstva vody, zvyčajne na jar, kedy sú vhodné podmienky. Krátko po vyklíčení začnú korene smerovať nadol a horná časť rastliny (výhonok) začne tvoriť ďalšie svetlo zelené bunky obsahujúce chlorofyl.
Druhá fáza vývoja rastliny zahŕňa delenie buniek, ich rast a prvá fáza ich diferenciácie. Do tejto fáze pred kvitnutím patrí aj rozvoj stonky, listov a koreňov. Diferenciácia buniek je len malou časťou procesu a vďaka nej sa tvorí nové pletivo rastlín. Počiatočný stav rastliny je podobný tehotenstvu ženy po počatí. Konzumácia semien (zŕn) preto energeticky vnáša svetlo do našich najstarších spomienok a zážitkov.
Na rozdiel od zvierat, ktorých rast závisí do značnej miery na delení buniek, cca 90% rastu rastlín prebieha predlžovaním už vzniknutých buniek, kedy rastliny absorbujú veľké množstvo vody a tá spôsobuje, že bunky sa nevratne rozťahujú väčšinou do dĺžky. Potom tvrdnú a výsledok rastu je navždy trvalý.
Tretia fáza je rozmnožovacia a zahŕňa rozvoj kvetných pupeňov, kvetov, plodov, semien, ďalšie zväčšovanie a zrenie stoniek i koreňov. Medzi dôležité procesy tejto fázy patrí tvorenie nových buniek, zrenie pletiva, hrubnutie vlákien a tvorba hormónov. Konzumácia týchto častí rastlín (kvetných pupeňov, kvetov, plodov a pod.) odpovedá nášmu hormonálnemu vývoju a sexuálnemu i kreatívnemu potenciálu. Vyvíjajúce sa rastliny majú až do svojej zrelosti energiu rozvíjajúceho sa životného potenciálu.
Štvrtá a posledná fáza je zrelosť, koniec procesu vývoja rastlín, kedy je im umožnené aby mohli znovu žiť cez svoje semená.
Všetky fázy rastlinného vývoja sa značne podobajú ľudskému vývoju (detstvo, dospievanie, dospelosť a zrelosť). Konzumovanie rastlín v rôznych fázach nás vyživuje nielen na biologickej úrovni.
Semená
Semeno obsahuje všetky možnosti, skrytý potenciál života je v ňom držaný pod kontrolou, kým ho neuvoľnia vhodné podmienky. Jeho jediným účelom je rozmnožiť druh, kým ono samo je v konečnej fáze vývoja. Jeho úlohou je začať život v pôde, v tme, rozvinúť sa do svetla, prispôsobiť sa a ukončiť vývoj rozmnožením.
Vo vnútri semena je zárodok, z jeho hornej časti vzniká stonka, z dolnej časti koreň. K vyklíčeniu potrebuje semeno vlahu, teplo, vzduch a tmu, čiže teplé, temné a vlhké prostredie aby uvoľnilo svoju energetiku. Niektoré semená nevyklíčia ani vo vhodných podmienkach, kým neprejdú dlhotrvajúcim obdobím chladu, iné potrebujú veľa tepla a množstvo zrážok, aby proces začal.
Mnoho semien je použité ako jedlo prv, než sa stanú rastúcimi rastlinami – ide o semená získané zo zrelých rastlín (sezam, tekvica, slnečnica, orechy, strukoviny a obilniny).
Prirodzenému šíreniu semien pomáhajú nasledovné spôsoby:
* šírenie vetrom: ľahké semená ako u púpavy sú odviate niekedy ďaleko od svojho pôvodného miesta.
* šírenie zvieratami: niektoré semená sa prichytia na kožušine zvierat alebo sú nimi zjedené a potom vylúčené.
* šírenie explóziou: niektoré struky uschnú na letnom slnku, potom doslova explodujú a ich semená sa rozptýlia.
* šírenie vodou: niektoré semená cestujú vodou, do ktorej spadnú a môžu byť unášané potokmi či riečkami mnoho kilometrov.