Čo všetko o mlieku ešte neviete?
Vo väčšine starodávnych kultúr sa mlieko veľmi nepilo, skôr sa spracovávalo na zdravé výrobky, ktoré sa nemuseli chladiť a vydržali dlhšie. S príchodom pasterizácie, homogenizácie a chladenia pri skladovaní a preprave sa dostupnosť mlieka dramaticky zvýšila. Mlieko sa stalo dokonalou potravinou pre vysoký podiel vápnika, bielkovín a ďalších užitočných látok.
Až v poslednom čase sa ukazuje, že mlieko nie je tak dokonalé, ako sme tomu verili. Nestriedmo konzumované mlieko a výrobky sú veľmi vzdialené od svojho prirodzeného stavu, prešli moderným spracovaním, ktoré veľmi nepriaznivo ovplyvnilo niekoľko generácií detí i dospelých. Moderné mlieko a výrobky z neho sú dokonalým príkladom toho ako môže mať zvýšenie kvantity produktu škodlivý vplyv na jeho kvalitu.
Mlieko ako náhradná matka
Mlieko je prvou potravou novorodencov, spája nás s matkami, pripravuje na život, vštepuje pocit identity s ľuďmi. Samozrejme mlieko je prvou potravou všetkých novorodencov cicavcov. Mlieka iných zvierat sú odlišné od materského, no i tak sú lepšie než sójová detská výživa. Použitie náhradných mliek u detí vytvára sieť zmätkov. Dobre živená a zdravá kojaca matka poskytne dieťaťu ideálnu a nevyhnutnú výživu. Je absurdné si myslieť, že kravské či iné mlieko by mohlo na dieťa pôsobiť rovnako. Živočíšne mlieko obsahuje presne to, čo je potrebné na podporu fyziologických procesov a povahy mláďaťa zvieraťa, ktoré ho produkuje. To je zrejme aj dôvod, prečo sa naši predkovia snažili spracovaním mlieka na výrobky zmeniť jeho pôvodnú podobu a urobiť z neho vhodnú potravu pre človeka. Názor, že kravské mlieko je podobné materskému je mylný. Normálna konzumácia mlieka väčšine ľudí neškodí, nadmerná je škodlivá.
Bližší pohľad na mlieko
Spracované kravské mlieko a mliečne produkty sa spájajú s chudokrvnosťou detí pre nedostatok železa, ďalej s kŕčmi, hnačkou, alergiami a usadzovaním tukov. Pridajme k tomu fakt, že väčšina populácie neznáša laktózu.
Kravské mlieko sa skladá z cukru (laktóza), tuku a bielkovín. Laktóza sa skladá z glukózy a galaktózy. Laktóza je u rôznych druhov cicavcov rôzna. Materské mlieko obsahuje cca 75g na liter, kravské jej obsahuje 45g. Teľa má enzýmy a žalúdok zo 4 častí, aby vedelo tento cukor spracovať. Človek má žalúdok úplne iný aj odlišné enzýmy.
Laktáza rozkladá laktózu, starnutím klesá jej schopnosť tráviť laktózu. Preto po prvom roku života sa rapídne znižuje cca do 4 rokov veku dieťaťa. Laktóza začne byť nestráviteľná a začne sa hromadiť v hrubom čreve, bude kvasiť a reagovať s baktériami čreva. Potom bude premenená na oxid uhličitý a kyselinu mliečnu. Nestrávená laktóza ostane v črevách, vyživuje baktérie, zvyšuje oxid uhličitý a tvorí tlak vody v telesných tkanivách. Táto dráma v črevách má pre telo rozsiahle následky, pľúca a črevo pracujú ako celok. Zvýšený oxid uhličitý v črevách mení pH krvi na kyslú, objavuje sa únava, nejasné myslenie. U detí sa môže prejaviť drastickejšou kolikou, nadmerným hlienom a ďalšími problémami.
Najdôležitejšia je vždy kvalita konzumovaných potravín. Prezieravou je voľba prirodzene tvorených mliečnych produktov z mlieka zvierat kŕmených trávou. Také produkty sú človeku prospešné na rozdiel od mlieka pasterizovaného , homogenizovaného a plného antibiotík a hormónov.
Kazeín je mliečna bielkovina a citliví ľudia môžu mať s ňou problém. Materské mlieko jej obsahuje 40%, kravské až 82%, čo je 2-násobné množstvo. Kazeín je lepkavá látka, ak nie je natrávená, hromadí sa v rôznych častiach tela, čo môže spôsobiť usadzovanie tuku a zníženú schopnosť vstrebávať inú potravu. Kazeín je známy svojou schopnosťou viazať sa, používa sa pri výrobe lepidla a plastov. V našom tele môže tvoriť tukové cysty, tumory a mnoho ďalších tukových buniek.
Mlieko obsahuje veľké množstvo baktérií, ktoré spôsobujú jeho rýchlu kazivosť. Pasterizácia ich drží v minimálnom množstve, ale ich celkom neodstráni. Dochádza pri nej aj k strate až 66% vitamínov A, D, E, ničí dôležité enzýmy, protilátky a hormóny. Mení vápnik do jeho nerozpustnej formy, ktorú telo nemôže absorbovať. Preto sú potom bielkoviny v mlieku denaturované, čo podporuje patogény spôsobujúce alergiu. Ak sa surové mlieko nechá odstáť, smotana sa usadí na vrchu. Homogenizácia rozbíja guľôčky mliečneho tuku v smotane, čo spôsobuje oxidáciu a rýchlejšie kazenie. Ničí sa aj enzým lipáza, nevyhnutný na rozloženie tuku.
Horčík podporuje vápnik, je jeho nutným doplnkom. Do mlieka sa pridáva umelý vitamín D, ten sa spája z horčíkom a odstraňuje ho z tela. Ľudia si myslia, že ak pijú mlieko ich telo má dostatok dôležitých látok, no žiadna z nich sa v neprirodzene spracovanom mlieku nenachádza. Telo prekyslieva, to neprospieva imunite a podporuje rozvoj kvasiniek
Vápnik
Mlieko je bohaté na vápnik, no ten je spojený s kazeínom čo je diskutabilné vo vstrebávaní ľudským telom. Pasterizácia mení vápnik do nerozpustnej podoby, čím sa znižuje jeho vstrebateľnosť. Z mlieka a jeho výrobkov prijmeme len polovicu potrebného množstva. Spolu so zásobou nepoužiteľného vápnika z mlieka si človek tvorí jeho väčšiu potrebu. Dieťa vychované na kravskom mlieku sa môže počas svojho rastu stať metabolicky závislé na vysokom príjme vápnika. Našťastie existujú aj ďalšie, hodnotnejšie zdroje vápnika.