Sme tým, čo jeme, časť 11.

Obilninám sa hovorí aj cereálie, pomenovanie je odvodené od mena rímskej bohyne poľnohospodárstva Ceres 

Za prvé pestované obilniny sa považuje pšenica jednozrnka, dvojzrnka a jačmeň, pochádzajú z oblasti Úrodného polmesiaca (dnešný Irak, Sýria a Libanon) Kamene na mletie obilia boli objavené v Južnom Pacifiku na Šalamúnových ostrovoch a datujú sa do doby pred 26 tisíc rokmi. Nech to už bol ktokoľvek v minulosti, neznámi predkovia vytvorili zdroj potravy, ktorý nás stále živí.

Obilie obsahuje najrozvinutejšie semená jedlých rastlín. Korene, stonky a listy embrya majú rovnakú schému kolienok, ktoré sú u celkom zrelých, dospelých rastlín. Tento embryologický vývoj je veľmi podobný vývojovému procesu ľudského plodu.

Jedlou časťou je zrno, niektoré obilniny (ryža, ovos, jačmeň) majú pevnejšiu vonkajšiu šupku chrániacu zrno a iné (pšenica, kukurica, žito) nemusia byť pred mletím ošúpané. Obilniny majú schopnosť hromadne sa rozmnožiť z jediného zrna a pri jeho konzumovaní môžu energeticky podporovať rozmnožovaciu silu nielen sexuálne ale aj psychologicky. Obilné zrná sú základnou potravou pre mozog i nervovú sústavu, obsahujú genetickú pamäť toho, ako ľudstvo vystúpilo z temnoty primitivity a stalo sa civilizovaným druhom. Je najvšestrannejšou potravinou na planéte. Ovsená kaša, chlieb a cestoviny sú základným príkladom konzumačnej podoby obilnín a ak ich pružne skombinujeme s akoukoľvek zeleninou, strukovinami či živočíšnymi produktmi, vzniká zdravé a nutrične hodnotné jedlo. Jednoznačne najzdravšie je v súčasnej dobe konzumovať obilné klíčky.

Obilie sa dobre skladuje a dokáže viac než iná potravina zvýšiť ľudský potenciál na všetkých úrovniach života. Malé zrnká sú najsľubnejším vyriešením hladu. Tieto kľúčovo dôležité zrná, posvätná a najdôležitejšia potravina všetkých civilizácií stredoveku prešli mnohými zmenami a boli aj zneužité ľudským technologickým výskumom. Rafinácia, chemizácia a sterilita tejto najvýživnejšej potraviny je rovnako dôležitým problémom ako týranie hospodárskych zvierat pri chove bez voľného výbehu. Ako všetky živé organizmy aj obilie je citlivé na svoje okolie a pôsobenie s ľuďmi. Neustále choroby a týranie zvierat nebude mať za následok zlikvidovania živočíšnej ríše, ale zanedbávanie, šľachtenie a nesprávne zaobchádzanie s ich zdrojom potravy (rastlinná ríša, voda a pôda) nakoniec určí osud nielen živočíšnej ríše ale i ľudstva. Ľuďom sa bude dariť dobre a môžu prežiť len vtedy, ak bude prospievať ríša rastlinná i živočíšna.

Energeticky môže byť obilie veľmi dobrým biologickým kľúčom pre nastolenie zúfalo potrebnej rovnováhy v medziľudských vzťahoch. Celozrnné obilniny výborne ľudsky ladia každú časť nášho nervového systému a zjednocujú ho s dušou ako jeden celistvo fungujúci organizmus. Je to dedičstvo našich predkov. Sú aj jedinečným zdrojom sacharidov, netýka sa to hybridnej formy pšenice a ďalších geneticky modifikovaných druhov obilnín. Tieto modifikanty sú zdrojom množstva zdravotných problémov človeka.

Ryža

Je jedným z najvšestrannejších druhov obila a hlavnou potravinou pre polovicu ľudskej populácie. Existuje mnoho druhov ryže, no len 2 spôsoby jej pestovania – bez zavodňovania a na zaplavených ryžových poliach. Nížinná ryža vyžaduje obrovské množstvo vody a práce, no určite stojí za vynaloženú námahu. Využíva aj veľké plochy pôdy, kde sa nestretáva s pestovateľským úspechom a časom mení pôdu na neúrodnú. Ryža potrebuje pre rast veľké množstvo kyslíka, získava ho nasávaním cez listy nad hladinou. Starí Číňania preto energeticky ryžu spájali s pľúcami.

Ryža má podmanivú a takmer návykovú kvalitu – čím viac jej jete, tým viac ju chcete jesť. Je trochu bez chuti, preto je vhodná ku aromaticky pripraveným druhom jedál. Kvalita bielkovín ryže je cca o 66% vyššia než u pšenice či kukurice a je tesne pod kvalitou bielkovín ovsa. Mletá hnedá ryža v porovnaní s bielou má o 50% viac vitamínov skupiny B a železa. Ryža ako druh obilia je najmenej alergénna. Je odolná a prispôsobivá, má hrdosť a česť, je jednou z mála potravín s energiou dostatočne silnou na to, aby kontrolovala a mobilizovala ľudí. Divo rastúca ryža neexistuje, v skutočnosti ide o druh ovsa a ten k bežnej ryži druhovo nepatrí.

Pšenica

Starí Sumeri z nej robili chlieb už pred 5000 rokmi, no archeologické nálezy v Turecku odhalili nálezy používania pšenice už pred 8000 rokmi. Pšenica a ryža sú 2 najpestovanejšie obilniny. Rozšírenie pestovania pšenice má neobyčajný vplyv na rozvoj západnej kultúry a poľnohospodárstva. Nanešťastie ju moderné kríženie degradovalo do dnešnej podoby a výsledkom je nielen jej pokles kvality ale i fakt, že pšenica je už jeden z najproblematickejších druhov obilia, jej vplyv na ľudské zdravie je diskutabilný. Zmes bielkovín pšenice tvorí lepok, prispôsobivá látka, ktorá pomáha pri kysnutí chleba a je používaná v mnohých ďalších výrobkoch vrátane cestovín. Pšenica je druh obilia s obojpohlavnými kvetmi, tie sú tak pevne zovreté, že peľ nemôže uniknúť, čo znemožňuje vytvorenie jej prirodzených krížencov.

Celozrnná pšenica

Tento klamný názov je spájaný s chlebom, cestovinami a mnohými ďalšími produktmi vyrobenými z celozrnnej pšeničnej múky. V skutočnosti sú vyrobené z pšenice, ktorá bola rozdrvená či zomletá na rôzne typy múky.

Výnimkou je naklíčená pšenica, ktorá sa niekedy používa pri príprave nekvaseného chleba z naklíčených zŕn. Tie sú vytvarované do určitého tvaru a potom pomaly pečené pri nízkej teplote. Niekedy sa zvykne použiť tzv. suché praženie, kým zrno nepraskne ako pražená kukurica a nevznikne pufovaná pšenica. Ďalším spôsobom je máčanie zŕn cez noc, potom sa dlho varia, kým nezmäknú. Týmto postupom sú zrná viac stráviteľnejšie. Celkovo najzdravšou metódou pre súčasného človeka je klíčenie a konzumácia pšeničných klíčkov, ktoré majú v tejto forme obrovskú silu a potenciál.

Pridaj komentár