Sme tým, čo jeme, časť 10.

Určite zaujímavé poznatky o energetickom vplyve pomerne rozšírenej a obľúbenej konzumácii uvedených druhov plodín

Zemiaky

Pochádzajú z Peru a môžu rásť aj vo výške 4000 m nad morom, nemôžu rásť v trópoch. Táto hľuza je najväčšou tržnou plodinou hneď po pšenici. Jedovaté alkaloidy zemiakov – solaníny sa prejavujú zelenou farbou šupky, ak sú vystavené svetlu. Ich jedovatá úroveň predstavuje ¼ nebezpečnej hodnoty stanovenej vedcami.

Zemiaky majú zaujímavú históriu. V r. 1539 španielski dobyvatelia zistili, že Inkovia jedia malé zemiaky veľkosti arašidov. Najskôr ich namočili do vody, potom ich nechali zmraziť na studenom, horskom vzduchu, až tak ich sušili na slnku a ošúpali šupky tak, že chodili po nich naboso tak dlho, kým malé zemiaky sčerneli a stvrdli na kameň. Na 3 dni ich namočili a potom uvarili v polievke alebo pomleli na chlebovú múku. Šlo o dôležité spracovanie, aby plodinu zbavili jedov.

Do Európy boli zemiaky privezené v r. 1540 nie ako konzumná plodina ale okrasná. O 30 rokov Francúzi ich pestovanie zakázali v presvedčení, že spôsobujú malomocenstvo a ďalšie kožné choroby. V r. 1771 väčšina Európy prijala zemiaky ako konzumnú potravinu, stále však zemiaky vyvolávali pochybnosti pre možné nebezpečenstvo konzumácie.

Energeticky môžu zemiaky spôsobovať duševnú a fyzickú slabosť, ich nadmerná konzumácia sa podpíše na bledej a vráskavej pokožke, pigmentovými škvrnami a vyrážkami. Sú veľmi ťažko stráviteľné, spôsobujú nafukovanie, črevné problémy a znižujú množstvo minerálov v tele. Môžu spôsobovať duševnú únavu, letargiu, nesústredenosť, duševnú ťažkopádnosť, prostoduchosť, slepú lojalitu, slepú vieru i bezmyšlienkovú oddanosť dogmám a celkovo mdlého ducha s absenciou kreatívneho myslenia. Preto je rozumné jesť ich spolu s dominantnou potravinou (mäso), čím sa vyvážia oslabujúce účinky zemiakov.

Zemiaky sú slabé rastliny, náchylné k chorobám a ak sa ich konzumuje veľa, majú negatívny dopad aj na imunitný systém. Svojimi veľkými a roztiahnutými a vodnatými molekulami škrobu oslabujú stredný mozog. To postupne stimuluje predný mozog a preto sa objavujú prejavy slepého idealizmu a nedostatok zdravého rozumu. Medzi pozitívne účinky zemiakov patrí fakt, že absorbujú soľ a teda znižujú hladinu sodíka u tých, ktorí viac solia. Zemiaky sú najpoddanejšou potravinou.

Paradajky

Pravdepodobne pochádzajú tiež z Peru, pôvodne boli žlté, veľkosti čerešne. V Európe boli najskôr okrasnou rastlinou, až o 200 rokov sa začali konzumovať. Paradajka je v skutočnosti ovocie, jej listy sú veľmi jedovaté, spôsobujú artritídu a dokonca zabíjajú dobytok, ktorý ich spása. Ak sa ich listov dotkneme, začnú vypúšťať zápach a jedovaté látky. Výskum kryštalizácie krvi ukázal, že krv človeka s rakovinou a šťava z čerstvých paradajok ukazujú nápadnú podobnosť.

Paradajka má aj pozitívne kvality – môže pomôcť eliminovať nadmerné hromadenie tuku v tele a ochladzuje prehriaty metabolizmus. Najlepšie je ich skladovať v chlade a tme a ľudia, ktorí ich konzumujú veľa sú tiež chladní a samotárski. Semeno plodiny je spájané s artritídou a kožnými chorobami. Paradajky tiež prispievajú k stuhnutiu kĺbov a svalov, ich šťavnatá dužina takmer okamžite riedia krv. Zmierňuje aj horúčavu v pečeni. Na rozdiel od zemiakov, ktoré spôsobujú ochablosť pokožky a jej vráskavosť a bledosť, paradajky jej dodávajú snedý, nečistý, bledo žltý a napätý vzhľad. U tehotných žien paradajka uvoľňuje vápnik do krvného obehu, ktorý je potom ľahko dostupný pre dieťa. Matka z toho však prospech nemá, zvlášť ak sama nemá dostatok vápnika.

Baklažán

Pochádza z Indie, pôvodne bol malý a biely, tvarom podobný vajcu. Do Európy sa dostal v r. 1857 ako okrasná rastlina. Francúzi tvrdili, že vyvoláva horúčku a epilepsiu. Volali ho aj „jablko bláznov“. Hovorilo sa, že ak baklažán človek je denne mesiac, tak zošalie.

Baklažán je tiež spájaný s rakovinou, jeho slabo mutagénny účinok spôsobuje genetické poškodenie buniek. V Nigérii ho považovali za antikoncepčný prostriedok a prírodné abortívum (môže spôsobovať potrat.) Jeho slizovitá štruktúra je prospešná pri zápche a vyvažuje mastné jedlá. Má chladnú a vlhkú povahu. Podobne ako rajčiny a zemiaky vplýva na kosti a krv.

Paprika

Má zvonovitý tvar a rôznofarebné plody, pochádza z trópov a vysočiny Latinskej Ameriky. Pôvodne tiež bola považovaná za okrasnú rastlinu. Paprika je slabá a chúlostivá rastlina, až kríženie vytvorilo vyhovujúce odrody.

Papriky sú duté a chrumkavé, energeticky prispievajú k pocitu chladu a prázdnoty. Varená paprika má na črevá a nervovú sústavu uvoľňujúci účinok. Stimuluje chuť do jedla, podporuje obehovú sústavu, trávenie i močenie.

Vzťah človeka k ľuľkovitým rastlinám ako k potrave vyžaduje trochu premýšľania a veľa zdravého rozumu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ich však nemožno považovať jednoznačne za rakovinotvorné! Tak ako vo všetkom, najmä v potrave by každý človek mal počúvať svoje telo a poznať zlatú strednú cestu.

Pridaj komentár