Sú ryby skutočne tak zdravé, ako sa hovorí?
Oceány zaberajú 72% zemského povrchu a obsahujú mnoho foriem života – od mikroorganizmov cez baktérie, ryby, koraly, mäkkýšov a riasy, ktoré majú zhodnú štruktúru a funkciu ako ľudské biele krvinky, červené krvinky a baktérie. T-lymfocyty a ďalšie biologické zložky pomáhajú udržať rovnováhu v zložení ľudskej krvi (v našom vnútornom oceáne). Znečistenie vody na planéte a rýchle ničenie jedného z najdôležitejších potravinových zdrojov sa v ľudskom tele odráža ako jeho zaplavenie toxínmi.
Planéta Zem má 2 základné typy vody – morskú a sladkú, oba typy odpovedajú obehu telesných tekutín. Morská voda sa podobá krvnému obehu a sladká lymfe. Na pobreží sa oba typy vôd stretávajú a v týchto miestach dochádza k jednej z najväčších devastácií prostredia, čo neznamená nič dobré pre našu imunitu. Oceány dávajú ľudstvu veľkú časť svetových zásob potravy. Morské ryby, riasy, ryby a ďalšie formy života slaného prostredia oceánov majú výraznejší vplyv na krvný obeh človeka než sladkovodné ryby – tie majú väčší vplyv na náš lymfatický systém.
Ryby, kôrovce a slimáky väčšinou nemôžu dýchať na súši, preto majú významný energetický vplyv na naše dýchacie ústrojenstvo, konkrétne na respiračnej sile. Morské a sladkovodné chaluhy obsahujú neobyčajne vysoké množstvo chlorofylu, ktorý dokáže zlepšiť respiračné funkcie a cez obličky regulovať rovnováhu vody v ľudskom tele.
Kostnaté ryby
Poznáme asi 30 000 druhov rýb rôzneho tvaru a veľkosti, šupinaté i bez šupín. Ryby majú pomerne zlý zrak, no nahrádzajú ho inými zmyslami. Sú veľmi bystré, dokážu sa výborne orientovať a sú veľmi kultivované so skvelou sociálnou orientáciou. Prejavujú aj istý stupeň spoločenskej prestíže a vedci medzi jednotlivými rynami vysledovali aj špecifické, trvalé vzťahy.
Prežitie rýb závisí od ich výborného sluchu a chuti, tiež na citlivosti, na chvení, zmene okolitej teploty a tlaku. Ryby majú 4 páry žiabrov, cez ktoré prechádza voda a z nej nasávajú kyslík. Niektoré ryby (pstruh, losos) potrebujú viac kyslíku, než iné druhy. Viac kyslíku je v chladnejšej vode, v teplejšej je ho menej. Niektoré ryby sú anadromné, teda môžu žiť aj v slanej i v sladkej vode.
Sladkovodné druhy rýb, najmä tučné druhy obsahujú mastné omega-3 kyseliny (podporujú imunitný systém). Tieto kyseliny ovplyvňujú priebeh chorôb na bunkovej úrovni a blokujú príliš silné a nebezpečné metabolické reakcie. Veľké množstvo týchto kyselín má sleď, sardinky, makrela a divoký losos.
Ryby sú najstaršie stavovce. Všetky kostnaté ryby majú plutvy, chrbticu, no paryby ako žralok, raja, majú chrupavkovitú kostru obklopenú hladkou, pružnou kožou. Napriek názoru, že všetky ryby sú studenokrvné, nie je to tak. Ani studenokrvne, ani teplokrvné ryby si nedokážu udržať stálu telesnú teplotu. Ich teplota sa mení podľa okolitého prostredia. Rybia krv je hustejšia než ľudská, má nízky tlak lebo rybie srdce má len 2 komory a preto ich krv preteká pomaly, obsahuje i menej kyslíka v porovnaní s ľuďmi. Mozog rýb nie je tak vyvinutý ako napr. pri vyšších zvieratách, lebo mu chýba mozgová kúra – časť mozgu, kde sa uchovávajú pocity a spomienky.
Cicavci, vtáci a ľudia prestanú rásť keď dospejú, no ryby rastú po celý svoj život ak majú k dispozícii dostatok potravy. Ryby prijímajú počas chladných mesiacov menej potravy, počas teplých viac. Ak sú menej kŕmené, ich metabolizmus sa spomalí. Ak sa tučnejšie ryby prevaria, budú suché a tuhé, kým chudšie ryby také nebudú. Podobne ako u ostatných zvierat, inak chutia ryby z voľného chovu a inak tie s obmedzeným pohybom. Dokonca väčšina rýb z veľkochovu má neblahý vplyv na ľudské zdravie i životné prostredie.
Kapor
V Číne a Japonsku je dôležitou rybou kláštorných jazierok a na mnohých miestach Ázie ho chovajú ako domáceho miláčika, ktorý v čase kŕmenia reaguje na zvuk a sú šťastní, keď im ryba dovolí hrať sa s nimi. Ak kapor žije dostatočne dlho, môže dorásť do úctyhodnej veľkosti. Podobne ako sumec, udržuje svoje prostredie v čistote a bez odpadu, lebo sa ním živí. Darí sa mu v bahne a na znečistených miestach. Nedarí sa mu tam, kde musí súťažiť s inými druhmi rýb.
Pstruh
Je veľmi citlivý na znečistenú vodu a ak môže, vyhýba sa jej. Podobne ako losos potrebuje rýchlo tečúce vody a dostatočne okysličené. Pstruh je podobný lososovi, ale je sladkovodnou rybou a preto jeho energia vplýva na náš lymfatický systém.
Šťuka
Je najväčšia sladkovodná ryba, je ušľachtilá ale pre svoje ostré zuby vyzerá kruto a zle až tak, že je prezývaná riečny vlk. Dokonca žerie malé káčatká a iné drobnejšie živočíchy. Rada sa ukrýva medzi vodné rastliny a ticho čaká aby napadla hocijakú rybu, ktorú spozoruje. Šťuka je najrýchlejšia sladkovodná ryba a len zriedka minie svoj cieľ.
Losos
Je ryba mytologických rozmerov, má tak zdraviu prospešné účinky, že si ho ctia ľudia na celom svete. Japonci verili, že losos je dar od bohov a poznali, akú silu a vytrvalosť môže človek získať, ak zje lososa. Ušľachtilý divý losos je známy tým, že kvôli treniu podnikne aj veľmi dlhú cestu, trie sa v sladkej vode a keď povyrastie, odpláva do mora. Po 4 – 5 rokoch na otvorenom mori začne losos svoju dlhú cestu domov, pláva proti prúdu do riečky, kde sa narodil. Zdoláva pereje, prudké horské toky, skaly ostré ako britva a ak sa nezabijú alebo ich nezabijú predátori, dorazí do cieľa. Počas nebezpečnej cesty sa samička postí, potom vyhĺbi na dne rieky jamku, do nej nakladie ikry, ktoré samček oplodní. Za pár dní táto dvojica spoločne umiera ako vodný Rómeo a Júlia. Losos obecný však toto prežíva a vracia sa do mora.
Naše taniere poznajú však lososov z fariem, ktoré sú plné polychlorovaných bifenylov, umelých farbív a chemikálií, z ktorých mnohé u ľudí vyvolávajú rakovinu. Ryby sú plné parazitov a tieto sa liečia tiež antibiotikami. Takto chované ryby vôbec nemajú vysoký obsah omega-3 kyselín, ale majú veľa mastných omega 6-kyselín, ktoré by ľudia konzumovať nemali. Je to preto, lebo rybia potrava sa skladá z rybieho mäsa zmiešaného zo sójou a ďalšími zložkami, ktoré by pravý losos nekonzumoval. Divoký losos sa živí krilom (malý kôrovec) a práve on dáva jeho mäsu červenú farbu. Táto farba u obecného lososa je výsledkom umelých farbív. Do krmiva sa pridávajú aj rastové hormóny, takáto ryba dávno stratila svoju dravosť, nevie si sama zabezpečiť potravu a preto by v prírode prežiť už nemohla. Losos sa chová ťažko, lebo je to činorodá ryba ktorá potrebuje priestor na svoj pohyb.
Úhor
Trie sa v mori a potom sa vracia do sladkej vody, po trení umiera. Úhor sa správa teritoriálne – v bahne si vyhĺbi niekoľko metrov dlhé tunely a potom si nárokuje aj priľahlé územie. Vyzerá ako had, je nesmierne opatrný a pri podozrivom pohybe sa sťahuje do bezpečia svojho domova. Zožerie čokoľvek, pôsobí ako čistič. Ich umelý chov je ľahký.
Tuniak
Je veľmi rýchla ryba, aby dýchal musí sa pohybovať, nemôže sa zastaviť. Ak by sa zastavil, prehrial by sa a umrel by. Tuniak má tmavočervené mäso. Po konzumácii tuniaka človek dýcha plytšie a má aj chuť na niečo povzbudzujúce – čokoládu, kávu, aj a pod. Preto sa po konzumácii tuniaka odporúča pohyb alebo cvičenie, až tak sa vám začne dobre dýchať.
Energetika kostnatých rýb
Konzumáciu týchto rýb získavame kolísavú, krátkodobú energiu, sklon k paranoji, ojedinelé fyzické aktivity, zmeny telesnej teploty z horúcej na chladnú, zvýšený metabolizmus, pocit tlaku v hrudi, potreba vyššieho množstva kyslíku, rýchle a krátke výbuchy verbálnych prejavov, podráždenie kože ale i väčšiu bystrosť.
Energetická povaha jednotlivých rýb je rôzna. Napríklad po suši môže človek zažívať nočné buchnutie v hlbokom spánku. Je to preto, lebo ryba je vystavená vzduchu s kombináciou spôsobu jej prípravy ako jedla. Čím je ryba v suši čerstvejšia, tým je nočné buchnutie výraznejšie. Ryby a plody mora majú na nás osviežujúci účinok, pre obsah bielkovín dávajú teplo ale aj úplne inú energiu, akú získame napr. z mäsa dobytka, hydiny a pod.
Ryba nám pomáha uchovávať si zdravie – to sa týka rýb voľne žijúcich. Čím je v jej mäse viac jedov a chemikálií, tým bude jej vplyv na nás komplikovanejší a chaotickejší. Mnoho našich jazier, riek i veľkých oblastí oceánov obsahuje toľko jedovatých látok že potrava, ktorú z nich získame, nie je vhodná na konzumáciu. Je to mimoriadne smutná situácia, že jeden zo svetovo najdôležitejších druhov zdrojov potravy čelí zániku pre ľudskú nevedomosť a nedbalosť