Pracovala som na veľkom hoteli ako prevádzkarka, začínala zimná sezóna a do práce nastúpili noví pracovníci. Ako kuchár nastúpil do práce Ondrej. Mladý, v tom čase 26 ročný chalan, ktorý vedel povedať len áno a nie.
Jeho výkony práce boli úbohé, zároveň som mala k dispozícii jeho dátum narodenia zo zdravotného preukazu. „Ondrej, viete urobiť knedle?“ Odpoveď – „áno“. Knedle boli nekonzumovateľné, išli do strát hotela. Začala som si Ondreja všímať bližšie cez dátum narodenia, ako čítam, tak čítam, ale Ondrej predsa nemôže byť taký, aký je?!?! Dozvedela som sa, že Ondrej predtým ako začal pracovať u nás, robil v zahraničí a tam prežil citový skrat. Jeho rodičia po návrate syna domov nevedeli urobiť nič múdrejšie, ako s ním zájsť na psychiatriu, kde lekári stanovili neúprosnú diagnózu schizofrénia.
Ondrej dostal silné lieky, ktoré síce potlačovali halucinácie ale zároveň vyvolávali epilepsiu. Bol to pekný, vysoký chalan s blond vlasmi a modrými očami. Zaľúbila sa do neho pomocná kuchárka. Nakoľko Ondrej vedel povedať len „áno a nie“, po krátkom čase si nemali čo povedať a nasledoval rozchod. Bolo mi ho ľúto, veď bol vo veku môjho syna a tak som zobrala rozum do hrsti. Študovala jeho dátum narodenia a prišla som na to, že je pravdepodobne omyl nekompromisnej diagnózy. Mal doslova zamknutý mozog, priberal z liekov, začali u neho problémy s kŕčovými žilami, pečeňou a nadváhou.
Dala som mu otázku „Ondrej, chcete vy vôbec byť zdravý?“ Odpoveď – „áno pani prevádzkarka“. Potom mi už nebránilo nič v liečení. Ondrejovi som vysvetlila jeho problém, našťastie v zahraničí si viedol denník, tak som mala možnosť pochopiť predchádzajúce udalosti, ktoré ho stretli. Začali sme s úpravou stravy, ktorú do bodky dodržiaval. Pridala som určité kamienky, ktoré si trpezlivo prikladal na akupresúrne body tela. Zároveň som mu na 80 %vysadila lieky predpísané lekármi, užíval len jednu tabletu denne namiesto šiestich, bolo to neskutočné riziko, ale nebála som sa, pretože pracoval na mojej službe a v prípade akéhokoľvek problému som bola po ruke. Začala som ho liečiť filipínskym magnetizmom, liečebné techniky som prevádzala v skladových priestoroch, nakoľko som nemohla touto metódou liečiť v miestnosti, kde bol počítač, televízor či iná elektronika. Umývala som mu auru, dopĺňala ho čistou energiou. Po každodennej procedúre som sa cítila ako baník z Ostravy, ktorý rúbe uhlie.
Takto som pracovala 3 mesiace, Ondrej dodržiaval stravu a prikladal si kamienky na akupresúrne body. Veľmi chcel byť zdravý. Vrcholom našej spoločnej snahy bola návšteva u jeho odbornej lekárky v ambulancii, kam som išla s Ondrejom ako jeho nadriadená. Vypočula som si nemilosrdnú celoživotnú diagnózu mladého muža. Že už nikdy nebude zdravý, nevyhnutne bude konzumovať lieky a ak by ich prestal užívať, zdravotný stav sa mu rapídne zhorší. Boli sme tam len preto, lebo to bola jeho povinná pravidelná návšteva lekára na predpis liekov, ktoré na moje odporučenie už nejaký čas neužíval, jednoducho nevyhnutná povinnosť, aby neostal v podozrení.
Z ambulancie sme sa pobrali nie do lekárne pre lieky, ale na skvelý obed. Ondrej si objednal zeleninovú misu a nad jej konečnou úpravou sme sa schuti zasmiali, pretože aj sám zajac by sa jej bol potešil. Vytŕčali z nej nastrkané šaláty a vo vnútri bola kukurička, fazuľka, zemiaky, dressing. Pomocná kuchárka, ktorá Ondreja pred časom odvrhla, bola veľmi nešťastná, pretože on už v tej dobe mal odomknutý mozog a na jeho službe sme mali všetci svalovú horúčku od smiechu. Zvládal nápor práce bravúrne, dokonca od hosťov dostával sprepitné. Dnes už Ondrej dávno nepracuje na hoteli, podniká a darí sa mu perfektne. Je úplne zdravý.
Mojou odmenou za všetko bol spomínaný spoločný obed.
UPOZORNENIE
Neodporúčam svojvoľne prestať užívať lekármi predpísané lieky po prečítaní tohto skutočného príbehu. Ondrejovi v počiatočnom štádiu choroby nepochybne pomohli. Každý pacient je iný a aj jeho dispozície sú tiež individuálne. Pokiaľ sa dostanete do rúk SKUTOČNÉHO odborníka, môžete mu dôverovať, ale žiadne zázraky sa bez vášho osobného pričinenia a pochopenia nestanú.