Chirurgické úpravy ženského poprsia odpovedajúce módnym vlnám svedčia o hlúposti ľudstva
Ženská hruď je nežná ako láska. Jej neskrývané využitie ako rebrík v kariérnom, spoločenskom postupe či ako zapaľovač mužskej vášne v maximálnej snahe obrátiť na seba pozornosť a užívať si materiálne výhody je v skutočnosti zloba proti samotnej hrudi. To všetko v mene „lásky.“
Ak žena obetuje mužovi svoje poprsie aby ju miloval, môže o svoje prsia prísť. Súčasná civilizácia robí všetko v mene lásky, ale za veľkými slovami sa skrýva duševná prázdnota.
Množstvo blokov a strachov
Žena, ktorá sa podrobí tejto estetickej operácii je obeťou svojich preludov v životných hodnotách. Obetovanie je neschopnosť pochopiť život správne a žiť v súlade s potrebami. Pravá láska nepožaduje obete, tie vyžaduje len sebecká láska, ktorá sa zmení v trápenie. Za obeť často padne vlastné zdravie. Obetavosť je pokus ustrašenej ženy vyslúžiť si lásku. Sklamanie a horkosť budú ženu sprevádzať, kým nenapraví svoje chyby a kým sa so zmenou svojej mentality nenaučí správne chápať život.
Prvotným blokom môže byť blok vo vzťahu k matke, pretože mäkké tkanivá reprezentujú matku a kosti otca. Môže ísť o podvedomú snahu vylepšiť „zlú“ matku. Paradoxom je, že tieto silikónové dcéry sú spravidla vernými kópiami svojich matiek.
Za nízkou sebaúctou je vždy strach. Strach z toho, že ak nebudem mať bujné poprsie, nebudú ma mať radi, nebudem spokojná a nedokážem si užívať bohatstvo života. Každý strach robí časom človeka agresívnym v jeho obvineniach i požiadavkách. Strach, že jeho lásku nikto nepotrebuje, robí zo ženy otroka (otroka umelej krásy, prvého dojmu, peňazí, spoločenského postavenia po boku bohatého muža) a tomu všetkému pokorne ponúka svoju lásku. Bojazlivý človek vždy prináša ako obeť svoje telo. Tým dáva podľa jeho názoru tú najväčšiu zo všetkých cností, o ktorých rozhoduje sám. Silikónová „kráska“ je bohužiaľ schopná vidieť len telo, za pravú lásku pokladá len tú telesnú. Skôr či neskôr ju i tak zachváti beznádej, lebo cíti, že je využívaná. Šťastie a spokojnosť nevníma a zdravotný problém je len otázkou času.
Napichané pery
Ústa človeku slúžia na príjem potravy. Prianie mať veľké pery je túžbou dožičiť si veľké sústa potravy.
Ústami z človeka vychádzajú slová. Mám pocit, že ma nikto nepočúva? Namieste je otázka „prečo ma nikto nepočúva?“ Je moja reč nezaujímavá? Nie som dosť dobrá? Nevadí, vykompenzujem to novými, veľkými perami a muži budú ochotne počúvať všetky moje hlúposti, keďže ich nedokážem zaujať charizmou, múdrosťou, intelektom, úprimnosťou a prirodzenou krásou.
Žena s umelými, neprirodzenými a prevrátenými hodnotami života volí umelú krásu, človek so strachmi vidí život jednostranne, pre neho je život buď zlý alebo dobrý. Je presvedčený o svojich právach, ale zabúda na povinnosti. Cíti sa oprávnený vyžadovať od ostatných splnenie všemožných povinností. A veľkosť strachu určuje schopnosť človeka milovať alebo nenávidieť.
Estetické operácie sú namieste pre ľudí znetvorených následkami úrazov či vážnej choroby. Ostatní by namiesto zbytočnej a drahej operácie mali priestor venovať svojmu vnútru a jeho očiste.
