Rovnako ako ktorákoľvek kríza v živote človeka aj kríza v sexuálnej oblasti má svoje korene v detstve a v rodičoch. Ak matka nevedela byť ženou a matkou, otec nevedel byť mužom a otcom, nevedia to ani deti.
Príručka života, časť 8. – Čo sexuológ netuší
Bývajú situácie, kedy nie je možná voľba, teda situácia, kedy narastá ochablosť a nezáujem. Ochablosť vzniká z nemožnosti, môže byť fyzická, duševná a duchovná. Nezávisle na jej druhu je neschopnosťou života. Nie život nás zbavuje možností, ale my sami. Najčastejšie to robíme s pomocou drahých ľudí, nazývaných rodičmi. Problém neschopnosti života pochádza z toho, že dieťa, ktoré rovnakou mierou miluje oboch rodičov, nútia aby dalo prednosť jednému z nich. To u neho vyvoláva bezmocnosť, nepomáhajú ani slzy. Neostáva nič iné, len zaťať zuby a trpieť. Čím rýchlejšie sa v dieťati rodí protest, tým skôr ochorie. Kladnou stránkou faktu je to, že ak padne za obeť telo, zachová si svoju podstatu. Čím skôr dieťa z domu utečie, tým viac si skomplikuje fyzický život, no duchovný život si uľahčí. Tretím variantom je prelievanie sĺz.
Človek neschopný myslieť vlastnou hlavou, pripravený o schopnosť rozhodovať, cíti ľútosť ku všetkému, vždy a všade. Schopnosť rozhodovať je u neho potlačená zmyslom pre povinnosť, vo všetkom vidí len zlé, nemá však silu to napraviť. Cíti neznesiteľný smútok, keď je svedkom permanentných hádok osôb jeho srdcu drahých, alebo ak sa tieto osoby odoberú k praotcom. Od tohto okamihu až do svojho konca prestane dúfať v čokoľvek a bude sám seba trýzniť dohryzeným svedomím kvôli vlastnej pasivite a obviňovať druhých, že priviedli človeka do hrobu. Pre dieťa neexistuje ťažšia skúška, než vidieť alebo cítiť, že matka a otec jeden druhého trápia.
Viera v existenciu normálneho života dovoľuje človeku rásť a hľadať, nachádzať a vyvíjať sa. Ale ak dieťa pri návšteve rodičov alebo pri náhodnom stretnutí sa s nimi zistí, že sa nič medzi nimi nezmenilo, môže si škrtnúť všetky dosiahnuté úspechy v živote. Vedomie, že názory rodičov nie je možné z jeho strany zmeniť, že nie je schopný ukončiť ich rozbroje, môže u dieťaťa vyvolať pocit takej bezmocnosti a ľútosti, a život sa zdá nezmyselný. Neschopnosť šťastného života dieťaťa má na svedomí absencia šťastnej energie oboch rodičov a práve toto zapríčiňuje duchovnú bezmocnosť, po ktorej môže nasledovať rôzna fyzická bezmocnosť, teda nespôsobilosť.
Úpadok životných síl vedie k sebaľútosti pre to, že nás nemajú radi a naša láska nie je požadovaná. Znova sme sa okľukou vrátili k základným stresom, keby nebolo strachov, nebolo by sebaľútosti, pocitov viny a nerobili by sme veci, ktoré prehlbujú stresy. Nezapletali by sme sa ani vo vzájomných vzťahoch s rodičmi a celým svetom. Sebaľútosť je stresom, ktorý je schopný človeka zbaviť poslednej štipky síl a neexistuje na to tabletka. Ľutovať môžeme seba, iných Kto je zarmútený kvôli svojmu životu, nemá životnú silu, kto smúti nad svojím zdravím, nemá silu k uzdraveniu.
Kto sa ľutuje kvôli práci, nemá silu pracovať, kto ľutuje druhých, nemá silu im pomôcť. Kto ľutuje seba kvôli svojmu pohlaviu, spôsobí si poruchy pohlavnej aktivity a tie môžu byť buď skryté (neschopnosť počatia) alebo vyjadrené (pohlavná slabosť). Znakom skrytej poruchy pohlavnej aktivity na fyzickej úrovni môže byť len neschopnosť počatia, ktorá môže byť len krátkodobá a prerásť v poruchu potencie až k impotencii. Môže trvať i celý život a neprerastie do poruchy potencie. Problémy ženskej a mužskej potencie sú v princípe rovnaké len s tým rozdielom, že žene sa ju darí skrývať, mužovi nie. Nedovoľuje to jeho anatómia.
Muž, ktorý sa rmúti kvôli tomu, že je so sebou nespokojný, stráca schopnosť počatia. Muž, ktorý sa rmúti preto, že je s ním nespokojné jeho okolie, stráca potenciu. Celkový smútok kvôli vlastnej nemajetnosti, totálne ničí mužskú sexualitu. To isté sa týka aj ženy. Muž, ktorý sa rmúti kvôli vlastnému nízkemu sebahodnoteniu, stráca schopnosť počatia, ale ak si myslí, že o jeho nedostatku nikto nevie, jeho potencia môže byť v poriadku. Zvyčajne srší energiou a býva miláčikom žien. Domnieva sa, že má ženy rád a neubližuje im, môže byť značne kritický k mužom, ktorí sú plodní. V minulosti boli ženy takýchto mužov vinné za to, že nemali deti, v súčasnosti už muži majú diagnózu – azoospermia. Muž, ktorý žije myšlienkami na ňu, sa už neuzdraví.
Muž, ktorý sa rmúti kvôli nespokojnosti okolia, stráca potenciu. Čím viac je vďačnejší k iným, tým viac býva potupený, zavďačiť sa všetkým je nemožné. Na priania a vrtochy žien reaguje tragicky, berie si všetko osobne. Nikdy sa neopýta ženy, čo sa s ňou deje. Dobrovoľne si berie k srdcu ženské problémy, nespokojnosť a to môže vyriešiť len žena. Čím rýchlejšie sa muž snaží vyriešiť ženské problémy, tým rýchlejšie u neho dochádza k predčasnej ejakulácii. Čím menšiu má nádej zvládať svoje záležitosti, tým menšia je nádej zlepšenia.
Pohlavné problémy u žien sú analogické. Znížené sebahodnotenie u žien hasí vnútorný oheň, ktorý priťahuje mužov a pripravuje ženu na pohlavný akt. Vyhasnutá vášeň nedovoľuje zvlhnúť, hoci navonok je temperamentná. Sliznica vysychá a poškodzuje sa. Čím zúfalejšie si praje dokázať svoju výnimočnosť, tým menej mužov jej vyhovuje a dozrieva módna diagnóza – alergia na mužské spermie. Dnešný muž trpí zníženým sebahodnotením, dnešná žena zvýšeným sebahodnotením. V dôsledku toho u oboch dochádza k zlyhávaniu pohlavného života.
U ženy, ktorá sa rmúti preto, že ako žena nestojí za nič, vzniká frigidita. U muža, ktorý sa ľutuje, že ako muž je k ničomu, vzniká impotencia.
Ak žena ľutuje ženy, že musia byť tehotné, nemá silu otehotnieť, ak ľutuje ženy, že musia nosiť plod, nemá silu plod donosiť a tehotenstvo je prerušené. Ak sa žena trápi pre pôrod, nemá silu porodiť. Dochádza u nej k oslabeniu pôrodnej činnosti a túto prácu za ňu dokončia lekári. Akým spôsobom to ovplyvní život dieťaťa, sa ukáže neskôr.
Človek je predovšetkým človekom, až potom mužom alebo ženou, ako ľudia sme si rovní a predstavujeme duchovnú jednotu zloženú z mužskej a ženskej energie. Ak nevieme byť ľuďmi, ako muž alebo žena sme len polovinami a naša duša sa snaží získať celistvosť cestou spojenia s opačným pohlavím. Zveličovanie či bagatelizovanie pohlavnej úlohy spôsobuje útrapy. Ženy si radi porozprávajú o problémoch, muži to radi nemajú, slabnú z toho. Mužská hrdosť nedovoľuje chváliť sa slabosťou.
Ak sa muž ľutuje preto, že nemá bystrú hlavu, hlava rozmýšľať prestane, nevníma informácie a nepoužíva ich v praxi. Ak muž prepadne sebaľútosti, lebo nie je schopný hospodáriť, nemá silu zlepšiť svoju materiálnu stránku.
Ak nie je muž schopný ani myslieť, ani hospodáriť, žačne sa ľutovať, ze je k ničomu. A to je začiatok impotencie. Farmaceuti na to liek nikdy nebudú mať, na to je jediný liek – zbaviť sa sebaľútosti. Impotencia rýchlo začne i rýchlo prejde, preto milé žienky – ak chcete mať z mužov impotentov, začnite ich ľutovať. Čím vážnejšie sa do toho pustíte, tým rýchlejšie dosiahnete cieľ. Najskôr fňukajte a hundrite a až uvidíte že váš muž je apatický a stratil energiu, začnite ho ľutovať a nadávať všetkým, čo mu spôsobujú problémy. Ak muž vidí, že žena nechápe svoje chyby, jeho pocit bezmocnosti a sebaľútosti narastá. Kto je však pripravený napraviť svoje chyby, aj ich napraví.
Ak zahanbíme partnera priamo do očí, odváži sa otvoriť oči len po tme a pod perinou. Pre nikoho nie je tajomstvom, že k zmiereniu partnerov najčastejšie dochádza v posteli. Ak je muž celým srdcom dúfajúci v odpustenie, hoci len raz odstrčený, môže si z toho urobiť záver na celý život. Trestanie formou odmietania sexu je dobre známym spôsobom, ako bolestivo zraniť. Ak muž chce ženu a ona jeho nie, dochádza u neho k impotencii. Ak chce žena muža a on ju nie, zvyšuje sa ženina sexualita, robí všetko preto, aby muža dobyla. Muž sa ženy zmocňuje fyzicky, žena sa muža zmocňuje tak, že vtrhne do jeho citov, zamotá mu hlavu a má ho na udici.
Čím sexuálne agresívnejší je muž, tým je žena frigidnejšia. Aby muža odohnala, uzatvára sa do seba, no odoženie len mužské city, nie telo. Muž aby ochránil svoje city, využíva len ženino telo, jej city sú mu ľahostajné. Čím viac sĺz žena prelieva, t.j. čím viac podrýva svoje sily, tým je muž horší. Uplakaná žena a na nej muž zlostne robiaci svoju vec – to je úplne obvyklý jav, taký muž sa venuje sexu so zúrivou zlosťou. Ak sa u neho vyskytne impotencia, príde až v úctyhodnom veku, náhle a nezvratne. Pretože takíto muži sami seba hodnotia podľa vlastnej sexuality a ak dôjde u nich k impotencii, neostáva im nič iné, len chodiť so zlostným výrazom v tvári.
Vedomie, že ja chcem jeho alebo on chce mňa, rozpaľuje vášeň. Vedomie, že ho nechcem, alebo on nechce mňa, vášeň tlmí. Čím viac má muž na zreteli prianie ženy, tým je žena chladnejšia. Žena si praje aby ju muž primerane miloval, bavil sa s ňou a primerane ju ovládal. Význam slova „primerane“ = podľa jej nálady. Pretože dobrý muž, schopný vystihnúť náladu ženy v prírode neexistuje a pretože dobrota a sebaľútosť chodia ruka v ruke, začína sa takému mužovi pomerne skoro znižovať potencia a je možné, že o ňu príde zavčasu. Čím viac dobrý je muž, tým skôr u neho dochádza k impotencii. Každý normálny muž môže určiť, prečo žena odmieta sex, – či preto, lebo jej nie je dobre, – alebo preto, aby ho potrestala. Tento trest je obzvlášť ponižujúci.
Žena sa vyhovára, že nechce mať sex s opitým mužom, čím si ešte viac upevňuje sebavedomie a vôbec nepremýšľa o tom, prečo sa z abstinenta stal alkoholik. Ako dieťa predsa nepil. Ak si muž dá nejaký pohárik na podporu mužnosti a ide k žene do postele, jej ironické a útrpné komentáre pôsobia ako vedro ľadovej vody a rýchlo príde deň, keď k nej do postele celkom prestane chodiť. Vznikla impotencia. Keď sa žena o tom dozvie, nemá z toho radosť, cíti rozhorčenie. Podozrenie muža, že ho nechcú takého, akým je, sa mení v presvedčenie, čaká len na okamih, kedy mu ukážu dvere. Nádej, že je potrebný na prácu ho núti drieť vo dne, v noci. Zúfalstvo, že ho ako človeka nechcú, ho priťahuje ku fľaške. Muž, ktorý chce byť superman odmieta uznať, že žena hrá v jeho pohlavnej funkcii nejakú rolu. Rozvážna žena svoj kladný vplyv dokazovať nebude, napraví svoju chybu a keď sa jej to podarí, bude sa radovať.
Človek nepotrebuje ľútosť ale súcit, nechápe rozdiel a vôbec nerozmýšľa nad tým, že dobré je zlé a zlé dobrým. Čo vníma ako obzvlášť dobrým, je obzvlášť zlé. Rozrastajúci sa stres mení svoju kvalitu a ten dostáva iné meno. Prílišná sebaľútosť je vlastne prílišnou láskavosťou, ktorá je najzákernejším druhom ľútosti. Uchyľujeme sa k nej, ak chceme človeka zbaviť nejakej schopnosti a funguje to skvele. Ironizovanie formou prílišnej láskavosti čo sa týka pohlavných schopností, znižuje sexualitu človeka na nulu. Kto naletí na prílišnú láskavosť, nevidí ako ho druhý demoralizuje a potom využíva na vlastné záujmy. To je aj príklad mladých dievčin túžiacich po láske, ktoré sa takto stávajú obeťami skúsených donchuanov. Čím viac dcéru matka zastrašuje, tým skôr sa chytí na udicu. Nenaučila dcéru životu, mýlia si láskavosť s láskou. Ženy si pletú sexuálny útlak so zvádzaním, potom musia zjesť, čo si uvarili a ostávajú samé.
Muž, ktorý potlačuje svoje sexuálne priania, sa stáva agresívnym, umŕtvil v sebe človeka. Muž, ktorý potlačuje svoje sexuálne potreby, sa stáva impotentným, umŕtvil v sebe muža. Súčasné potlačenie jedného i druhého, ku ktorému dochádza najčastejšie, robí z muža agresívneho impotenta. Človek ľahko potlačí svoje potreby, priania však nie. Prianie ženy urobiť z muža osobnosť je odsúdená k neúspechu, je to to isté ako prianie urobiť z dobrého muža zlého. Prianie muža byť dobrým je silnejšie. Muž, ktorý sa sklamal v ženách, obíde sa bez pohlavného života a môže byť celkom spokojný. Ak je však nútený zaobísť sa bez sexu pre impotenciu, stáva sa klbkom nervov, nespokojný so všetkým a všetkými. Vedomie, že nie je muž ho pripraví o duševný pokoj. Toto všetko má na svedomí sebaľútosť, vďaka nej dochádza k zníženiu činnosti orgánov alebo tkanív, no najťažšie je liečiť impotenciu, lebo ľudia sa hanbia o tomto probléme hovoriť, vadí im pocit obrovského studu.
Strach urobiť si hanbu ešte nie je stud, je to strach. Kým o ňom nik nevie, zostáva strachom, ak áno to už studom je. Preto si ľudia zúfalo skrývajú zraniteľné miesta. Pre toho, kto skrýva pocit studu vyvolaný poruchami v sexuálnej oblasti je typické, že sa vychvaľuje svojou sexualitou alebo jej znalosťami. Ostražitosť rodičov by sa mala zvýšiť v prípade nezdravého záujmu syna o ženy a sex. Ten sa prejavuje získavaním literatúry s erotikou, pornografiou a ďalšími zvrátenosťami, vďaka ktorým chce byť medzi vrstovníkmi borcom. Protest proti tomuto zo strany slušných ľudí je podvedomým vycítením problému a pokusom zastaviť degradáciu. Zákazy nikam nevedú, chlapec, ktorý doma nemal živý príklad rodičovskej lásky, si ho nebude brať z cudzích ľudí, nutne potrebuje silnejší pocit na rozpálenie svojej sexuality.
Otcovia, ktorí by mali pripraviť synov na život muža, majú na práci dôležitejšie veci, alebo chýbajú úplne. Opustená matka sa viac ako smrti bojí so synom hovoriť o ženách. Ak by hovorila o sebe a ženských citoch, vštepila by synovi pozitívny záujem o opačné pohlavie, nevyhnutný k tomu aby sa syn dozvedel aj o duchovnej láske a začal by sa o ňu zaujímať. Takto by si syn všetko zrovnával v hlave a svoje znalosti by používal v správnom čase a na správnom mieste. Muž a žena sú rovnoprávni ako ľudia, z hľadiska práv a povinností sa vzájomne líšia. Príroda ich vytvorila ako protiklady, ktoré sa spájajú v celok podľa svojej potreby vyvíjať sa v ľudskom vzťahu. Obaja majú ľudské potreby. Žena vytvára duchovný svet, muž fyzický, žena dáva ideu, muž ju realizuje.
Ak žena vie vyjadriť svoje myšlienky, muž je schopný hovoriť o ich uskutočnení. Práve tu pramenia konflikty, lebo žena, ktorá trvá na svojich právach a muž, ktorý je o svojich právach presvedčený, jeden druhému nemôžu rozumieť. Žena nechápe, že pozemské veci nemožno realizovať tak, ako sa stavajú vzdušné zámky, muž nechápe, prečo žena nerozumie tomu, čo je pochopiteľné pre neho. Za čím chytrejšieho sa človek považuje, tým častejšie nadáva iným do hlupákov. Za čím silnejšieho sa človek považuje, tým častejšie obviňuje iných zo slabošstva, za čím pracovitejšieho sa považuje, tým viac nadáva iným do lenivcov. Ani jedna ani druhá strana si však neuvedomuje, že v druhom človeku vidí svoju skrytú stránku a pranieruje seba samého.