V horúcom lete mnohým ľuďom opúchajú nohy, čo si vysvetľujú nedostatkom pohybu a prílišným teplom. Menej si však všímame opuch tváre a horných končatín. Nohy opúchajú akoby rytmicky, ráno a na sklonku dňa.
Opuch je zastavenie prúdenia tekutín v tele, poukazuje na to, že prebytočná a neužitočná tekutina sa zhromažďuje a čosi nám chce naliehavo povedať, no nikto tomu nerozumie. Novorodenci majú v tele 70% vody, dospelý človek 62%. Ľudská krv obsahuje 84% vody.
Telo človeka zostáva zdravé pokiaľ sú jeho city a emócie v rovnováhe. Spolu s prehlbovaním stresov sa v tele zhromažďujú škodlivé látky a množstvo voľne cirkulujúcej tekutiny sa zmenšuje. V takomto stave je znížená očistná schopnosť tela. Dá sa konštatovať, že takto prebieha starnutie, predčasne starne taký človek, ktorý do seba vpúšťa stresy. Dokonca aj niektoré deti vyzerajú príliš staro a strhane.
Pod pojmom stres určite nemám na mysli len ľudí na zodpovedných a vedúcich pozíciách, podnikateľov, ktorí sú v práci od rána do hlbokej noci. Stresujúcim môže byť aj absencia partnera, ktorého nie a nie nájsť, či bezdôvodné podozrievanie partnera z prípadnej nevery, stresom je aj myšlienka, ak sme si počas dňa kúpili potrebnú vec dokonca aj v zľave, no večer začneme rozmýšľať, ako vydržíme do najbližšej výplaty.
Pomerne veľkým stresom je neustála potreba po dokonalosti, keď sme presvedčení, že ak neurobíme prácu práve my, nik ju nedokáže dobre urobiť. Stresujeme sa zo samých seba, lebo sme príliš chudí alebo tuční. Zaujímavý je v tomto prípade fakt, že sa absolútne nestresujeme vtedy, keď nič nejeme, alebo naopak, ládujeme do seba všetko, čo oči vidia a chladnička dá.
Stresom je aj strach zo straty zamestnania, prípadne myšlienka, že v staršom veku nemáme šancu získať prácu. Možno teda konštatovať, že stresom je každá myšlienka nelásky voči sebe a svojmu okoliu, všetky pocity viny, obavy z budúcnosti, bezmocnosť, strach aj o vydarene a šikovné deti, proste všetko, čo nemáme pod neustálou kontrolou. Stresom je aj nedôvera vo vlastné sily, je ním aj apatia, keď nevidíme zmysel nášho bytia.
Stresom sú všetky naše myšlienky obáv a strachu, či už o seba, o blízkych a známych, z minulosti ale aj budúcnosti a rôznych udalostí. Vyššou formou stresu je zloba, na druhých, pretože nám nevyšli v ústrety, hoci naše chcenie bolo nereálne a nezmyselne, zloba na štát a vládu, na suseda, rodičov, na partnera, na školstvo, dopravu, zdravotníctvo, úradníkov atď. Pocity viny, strach, stres, zloba a hnev – sú elementárnou príčinou neschopnosti či neochoty odpúšťania.
Voda cirkuluje v tele ako súčasť krvi a lymfy. Aby telo bolo zdravé, zloženie krvi a lymfy by malo byť len málo premenlivé. Nahromadenie škodlivín v tele je príčinou hustnutia krvi a lymfy. Väčšie množstvo vody človeka zachraňuje pred smrťou, voda riedi škodlivé látky a tak môžeme znova zhromažďovať stresy. Voda k zriedeniu škodlivých látok sa v tele nájde vždy. Telu sa tak dostáva nadbytočnej záťaže ale aj hmotnosti, čo je zároveň signál, že čosi nie je v poriadku. Telo nás upozorňuje na to, že potrebuje pomoc.
Ak človek nechápe, že stresy je nevyhnutné uvoľniť a oslobodiť aby škodlivé látky odišli z tela, dostane dosť bolestivú lekciu. Pri zvýšenom množstve škodlivín v tele tieto hustnú a vytvárajú rôsolovité chumáčiky v krvi a v lymfe. Tie, ktoré sa nachádzajú v krvi, voláme tromby. Zdurené lymfatické uzliny pozná určite každý človek.
Ak trombus upchá krvnú cievu, bunka zostáva bez výživy a umiera, čo je veľmi nebezpečné. Ak sa upchá lymfatická cieva, odpadové látky z metabolizmu buniek nemôžu opustiť telo, zhromažďujú sa v lymfatických kanáloch a uzlinách, ktoré svojim zväčšením a bolestivosťou, že zloba dosiahla hornú hranicu a je nevyhnutné ju uvoľniť. Tento signál vypovedá o tom, že ešte nie je neskoro.
Krv vyživuje, lymfa očisťuje. Obe tekutiny sú nevyhnutné pre život. Krv symbolizuje ženu, lymfa zas muža. Zdravie symbolizuje lásku.
Dnešný človek považuje za lásku materiálne hodnoty a hromadí v sebe stres a zlobu, pretože materiálne bohatstvo nemôže nahradiť chýbajúcu lásku v duši. Keby mal človek dostatok materiálnych statkov, nepociťoval by stres, strach ani zlobu. Bohužiaľ s jedlom rastie chuť a ľudská chamtivosť je bezhraničná. Materiálna stránka života by mala byť zaisťovaná mužom. Muž by sám o sebe dosiahol viac, keby mal silnú vôľu. Mužova sila vôle je jeho zmyslom života, láska je v srdci ženy. Aj keď bola žena Bohom stvorená a predurčená na to, aby bola dávajúca, dnešná žena chce stále viac a viac dostávať. Tak sa logicky kruh života uzavrel a chybne zacyklil.
Opuchy poukazujú na ochorenie lymfy, príčinou je zloba ženy na bezradnosť muža. Táto situácia je veľmi závažná a nebezpečná. Zloba ženského pohlavia na bezmocnosť a nemohúcnosť mužského pohlavia má počiatok v oblasti ekonomiky, no zároveň ničí aj mužskú sexualitu. Prebieha to na potlačovaní muža ženou, vysmievaní sa mužovi, jeho rozumovým schopnostiam a ponižovaní.
Výsledkom toho je, že muž trpí, žena trpí ešte viac a najviac trpí dieťa. Opuchy väčšinou začínajú od nôh, čo svedčí o nesmiernej zlobe na ekonomickú a sexuálnu nedostatočnosť muža. Ak žena vníma sex a lásku ako dve rozdielne veci, začne sa hnevať, že muž je tak neschopný, že ani milovať nevie. Potom jej opúchajú aj ruky a tvár. Ak to začne vyčítať mužovi, bude jej opúchať aj trup. Neustále zveličovanie zo strany ženy podporuje nárast opuchov.
Svojimi nesprávnymi myšlienkami žena provokuje vzrastajúce mužove neúspechy. Žena podrýva mužovu vieru v seba, ten sa už neodvažuje podnikať nič podstatného, no pohŕdanie ženy stále narastá. Následne potom stotožňuje muža s celým mužským pokolením a keď večer starostlivo pobehuje po dome na opuchnutých nohách, premáha bolesť v kĺboch a vrčí na muža: „Tebe je hej, ty si zdravý, tiež by som rada behala, tvoja práca ťa neunaví, ale ja som chorá.“
Pozrime sa na starých ľudí vo svojom okolí, tak na ženy ako aj na mužov, ktorí prejdú okolo nás – neustále preklínajú život a jeho okolnosti. Preklínajú seba a svoje choré nohy a nechápu, že tento postoj ich chorobu len podporí v raste. Všetci trpia výrazným a bolestivým opuchom nôh.
Ak si mladý muž začne nadávať na svoju bezradnosť a nemohúcnosť, tým nadáva i zlobe ženského pokolenia na nemohúcnosť mužov, ktorú má v sebe ešte od matky, pridáva k pôvodnej zlobe vlastnú zlobu, pretože nedokázal dosiahnuť to, čo sa od neho očakáva. Takémuto mužovi sa opuchy nestihnú urobiť, hneď vznikne rakovina lymfatických ciest. Ten, kto je zlý na seba, si pre seba praje len zlé. Opovrhnutie mladého muža k sebe samému kvôli vlastnej bezradnosti a nemohúcnosti, má rovnaký účinok.
Človek, ktorý sa k ľudskej hlúposti a profesionálnej bezradnosti chová s povýšeneckým pohŕdaním, si spôsobí chronické zväčšenie lymfatických uzlín v oblasti hlavy a krku. Najmä ak cíti, že si nedostatočne vážia jeho samotného, alebo že je jeho nadanie a talent nedostatočne oceňované, či nepovšimnuté. Opuchy sú viac vlastné ženskému pohlaviu. Muži nie sú schopní v sebe dlho držať svoje city. Analogické to je i s ochorením krvných ciev.
Tepny sa symbolicky vzťahujú k žene, žily k mužovi. Muži majú častejšie choré tepny, ženy žily. Keď sa muž rozčuľuje kvôli tomu, že ženy neustále strkajú nos do ekonomiky, samé nič nevedia, len porúčajú, nariaďujú, prekážajú a všetko pokazia, potom ho ženy budú dopaľovať i naďalej. Muž s takýmto správaním si spôsobí ochorenie tepien. A ak si šete navyše bude nadávať za hlúposť, zbabelosť a nemohúcnosť, gangréna na seba nenechá dlho čakať.
Keď muž považuje hospodársku stránku života v rodine za svoju povinnosť ale nevie oslobodiť svoje strachy a stále sa znepokojuje kvôli rodinnému rozpočtu, urobia sa mu kŕčové žily. Ak ho však premôže bojovné prianie drviť, riešiť problémy päsťou, demonštrovať svoju mužskú podstatu a ukazovať ženám svoju silu a moc, objavia sa mu na tele hnisavé a zapálené rany. Trofický vred je doslova odpadová rúrka z rezervoáru zloby, kožným vredom vyteká zničujúca a životu nebezpečná zloba, ak táto nebude oslobodená, vred sa nezahojí. Pri prechode na rastlinnú stravu sa vred zahojí len na čas, ale ak sa človek nenaučí mať správny vzťah k problémom hospodárenia, zloba premôže akúkoľvek diétu, či detoxikáciu.
U ženy, ktorá v sebe zhromažďuje zlobu vyvolávajúcu ekonomické problémy, tiež vznikajú kŕčové žily. Ak je navyše zlostná na hospodárske problémy muža alebo mužov, pridruží sa aj zápal žíl. Pokiaľ z toho nevyvodí závery a problém sa prehĺbi, ochorie na hlboký zápal žíl. Čím je zloba silnejšia, tým je zápal väčší. Ak sa žena kvôli ekonomickým problémom úprimne hnevá na seba a ženské pokolenie, ochorie na zápal tepien.
S gangrénou sa stretávame u žien zriedkavo, pretože ženy za vinníkov ekonomických problémov považujú mužov, nie seba. Dnešná žena si praje riadiť aj mužov aj ekonomiku. Žena, ktorá je vo vedúcej funkcii v oblasti ekonomiky, vždy vyvoláva zlobu u podriadených. To je podvedomá reakcia na porušenie vesmírnych zákonov. Ak sa jej podriadení nenaučia správne myslieť, je len otázkou času, kedy sa u nich prejaví ochorenie tepien. Jedine láska a duševný pokoj nám môžu darovať splnenie všetkých prianí, zloba nikdy.
Ak žena začne úprimne, z celého srdca prosiť o odpustenie svoju nazhromaždenú zlobu na nemohúcnosť mužského pokolenia, môže pocítiť v nohách jemné pichanie, ktoré sa v smere pohybu energie vo vlnách dvíha nahor až do temena hlavy. Srdce začína búšiť a zvýšená činnosť obličiek vedie k častému vyprázdňovaniu močového mechúra a tým aj odpadových látok z tela. Potom sa rovnaká vlna bude dvíhať z kostí, zdola nahor, kosti budú bolieť. Tak prebieha oslobodenie od zloby na bezradnosť a nemohúcnosť mužského pohlavia.
Ak muž bude prosiť o odpustenie svoju zlobu na hospodársku bezradnosť ženského pohlavia, organizmus mu odpovie pulzovaním tepien v celom tele. Pocit tepla a ľahkosti je znakom oslobodenia.
Obviňovať iného človeka z bezradnosti dokáže iba priaznivec ľahkého obohacovania sa, štedrý človek nikdy nemáva takéto myšlienky. Dokonca ak obohacovaný o svojich chybách nepremýšľa, z túžby po obohatení sa v ňom vzniká nevysvetliteľný pocit viny. Toto má tiež za následok spomalenie krvného obehu a opuchy v miestach, kde sa hromadia stresy. Túžba po obohatení sa je stres z prešibanosti, je to negatívna povahová črta, ktorú dotyční radi skrývajú a pred sebou ospravedlňujú, čo robí problém ešte zložitejším.
Kto však nevie najprv dávať, ani nedostane, veličina dostávania a dávania je relatívnym pojmom, ale dávanie musí vždy predchádzať dostávaniu. Tak sa človek stáva predovšetkým bohatým duchovne a až následne materiálne bohatým. Nakoniec, našťastie vždy platilo, platí aj bude platiť, že lož má krátke nohy a každého raz vlastné klamstvá dobehnú.
Každý človek vidí v tom druhom seba samého. Čím väčší je vlastný nedostatok, tým ostrejšie bije do očí negativita iného človeka, na nám podobnom človeku si nedostatky nevšímame, vidíme ich totiž v zmenšenej forme, lebo k podobnému sa chováme s pochopením. Zločinec si behom nohy nedoláme, aby utekal obviniť iného zločinca. Dobrák sa snaží očistiť iného dobráka, dokonca aj vtedy, ak je ušpinený do očí bijúcou nečestnosťou. Preto oslobodzujte všetky zlé myšlienky o iných ľuďoch, pretože sa týkajú vás samotných.
Oslobodzujte svoju neochotu vidieť zlo skrývajúce sa v tieni dobra. Ak žijete navonok v šťastnom a úspešnom prostredí, museli by ste byť slepí a hluchí, aby ste nevideli a nevnímali nárast neviditeľného napätia až do stavu nebezpečného výbuchu. Ak sa výbuch prejaví opuchom, či iným fyzickým problémom na tele, záleží to na jemných rozdieloch naakumulovanej zloby v človeku. Skutočne existuje len minimum ľudí, ktorí sa nehanbia priznať si zlobu, ale tá tu v nás, vždy bola, je a bude, pokiaľ ju neoslobodíme. V opačnom prípade by sme nemali ruky, ale anjelské krídla.
Keď sa potlačovaný protest ľudských más prediera von, prejavuje sa podobne ako vred na tvári planéty Zem a to formou prírodnej katastrofy, ktorá neustane dovtedy, kým sa zloba neoslobodí. Na viditeľné zlo si nikdy nezvykneme, na viditeľné dobro zas zabúdame veľmi rýchlo. Keď sa niekto alebo niečo rozhodne predrať na slobodu, je to doslova ako blesk z jasného neba. Stáva sa to aj v opačných situáciách – keď človeka prepadli, aby ho o niečo obrali, on sa pozerá nechápavo ako malé dieťa, ktoré vôbec nevníma nebezpečenstvo, pretože bolo hýčkané paprskami viditeľného dobra. Na všetko je potrebné hľadieť celistvo a komplexne.