Príručka života, časť 5.

Podstata ľudského zdravia je vysvetľovaná rôzne. Existuje množstvo teórií, učení a učiteľov a ich počet neustále rastie. Jedna teória hovorí „Mysli správne, budeš zdravý“, druhá zas „ Dýchaj správne, budeš zdravý“, tretia radí „ Stravuj sa správne a budeš zdravý“, Štvrtá tvrdí „Bez pohybu a cvičenia niet zdravia“.

Príručka života, časť 5. – Telo ako zrkadlo duchovného rozvoja

Ktorá teória je pravdivá? Každý sa drží tvrdohlavo svojej pravdy. Žiaci a poslucháči týchto jednotlivých teórií sa delia na dve skupiny – jedni sa uzdravia, druhí vôbec nie. Prvá kategória hovorí, že ich teória je správna, druhá, že je nesprávna. Po nejakom čase polovica z uzdravených znova ochorie a z nich sa po čase uzdraví polovica, pretože našli pomoc niekde inde. Pokiaľ sa však na túto pomoc zvonka príliš spoľahnú a považujú ju za jedinú správnu, ochorejú zas, no choroba je podstatne vážnejšia. Podstata tohto fenoménu je v tom, že čas ako taký má jednu zaujímavú vlastnosť – rúca dogmy. Ako prvá kategória, rovnako aj druhá sú zo svojich vyznávaných božstiev správnych teórií sklamaní.

Človek, ktorý verí, že všetko čo existuje, má svoje určenie a dôvody, začne premýšľať, prečo je tomu tak. Dostane sa k pochopeniu, že jeden potrebuje jedno, druhý druhé a tretí čosi úplne iné. To znamená, že človek sa vyvíja duchovne. Kto sa vyvíja duchovne, vyvíja sa aj fyzicky, čo spoločne predstavuje skutočný vývoj. Človek, ktorý sa radí sám so sebou, neupadá do krajností určite nebude prežívať veľké utrpenie. Taký človek všetko včas predvída a hlavne dôveruje svojim pocitom. Jeho prezieravosť sa neustále zdokonaľuje vďaka záverom, ktoré robí na základe skúseností.

Práve prezieravosť a správne pochopenie sú základom rozvážnosti. Rozvážny človek dokáže veľmi veľa s malými prostriedkami, využíva malé možnosti na dosiahnutie a získanie veľkých výsledkov. Nakoniec aj všetky veľké objavy vo vedných disciplínach vznikali na základe malých vecí, akoby doslova na kolene. Tak práca na kolene získala symbolický význam. Prečo? Pretože kolená vyjadrujú životný postup. To ako človek charakterizuje svoje kolená sa rovnakou mierou týka jeho postupu dopredu. Ak sa pohybujeme priebojne, bojujeme s prekážkami, ak sa zlostíme, že sme nedostali čo sme chceli, stav kolien sa zhoršuje. Postup býva duchovný, duševný a fyzický, no len do tej miery, pokým čerpáme poučenie z fyzického utrpenia, sa všetko bude odrážať na fyzickom stave kolien.

Kým človek žije, pohybuje sa a čohosi dosahuje. Ak je s tým aj spokojný, jeho kolená sú zdravé. Stačí malá nespokojnosť, napríklad negatívny postoj k vlastnému životnému postupu a v kolenách sa objaví neduh. Upozornenia síce prichádzajú v predstihu v podobe varovných signálov, medzi ktoré patrí vŕzganie a slabosť v kolenách, bolestivo zvieravý pocit kolien a lúpanie v kolenách.

Ak hovoríme o kolenách, nemôžeme vynechať pojem srdečnosti. Srdečnosť zvykne byť považovaná za výsostne pozitívnu vlastnosť a určite nik o tom ani na sekundu nepochybuje, že to tak vôbec nemusí byť. Srdečnosť je totiž nadmernosť vyprovokovaná pocitom viny, respektíve prianie dokázať, že vo vnútri tela má človek srdce, akoby o tom niekto pochyboval. Obrátenou tvárou srdečnosti je bezcitnosť, ale aj bezcitní ľudia majú srdce, inak by neprežili ani sekundu.

Jedine človek, ktorý sa zbaví prehnanej srdečnosti i bezcitnosti sa stáva osobnosťou, ktorá vie, čo robí. Len rozvážny človek vie a cíti ako má pracovať a jednať aby sa vyhol krajnostiam všetkého druhu a tak obišiel prekážky v postupe života. Veci znalý človek vie byť súcitným aj bez toho aby sa mu kolená podlamovali slabosťou, pretože necíti voči nikomu a ničomu ľútosť. Znalosť vecí a príčinlivosť sú dve diametrálne odlišné pojmy. Môžeme byť príčinliví a súčasne jednať mechanicky ako stroje. Príčinlivosť a mechanickosť sú rôznymi úrovňami rovnakej energie.

Ak si človek praje byť srdečným a úspešným v živote, býva buď srdečným, no nepostupuje vpred, alebo sa stáva tyranom bez srdca. Každý sa totiž vyvíja vlastným tempom. Ak človek chce byť srdečný vo vzťahu k rodičom, príbuzným a ľuďom vôbec, ktorí sú vo svojom vývoji pribrzdení, hanbí sa prejaviť a ukázať svoj postup vpred z dôvodu, aby ho jeho okolie nezaradilo medzi chválenkára.

Prianie byť dobrým pre všetkých je jednoducho nerealizovateľné a podobá sa lepidlu, ktoré pevne zlepuje spolu minulosť a budúcnosť, čo má za následok vŕzganie a škrípanie v kolenách zakaždým ako urobíme krok vpred smerom k budúcnosti. Tento fakt nás logicky núti skrátiť krok s nepríjemným pocitom odtŕhania sa od ostatných. Dopredu sa dá ísť jedine bez pocitu duševného utrpenia, ktorý dosiahneme len cez oslobodenie svojich stresov a strachov a potom tí, ktorí ostávajú pozadu sa budú k nám chovať s úctou a nie s výčitkami a vzbudzovaním pocitov viny v nás.

Slabosť v kolenách vyjadruje bezvýchodiskovosť vzniknutú z dôvodu životného postupu. Vzniká, keď človeka prepadne strach vďaka ktorému začne pochybovať o svojej úspešnej budúcnosti. Slabosť v kolenách demonštruje slabosť viery v seba a v rast. Človek s podlomenými kolenami nie je schopný otočiť sa dozadu, núti ho ostať stáť, zamyslieť sa nad doterajším konaním a urobiť rozhodnutie, čo je a nie je potrebné, aby nebežal zbytočne.

Ak však človek beží vpred bez oddychu a uvoľnenia, môže pocítiť slabosť v kolenách z čírej myšlienky výčitky, že stráca čas a práca stojí. To je samo o sebe sebatrýznenie zmixované so sebaľútosťou. Preto problémy s kolenami vždy súvisia so srdcom. Prvé príznaky slabosti v kolenách sa objavujú pri chôdzi dolu schodmi, čo svedčí o tom, že takýto človek sa vždy snažil kráčať nahor a ak tomu tak v istom okamihu nie je, znamená to pre neho jedine pád a poníženie. Nakoľko sa poníženia bojí, kolená sa mu zákonite podlamujú.

Beznádej vždy vyvoláva oslabenie, beznádej z dôvodu vlastného životného postupu vedie k oslabeniu kolenného väziva. To môže byť príčinou posunu kostí a chrupaviek, ktoré tvoria kolenný kĺb. Dochádza k distrózii, vykĺbeniu, posunu alebo k zlomenine, čo má za následok pomerne dlhého zastavenia človeka. Stav väziva kolenného kĺbu poukazuje životný postup za pomoci vzťahov. Len láskyplné a priateľské vzťahy dodávajú životnému postupu optimálny charakter. Teda ak sme v napätí a v stave závislosti na pracovných vzťahoch, v podobnom napätí bude i naše kolenné väzivo, pričom je pozorovateľná aj istá nadbytočnosť spojivového tkaniva:

– Čestné a otvorené pracovné vzťahy zaisťujú zdravý stav ohýbačov a naťahovačov svalov.

– Čestné pracovné vzťahy, ktoré berú do úvahy záujmy všetkých zúčastnených strán, zaisťujú zdravý stav bočného a priečneho väziva kolena.

– Skryté, neformálne pracovné vzťahy založené na úcte zaisťujú zdravie vnútrokĺbového kolenného väziva.

– Ak človek využíva vzťahy k tomu, aby niekoho napálil a tak dosiahol úspech, dochádza k pretrhnutiu väziva.

– Čím bezohľadnejší cieľ má človek, tým krvavejšiu prácu má s ním chirurg, ktorý väzivo zošíva.

– Záchvat zloby na životnú stagnáciu vedie k pretrhnutiu šliach.

– Záchvat zloby na toho, kto nám berie pôdu pod nohami, nedodržal sľub a dohodu napriek nášmu úsiliu, si odnáša meniskus, ktorý je akoby nárazníkom. Kto na seba naberie príliš veľké bremeno aby si vyslúžil tak lásku, slávu, česť a bohatstvo mení sa na nárazník, ktorý vydrží len rovnomerný pohyb, nie však prudké nárazy. Nárazník prijíma aj rany ľudskej zrady a prešibanosti.

Mimoriadne zložité poškodenie kolenných kĺbov zvyknú mávať športové hviezdy a idoly. Je to len výpoveď a potvrdenie o tom, ako títo ľudia rafinovane predávajú svoje telo. Domnievajú sa, že sú v živote veľmi úspešní, no stav ich kolenných kĺbov svedčí o pravom opaku.

Kolenný kĺb je z prednej strany chránený akýmsi klobúčikom, ktorý odborne voláme patella. Čím väčšie prianie má človek patellu si chrániť pri postupe vpred niečiou ochranou, tým väčšiemu nebezpečenstvu je patella vystavená. Ak je náš hnev k slabému postupu vpred bez cudzej ochrany príliš veľký, patella sa ľahko poškodí.

V kolennom kĺbe sa môže nahromadiť voda alebo krv. Voda vypovedá o tom, že sa človek snaží ukryť svoj smútok z dôvodu ponižujúceho zaostávania v živote. Krv je dôsledkom úrazu. Želanie pomstiť sa tomu, kto je vinný za životné neúspechy môže človeka natoľko rozhnevať, že je ochotný kopnúť kolenom do čohokoľvek. Čím väčšiu túžbu kopať má v sebe človek, tým ťažší úraz sa mu stane.

Malá prekážka sa dokáže zmeniť na veľkého nepriateľa ak sa k nej chováme ako k nepriateľovi. Podobne platí aj pravidlo, že veľká prekážka prestane byť nepriateľom ak si v sebe dokážeme objasniť jej zmysel. Akákoľvek choroba začne ustupovať jedine vtedy ak dokážeme počúvať svoje myšlienky a slová, ktorými choré miesto charakterizujeme a súčasne oslobodzujeme energiu vnímaného a jasne pomenovaného problému.

Jedine na viere vo vlastný úspešný životný postup závisí ako duchovný, tak i fyzický postup a v neposlednom rade i dobré zdravie.

Pridaj komentár