Nedávno som dostala mail, kde ma manželka ťažko chorého muža žiadala o pomoc. Predpokladala som, že šlo o veľmi vážny zdravotný problém, ktorý medicína vyliečiť nedokázala.
Pisateľka sa vyjadrila, že mi schválne neprezradí nič, teda ani symptómy, ani diagnózu ale ani dátum narodenia. Nielenže som sa nemala čoho zachytiť, ale nemala som ani základný údaj – dátum narodenia, nemala som na základe čoho testovať.
Príručka života, časť 3. – Zdravie je čistota
Čo je ale dôležitejšie, nevedela som, aké lieky pacient užíva a preto som nemohla nič riskovať, hlavne nie hazardovať so životom chorého človeka. Prečo? Z jednoduchého dôvodu, napr. ťažko chorým pacientom lekári predpíšu kortikoidy. Ich dávky sa môžu znižovať len veľmi pomaly a pacient by nemal užívať žiadne vitamíny a robiť detoxikácie, v opačnom prípade by došlo ku kolapsu. Pani na moju odpoveď nereagovala a preto som sa ani ja neunúvala vzhľadom k jej nezodpovednému postoju pozrieť do kariet.
Každá choroba má svoju príčinu, človek neochorie z večera na ráno, ochorie po mnohých upozorneniach, napriek ktorým robí zaužívané chyby ďalej. Za svoje zdravie sme zodpovední sami, nie je zaň zodpovedný žiaden lekár ani liečiteľ. A nakoniec, aké lieky by nám predpísal lekár, ktorému by sme napísali mail, že sme vážne chorí ale odmietneme mu napísať symptómy choroby?
Žiadne, no určite by nám odporučil navštíviť psychiatra….
Duševná čistota je zárukou fyzickej čistoty, čiže zdravia.
Čím zvyknete čistiť niečo špinavé? Vodou? Alebo vás napadol nejaký čistiaci prostriedok? Nič nezvyčajné, preháňanie s čistotou je pomerne bežná vec. Ale pozor, niektoré baktérie sú pre život človeka doslova nepostrádateľné. Mikróby sú považované za čosi strašné a boj proti nim prebieha na všetkých frontoch. Trh ponúka antibakteriálne čistiace prostriedky, mydlá, zubné pasty. Ten kto sa bojí, nenávidí a bojuje, až sa prebojuje napr. k alergiám. Proti nim fungujú dva spoľahlivé prostriedky – čistá voda a kozie mlieko.
Koza je zviera konzumujúce všetky rastliny na danom území, ktoré tvorí miestna flóra. Nepohrdne ani žihľavou, či bodliakom, preto je jej mlieko plnohodnotné a najviac podobné mlieku materskému. Nie je potrebné ho prevárať ani riediť, nevyvoláva alergie. Je to jeden z najlepších prostriedkov proti mnohým chorobám. Zároveň vyživuje aj čistí, postaví na nohy i starých a zoslabnutých ľudí. Pozrime sa na vlastnosti kozieho mlieka:
– Obsahuje priemerne 4,49 % bielkovín a 4,37 % tukov,
– Vďaka jemnejšej štruktúre je 5x stráviteľnejšie než kravské mlieko,
– Obsahuje nenasýtené mastné kyseliny, ktoré znižujú cholesterol a regulujú látkovú výmenu,
– V porovnaní s kravským mliekom obsahuje viac železa, medi, horčíku, mangánu kobaltu, zinku, fosforu a biologicky aktívneho kazeínu,
– Obsahuje 2x viac vitamínu A, než má kravské mlieko, ďalej o 50% viac vitamínu B1, o 80% viac vitamínu B2, a viac vitamínu C a D.
– Je zásadité, čím sa stáva efektívnym prostriedkom pri zvýšenej kyslosti organizmu
– Má vysoký antibakteriálny a antihemolytický účinok (bráni odbúravaniu erytrocitov v krvi)
– Dieťaťu stačí denne vypiť o 30 – 40% kozieho mlieka menej ako kravského mlieka, pričom potreba tukov a bielkovín v tomto množstve ostane optimálna.
– Pomáha liečiť alergie, chudokrvnosť, nechutenstvo, vredové choroby, astmu, tuberkulózu, dystrofiu, rachitídu, zhoršenie sluchu a ďalšie choroby látkovej výmeny.
Z uvedeného vyplýva, že liečebné účinky sila kozieho mlieka sú širokospektrálne ale nie univerzálne. Prečo? Pretože zlá myšlienka sa nedá prebiť nijakým dobrým prostriedkom.
Všetky zlé a materializované myšlienky je potrebné z tela vymývať vodou, pretože jedine voda telo očisťuje zvonku aj zvnútra. Pozrime sa bližšie na „vnútornú vodu tela“. V našom tele máme dva druhy tekutín a to krv a lymfu. Ktorá z týchto dvoch tekutín má schopnosť očisťovať? Ak ste presvedčení, že krv, mýlite sa. Krv v tele roznáša živiny. Všetko materiálne čo telu dodávame, privádza krv do buniek v materiálnej forme.
Táto forma zahŕňa aj materializované duchovno, ktoré si potrebujeme osvojiť na materiálnej úrovni. Krv môže roznášať v tele aj jed, keby však lymfa bola čistá ako pramenitá voda, dokázala by z buniek odviesť jed tak rýchlo, že by bunku nestihol poškodiť. V bunke by zostala len poučná informácia.
Čím viac je lymfa znečistená, tým je hustejšia a pomalšia. Nedostáva sa včas na miesto určenia a je natoľko znečistená, že čistiť nedokáže. Bunky sú poškodzované. Keby sme neboli v strese, škodliviny v lymfe by sa neusadzovali.
Aký je to stres znečisťujúci lymfu?
Je to predovšetkým stres z pocitu ukrivdenosti. Ukrivdenosť vzniká vtedy, keď človek nedostáva to, čo si praje. V skutočnosti človek ale nikdy nedostane presne to, čo si praje. Ak by sme boli voči sebe seriózni, opýtali by sme sa pri každom vzniknutom prianí: Potrebujem to?
Ak nie, tak nie je potrebné prianiam venovať energiu, ak áno začnime cieľavedome a neunáhlene jednať, no bez toho aby sme príliš lipli na cieli. Ak človek myslí správne, nepotrebuje mať ukrivdenosť ako učiteľa na ceste životom. Prianie je vždy sprevádzané pocitom ukrivdenosti, potreba nikdy.
Ako sa prejavuje ukrivdenosť na telesnej úrovni?
Jednoznačne napríklad mení lymfu nosnej dutiny na hlien a človek, ktorý sa ľahko urazí, sa energia krivdy nezmestí do nosa, no tento priestor nie je dostatočný vzhľadom k veľkosti krivdy, preto si hľadá únikový východ. Ak je hlien v tele nahromadený (ukladá sa aj v iných telesných dutinách, nielen v nose), lymfa je tiež zahlienená a v takej forme očistnú funkciu nemá, človek ochorie.
Nemoc môže zasiahnuť jeden orgán tela, napr. nos, oko, ucho, pľúca, obličku, srdce, pečeň. Môže postihnúť tkanivá – kostné, svalové, tukové, alebo časť tela – brucho, ruku, nohu, hlavu alebo sústavu orgánov – nervovú, srdcovo-cievnu, urogenitálnu, tráviacu, krvotvornú, genitálnu a pod. Všetko závisí na charaktere pocitu ukrivdenosti.
Dobrý človek je dobroprajný a preto je dobrák častejšie usmrkaný, než človek zlý. Dobrák sa urazí do hĺbky duše v domnení, že má právo dostať to, čo si želá. Zlý vie, že je zlý a že to, čo si želá nemá právo vyžadovať, zároveň súhlasí s tým, že ľudia nie sú dobrí a zlí, ľudia proste sú. Túto vyššiu pravdu nikdy nepochopí človek dobrý, strach mu nedovolí dobrovoľne sa zriecť aureoly dobrého človeka.
Ak si človek praje malé, dostane ho, ak to potreboval. No súčasne dostáva aj adekvátne veľkú ukrivdenosť. Ak si človek praje veľké a nepotrebuje ho, nedostane ho, no ukrivdenosti sa mu dostane v značnej miere. Ak si človek praje príliš veľa a nepotrebuje ho, ukrivdenosť v tomto prípade bude obzvlášť veľká. Takto sa hromadí ukrivdenosť – kvapku po kvapke z malých prianí, po lyžiciach z veľkých prianí a po naberačkách z prianí obzvlášť veľkých. Donekonečna črpkať nemožno a raz určite pohár pretečie. Ako? Nemoc je vymeraná objemom pohára.
1.) Ak si človek prial pozemské statky, jeho ukrivdenosť sa premení v ochorenie fyzického tela.
2.) Ak si človek prial duševné hodnoty – lásku, úctu, poctu, pozornosť, starostlivosť, porozumenie, láskavosť a pod., – ukrivdenosť sa zmení na ochorenie duševné – psychickú nevyrovnanosť, neurózy, psychózy. Ak človek tieto energie umlčuje tým, že sa ovláda, snaží sa chovať zdvorilo a inteligentne, zaoberá sa autosugesciou či berie lieky, vznikajú ochorenia orgánov alebo tkanív v oblasti hrudníka.
3.) Ak si človek praje duchovné hodnoty, za duchovno považuje rozum a začne sa učiť. Tak sa potreba duchovného rastu (potreba povzniesť sa) mení v prianie predstihnúť niekoho či niečo a ak k tomu dôjde, vznikne prianie stať sa šéfom. Tu nie je vylúčené, že sa povznesenie zmení v povýšenosť.
Pre človeka rozumu má spoločenské postavenie životne dôležitý význam a pád môže niekedy skončiť aj smrťou. Ak sa skutočne domnieva, že je duchovne vyššie než ostatní, pri páde sa pomerne bolestivo dotlčie. Vysoké postavenie je vecou výberovou a preto dočasnou a nestabilnou. Istejšie je snažiť sa o vysoké odborné postavenie, ktoré dovoľuje byť lepším pomocou znalostí a skúseností. Kto sa kvôli vysokému postaveniu tvári povýšenecky, tomu pád poslúži ako veľmi dobrá lekcia. Ak sebou praští o zem, buď rozum dostane alebo príde aj o ten zvyšok, ktorý mu ešte ostal.
Neochota priznať si nevedomosť a hlúposť núti človeka učiť sa len preto, aby ostatným dokázal, že bol odrovnaný nespravodlivo a hlúpi sú predsa iní. Jeho lebka sa podobá preplnenému smetnému košu, v ktorom už nie je miesto na ďalšie odpadky. Takto vznikajú ochorenia mozgu. Najťažším je choromyseľnosť. Nech je už príčinou predčasnej smrti čokoľvek, vždy sa jedná o prerušenie učenia a začiatok školských prázdnin.
Ak sa teraz zamyslíte nad všetkými vašimi doterajšími prianiami, určite pochopíte, koľko škodlivých látok sa vo vás nazhromaždilo. Pripočítajte k tomu aj všetko to, čo si neprajete, čo nechcete, pretože aj to je v skutočnosti prianím. Škodlivinou sa stáva všetko, čo človek nevymyslel, nevypovedal a neprekonal. Prečo?
Vymyslenie – je náprava spôsobu myslenia a rozvíja ducha,
Vypovedanie – uľahčí duši, vypovedané sa však v duši rýchlo znovu hromadí,
Prekonanie – uľahčí duši aj telu, no zároveň je veľkým sebaklamom.
Človek sa od zvieraťa líši tým, že má schopnosť myslieť. Tvrdenie, že zviera vôbec nemyslí je mylné. Zviera zachováva život ako taký a jeho evolúciu a človek vývoj života. Evolúcia a vývoj sú dve rozdielne veci. Prvoradý význam je schopnosť myslieť srdcom, čiže schopnosť rozoznať možnosť prežitia a chovať sa adekvátne k tomu. Zvierací spôsob myslenia rozvíja horizontálnu energiu, t.j. materiálny svet. Ľudský spôsob myslenia rozvíja vertikálnu energiu, t.j. duchovný svet. Ako človek, tak zviera sú pre seba učiteľmi.
Niekedy vidíme, že zviera je rozumnejšie než človek. Neexistuje menej lichotivejšie ohodnotenie človeka. Ale zviera konzumuje potravu keď má hlad, človek z nenásytnosti vezme svojmu blížnemu aj to posledné napriek tomu, že on sám je sýty. Zviera je ochrancom, človek defraudantom. Zvieratá nás učia rozpoznávať zviera v sebe, aby sme v sebe našli človeka. Ustrašený človek žije prianiami, tých je nekonečné množstvo a každé z nich prináša do tela malú alebo veľkú ukrivdenosť, ktorá sa v istom okamihu materializuje na odpovedajúcu nemoc. Sú krivdy, ktoré cítime a uvedomujeme si ich, ale sú i také, ktoré si uvedomiť nechceme, pretože nás ponižujú vo vlastných očiach.
Čo sa deje ak krivdu prehltneme?
Tráviaci trakt musí krivdu stráviť, no nakoľko ukrivdenosť nie je jedlo, tráviaci trakt ju stráviť nedokáže. Ochorenie tráviaceho traktu svedčí o tom, že človeku sa nepodarilo urobiť to, čo si želal.
Ak nevieme byť sami sebou, dostávame sa do závislosti na iných ľuďoch. Snažíme sa byť dobrí (aby sme sa im páčili) a ospravedlňujeme urážlivé chovanie sa našich blízkych. Ak k nám smerujú výčitky, skľudňujeme ich autora, že sa nič predsa nestalo. Ospravedlňujeme jeho chovanie napr. ťažkým detstvom, terajším nespokojným a problémovým životom. Urážku prehltneme, hoci nám nechutí. Na tvári sa usadí maska úsmevu, no za perami sú zuby poriadne zaťaté, možno aj preto, aby sme nezvracali.
Niekedy má človek doslova pocit, akoby mu ten druhý doslova napľul do srdca. Čím srdečnejší chcete byť, tým bezohľadnejších urážok sa vám dostáva a srdcu je zle. Ten druhý len vyslovil svoj názor nevediac o tom, že vy ste si ho vzali k srdcu a nechali ho tam. Aj keby to vedel, nedokázal by z vás vytiahnuť prijaté. Neosvojenú lekciu života sa za vás nikto iný naučiť nemôže.
Určite každý z nás veľmi dobre pozná pojem „pľuvnúť do tváre“. Primitívni ľudia to robia fyzicky, vyspelejší duchovne. Človek rozumu môže vmiesť inému svoj názor tak, že ho oprská, no človek žiarlivo strážiaci svoju inteligenciu môže v hneve druhému tak napľuť do tváre, že sa mu v budúcnosti bude navždy vyhýbať. Najmä urazený cíti, že boli zhanobené jeho znalosti, práca, výsledky a ten, kto urazil, sám múdrosťou a rozumom neoplýva. Takýto pocit horkosti z tváre ukrivdeného človeka nezmizne dovtedy, kým sám svoju horkú krivdu neoslobodí.
Do tváre väčšinou pľuvnú tomu, kto má mnoho ilúzií. Tvár vyjadruje vzťah k ilúziám. Človek žijúci v súlade so svojimi potrebami od iných neočakáva ani nežiada realizáciu a pomoc. Ak sa úporne ženieme za svojimi prianiami, našim blízkym dôjde trpezlivosť a vmetie nám priamo do tváre všetko, čo si o nás myslí.
Keby sme sa však opýtali sami seba „prečo sa to stalo?“, pochopili by sme, že ten, kto nás urazil sa k nám zachoval presne tak, ako sme sa chovali my k nemu. Rozdiel je len v tom, že jeden si myslel a druhý povedal. Veľmi dobre vieme, ako sa chová človek, ktorému zväzujú ruky aj nohy pred mučením. Pľuvne svojim trýzniteľom do tváre. Pokiaľ sa vám čosi také stane vedzte, že vaše prianie bolo nerozumne veľké a aktéra pľuvanca ste vlastne sami vyprovokovali.
Nech je už prianie akékoľvek, vždy je za ním chcenie dostať niečo alebo niekoho. Prianie je chcením a túžbou po prospechu. Čo sa týka hmotných vecí, možno ich považovať za primerané, hoci by sa malo jednať o milión ale ak chceme mať človeka, je to už veľké prianie a to nás môže vyjsť na nejeden milión. Výsledkom však bude, že dostanete iba jeho telo. Ak chcete lásku tohto človeka, ani za cenu vlastného života ju nedostanete.
Láska sa nedostáva, láska sa dáva. Ak nedostanete to, čo ste chceli, môžete aj zošalieť. V snahe dokázať, že ste hodní lásky toho človeka, môžete vykonať nespočetné množstvo dobrých skutkov. Aj keď budete modlou pre celý svet, pokiaľ neoslobodíte svoje priania, dotyčný človek vám nedá to, čo chcete. Ľudia, ktorí majú mnoho peňazí, silu a moc, môžu stratiť rozum a ak sa ich chtivosť zmení v lačnosť, príde si po nich smrť.
Chtivosť je prianie získavať, lačnosť je prianie urvať si čo najväčší a najtučnejší kúsok a čo najrýchlejšie. Ak sa človek náhli v strachu, že nedostane čo chce, chtivosť sa mení v lačnosť. Chtivosť mení život človeka v peklo a on sám mení v peklo život svojich blízkych, no nie vždy to chápe. Kto chce získať majetkový prospech, toho kosa tne najprv do nôh, kto chce ukoristiť česť a slávu, je seknutý po hlave a má zobratý rozum. Smrť príde pre človeka vtedy, keď vidí, že už nie je schopný na tomto svete nič sa naučiť.
Prianie je skutočne široký pojem. Očakávania, túžby, priania, žiadania či už trpezlivé alebo netrpezlivé, tiché alebo hlasité, v myšlienkach či skutkoch je v podstate vždy chtivosťou. Chtivosť vždy vyvoláva krivdu, malú alebo veľkú, skrytú alebo otvorenú. Charakter ukrivdenosti vždy podmieňuje charakter choroby. Kto sa neodváži vyjadriť svoje city a pocity, vyslúži si skrytú nemoc.
Kto sa odváži svoje zlo prejavovať, vyslúži si choroby, ktoré sú oku viditeľné, pretože odvaha je vlastne potlačený strach, je to pyšnosť, ktorá nemôže existovať bez prejavenia sa. Pyšnosť a ukrivdenosť sú rodné a jednovaječné sestry. Čím väčšia je pyšnosť, tým väčšia je ukrivdenosť. Čím viac sa človek uráža, tým jeho pýcha vzrastá. Je pozoruhodné, že za pyšného vás bude považovať iba človek, ktorý skrýva práve tento problém a sám je pyšný.
Chtivosť robí človeka nečistého dušou a jeho lymfa sa mení v splašky.Ak znečistenie lymfy dosiahne kritické hranice, telo nie je schopné prežiť.
Lačnosť robí človeka krvilačného dušou a jeho krv hustne. Ak krv zhustne na kritickú hranicu, krvný obeh ustáva a telo umiera.
Lymfa sa vzťahuje k mužskej energii a krv patrí k ženskej energii. Lymfa je životná miazga a krv je život sám. Náš vzťah k matke a ženám a podobne k otcovi a mužom sa odráža na stave našej krvi a lymfy.
Krv je zložená z lymfy a formovaných elementov. Podobne ako nebo obklopuje zem, aby zem nezahynula, aj krvná plazma, t.j. lymfa, obklopuje formované elementy, aby nezahynuli. Tak bol stvorený duch, povolaný opatrovať dušu aby nezomrelo telo. Na materiálnej úrovni bol stvorený muž aby chránil ženu a tak bol zachovaný život.
Pokiaľ sa budeme riadiť týmto zákonom stvorenia v sebe samých, môžeme svoj chybný postoj vykoreniť jedným dychom. Zdravie predpokladá vyrovnanosť mužskej a ženskej energie v tele. Malé odchýlky spôsobujú len malé zdravotné problémy, veľké odchýlky vedú k vážnym chorobám. Z jednej neoslobodenej zloby sa rodí druhá a tak vzniká nemoc.
Každý človek má nespočetne veľa prianí a tie stále pribúdajú. Oslobodiť ich naraz nie je možné ale ani nutné. Konkrétne prianie samo dá človeku vedieť, kedy je potrebné ho oslobodiť. Pokiaľ každý deň venujete aspoň trochu pozornosti svojim myšlienkam, nezostanú vaše priania nepovšimnuté. Ak zostanú, nie sú správne a prichádza pán stres, aby zodpovedne vykonal svoju prácu.
Všetci veľmi dobre vieme, že lymfa vypovedá o stave nášho imunitného systému. To, že nezvláda eliminovať toxíny z tela a tento boj vyhrávajú vírusy, baktérie a plesne, prezrádza pravdu o nás samotných. Pozrime sa na ich reč v zdravotnej karte:
Vírusy:
Rhinovírus – zúfalé zmietanie sa kvôli vlastným chybám.
Coronavírus – myšlienky vyvolávajúce hrúzu z dôvodu vlastných chýb, stav podobný rybe na suchu.
Adenovírus – chaotický zhon diktovaný snahou robiť nemožné možným, snahou vykúpiť vlastné chyby.
Influenzavírus – vírus chrípky typu A, B. Zúfalstvo kvôli nemohúcnosti nápravy svojich chýb, depresia, prianie nebyť.
Paramyxovírus – prianie jedným mávnutím napraviť všetky svoje chyby, hoci je to nemožné.
Herpex simplex vírus (HSV) – obyčajné nachladnutie na perách – snaha prerobiť svet, sebabičovanie kvôli okolitému zlu, pocit zodpovednosti za jeho vykorenenie. Tento stres môže prerásť v ideu dobytia sveta.
Coxsackie vírus A – prianie aspoň potichu utiecť od napáchaných chýb.
Vírus Epsteina a Barrovej (EBV) – hra na veľkodušnosť pri vlastných obmedzených možnostiach v nádeji, že ponúknuté nebude prijaté. Nespokojnosť so sebou (prečo so seba robím blbca).
Cytomegalovírus (CMV) – vedomá jedovatá zloba na vlastnú nešikovnosť a na nepriateľov. Prianie rozdrviť všetko a všetkých na prach. Realizácia nenávisti.
Vírus ľudského imunodeficitu (HIV) – zúrivá neochota a nechuť byť ničotným.
Chlamýdie a mycoplazmy:
Mycoplazma hominis – nezmieriteľná nenávisť k sebe za vlastnú zbabelosť, ktorá núti zachraňovať útekom. Idealizácia tých, ktorí zomreli so vztýčenou hlavou.
Mycoplazma pneumoniae – trpké uvedomenie si vlastných príliš malých možností a napriek tomu snaha dosiahnuť svojho.
Chlamýdia trachomatis – zloba, že kvôli bezmocnosti neostáva nič iné, len zmieriť sa s nasilím.
Chlamýdia pneumoniae – prianie lichotiť násiliu úplatkom s vedomím, že násilie úplatok prijme, ale zachová sa tak, ako chce.
Baktérie:
Streptococus pyogenes – fanatické prianie niekoho obviniť tak, aby bol súdený. Realizácia vlastného neznesiteľného poníženia.
Beta-hemolytické streptokoky – výzva tým, ktorí zbavujú slobody, robte so mnou, čo chcete, aj tak vám budem žiť na zlosť.
Arcanobacter haemolyticum – vyčkávanie, že nastane vhodný okamih k malichernej a zlomyseľnej podlosti.
Actinomyces pyogenes – na pohľad chladnokrvné spriadanie sietí a kladenie pascí na uskutočnenie pomsty.
Corynebacterium diphtheriae – drsné, bezcitné prianie uškrtiť niekoho v slučke.
Bordetella parapertussis – „oko za oko“ spravodlivá odplata tomu, kto nedobehol na pomoc, ked som ju potreboval a teraz ju potrebuje on sám.
Bordetella pertussis – zúfalo bezmocná zloba kvôli vlastnej porážke, nekonečný, skrytý boj s nespravodlivosťou.
Neisseria gonorrhoeae – pýcha a povýšenosť, dokonca i vtedy ak som sám po uši v bahne, nekontrolované prianie osočiť vinníka: „pozri, čo si spôsobil!“
Plesne:
Candida albicans – podriadenosť z donútenia a bezmocná zloba v beznádejnej situácii, kedy sa nič nedá robiť, ale niečo je urobiť potrebné.
Cryptococcus neoformans – sústredenie síl na to, aby človek na zlosť kritikom dosiahol svoj cieľ a trafil priamo do čierneho.
Sporothrix schenckli – vedomé prianie vytlačiť zo seba všetko do poslednej kvapky alebo trpieť kvôli tomu aby som dokázal niečo sebe i iným.
Všetky plesne poukazujú na krajnú mieru znečistenia toxínmi. Ak človek chce nehľadiac na okolnosti čokoľvek dokázať, že je schopný žiť neslobodne ako pleseň, ktorá je schopná existovať bez slnka a vzduchu, telo je postihnuté plesňou. Plesne vlastne človeku prichádzajú na pomoc, aby sa nezadusil vlastnou špinou.