Príčiny nemocí, časť 7.

Odhaľujeme psychické bloky vybraných zdravotných problémov 

DEHYDRATÁCIA

Dochádza k nej vtedy, ak človek viac vody z tela stráca, než prijíma. Formy strát tekutín sú rôzne – močením, potením alebo cez tráviacu sústavu. Pri dehydratácii koža stráca svoju prirodzenú pružnosť, oči sú vpadnuté a pod nimi vidno výrazné tmavé kruhy, človek má rýchly pulz a nízky krvný tlak.

Emočný blok: Voda má priamu súvislosť s emočným telom človeka a ten ak trpí dehydratáciou, akoby sa odrezával od svojich pocitov, najmä od pocitov pre neho príjemných. Necháva sa vyčerpávať dianím okolo seba a vo svojom vnútri, často i vtieravými myšlienkami. Neťaží dostatočne z nových zdrojov, ktoré sa mu ponúkajú.

Duševný blok: Dehydratácia je pre človeka veľmi závažné posolstvo, pretože voda je po vzduchu druhým najdôležitejším elementom pre telo. Okrem toho, že by mal pacient piť denne omnoho viac vody, má sa aj naučiť cítiť sa sám so sebou príjemne, a cítiť veľa lásky k sebe.

Duchovný blok: Je nevyhnutné navždy sa zbaviť starých vzorcov, presvedčení a pocitov viny, že dobrý človek je len vtedy dobrý, ak má rád iných a pomáha im zo všetkých síl. Opak je pravdou – ak človek nemiluje seba, nie je schopný ani lásky k iným okolo seba.

DELÍRIUM

Delírium alebo šialenstvo je duševnou poruchou, pomätením ducha. Rôzne prejavy šialenstva s viac či menej závažným stupňom súvisia vždy s pocitmi odcudzenia, demencie, streštenosti, halucinácie, bipolárne poruchy, neurózy, paranoja, psychóza a schizofrénia.

Emočný blok: Duševná porucha má vždy priamy súvis s vedomím Ja Som dotyčnej osoby. Taký človek prežíva problém súvisiaci s totožnosťou lebo nevie, kým vlastne je. Odsekáva sa od svojich pocitov a kompenzuje to tým, že sa všemožne a tvrdohlavo snaží pochopiť chod vecí a ľudskú povahu namiesto toho, aby sa otvoril a vnímal ich. Pri vyššie zmienených duševných poruchách vo väčšine prípadov v sebe človek chová hlbokú nevraživosť, až dokonca nenávisť k jednému z rodičov. Vždy ide o rodiča opačného pohlavia. Ak prežíva pacient problém v dospelosti, dôvod musí hľadať v ranom detstve. Vtedy dieťa nedostávalo možnosť byť samé sebou, začalo si vytvárať vlastný svet, do ktorého unikalo. Preto má potom v dospelosti problém orientovať sa v normálnom svete. Často zisťujeme, že človek postihnutý duševnou vadou trpí najrôznejšími utkvelými predstavami, zameriava svoju pozornosť na niekoho, niečo, čo mu umožní uletieť z tohto sveta. Je to prostriedok brániaci pohľadu do svojho vnútra. Časom ide tak ďaleko, že už nie je schopný unikať do sveta svojich predstáv a unikne do šialenstva, tak ako iní hľadajú únik v alkohole, liekoch či drogách.

Duševný blok: Jediným účinným prostriedkom prinášajúcim výsledky je odpustenie. Človek postihnutý šialenstvom sa však zo svojho stavu nemusí nutne chcieť dostať, pre neho je to únik. Tí, ktorí mu chcú pomôcť, musia s ním jednať s ohromnou mierou lásky a trpezlivosti, pomôcť pacientovi odpustiť iným i sebe. Takíto ľudia väčšinou veria v Boha alebo Satana akoby to boli skutočné postavy, ktoré sú tu aby ho súdili či zatratili, čo v dotyčnom vzbudzuje množstvo obáv. Práve preto sa títo ľudia stávajú závislými na nejakej cirkvi a žijú v strachu z diabla, tak ako žili v strachu z jedného či oboch rodičov. Aby sa mohli vyliečiť, museli by prijať iný význam slova boh a diabol. Musia uveriť, že to nie sú skutočné bytosti, ale skôr energie lásky alebo nenávisti v ich vnútre, tvorivá či ničivá energia, stav bytia, nič viac.

Duchovný blok: ide o blok, ktorý zakorenil do pacienta jeden z rodičov. Je jedno, čo v minulosti riešil – problémy pracovné, vzťahové, autoritatívne, rodinné a to všetko rovno pred citlivou dušou dieťaťa.

DEPRESIA

Vysvetlenie sa vzťahuje na klinickú depresiu, nie na občasné depresívne nálady, či depresie v reakcii na problematickejšie spracovateľné životné udalosti. Hlavnými príznakmi depresie sú strata záujmu, radosti pri obvyklých činnostiach, pocit beznádeje a skleslosti spojený s únavou, znížením hladiny energie, poruchami sústredenia, ľahostajnosti, nezáujmom, skľúčenosťou, uzatvorením sa do seba a nadmernou mentálnou činnosťou. Depresívny človek si väčšinou nechce nechať pomôcť, bol by radšej, keby sa zmenili druhí. Zle spí i napriek práškom na spanie, nejasne sa vyjadruje a má sklony unikať z reality. Môže trpieť i samovražednými sklonmi. Depresia je často zamieňaná za syndróm vyhorenia.

Emočný blok: Depresiu ľudia používajú ako prostriedok, aby nemuseli prežívať napätie najmä citové, lebo už nemôžu – sú na hranici svojich možností. Človek trpiaci depresiou potrebuje vyriešiť konflikt s rodičom opačného pohlavia. To tiež vysvetľuje fakt, že pacient veľmi často zvaľuje vinu na svojho partnera, na neho prenáša svoje problémy. Doslova projektuje na neho pocity, ktoré prežíval vo vzťahu k rodičom. Tým, že odmieta pomoc, naďalej v sebe živí nevraživosť či nenávisť, ktorú voči tomuto rodičovi prežíva a zabŕda do čoraz väčších bolestí. Čím je depresia vážnejšia, tým hlbšie bolo zranenie v detstve. Môže ísť o odmietanie, opustenosť, poníženie, zradu či nespravodlivosť a krivdy. Aby v psychike vznikla tak závažná mentálna nerovnováha, akou je depresia a mániodepresívna psychóza, bolesť musel človek prežívať v izolácii. V mladosti sa mu zdalo, že nemá nikoho s kým by sa porozprával, kto by vypočul jeho otázky i starosti a teda sa vôbec nenaučil zdôverovať sa iným, zablokoval svoje túžby a nakoniec sa uzatvoril do seba, plný nevraživosti a nenávisti.

Duševný blok: Pretože depresívny človek si nechce nechať pomôcť ani svoj stav nijak riešiť, problém sa za neho pokúšajú riešiť jeho blízki. S takým človekom by sme mali jednať veľmi rázne a vysvetliť mu, že nikto na svete ho z jeho stavu nemôže definitívne vyliečiť, ak to neurobí on sám. To najdôležitejšie s čím sa musí zmieriť je to, že jeho depresia je spôsobená hlbokou bolesťou, ktorá sa v mladosti vryla do jeho bytosti. Odmieta to, kým je. Najčastejším zranením je odmietnutie či strach z odmietnutia. Taký človek by si mal uvedomiť, že i keď ho jeden z rodičov odmietal, neznamená to nutne, že ho nemal rád. Rodič, čo odmieta svoje dieťa, bol tiež v mladosti odmietaný a sám sa doposiaľ chová podľa tohto vzorca. Prvými etapami uzdravenia z depresie je súcit a odpustenie. Najdôležitejším krokom je nakoniec odpustiť sebe samému za to, že sme tomuto rodičovi mali toľko vecí za zlých. Potom už neostane nič iné, len mu opísať, čo sme prežívali a to bez stôp obviňovania. Zabŕdnuť do pocitov nevraživosti či nenávisti je celkom prirodzené ak trpíme pocitom odlúčenosti, preto je dôležité konečne spoznať vlastnú hodnotu. Ak to človek sám nevie, mal by požiadať svojich blízkych o odpoveď na otázku, v akom svetle ho vidia. Ak má depresívny človek aj samovražedné sklony, je to len preto, že jedna jeho časť chce zomrieť, aby mohla urobiť miesto čomusi novému. Človek si ale zamieňa túto časť za seba samého.

Duchovný blok: Tkvie v nepoznaní svojich dôležitých potrieb, ktoré nemohol vyjadriť v detstve alebo v ranej mladosti.

DETSKÉ NEMOCI

Medzi tie najbežnejšie patrí čierny kašeľ, príušnice, rubeola, ovčie kiahne, osýpky, rozeola.

Emočný blok: Je zaujímavé, že väčšina detských nemocí postihuje najmä oči, nos, uši, krk a kožu. Pre dieťa je nemoc posolstvom, že sa necháva vyviesť z miery tým, čo sa okolo neho deje a vo svojom vnútri má z toho strach. Má problém vyjadriť to, čo prežíva, pretože zatiaľ nevie, ako to má urobiť, alebo mu to dospelí nedovolia. Nemoci sa objavujú vtedy, ak dieťa nemá dostatok pozornosti, ak nie je dostatočne obdivované.

Duševný blok: Nemoc dieťaťa je len reakcia na okolitý svet, niekedy je síce problematickejšie sa prispôsobovať novému svetu, ale to je úplne prirodzené. Matka by mu to mala ochotne vysvetliť, a ak si myslí, že dieťa ešte ničomu nerozumie, veľmi sa mýli. Dieťa by sa malo naučiť, že na svet prišlo s istým množstvom znalostí a že sa bude musieť prispôsobiť názorom, obmedzeniam, túžbam i strachom ostatných. Bude sa musieť zmieriť s tým, že jeho blížni majú aj svoje starosti a že mu nemôžu venovať pozornosť neustále. Najlepšie je začať s tým hneď. Musí si tiež dopriať právo prežívať svoj hnev a vyjadriť ho, hoci sa to netýka dospelých. Pochopí tak, že i ostatní majú problém s prispôsobivosťou a že ak sú v tomto smere neúspešní, dieťa nie je za to zodpovedné.

Duchovný blok: Neochota alebo strach vyjadrovať svoje pocity.

Pridaj komentár