Myslieť si, že choroba má čisto fyzickú príčinu je veľmi zavádzajúce. Ak pátrame po príčine určitej nemoci, neznamená to, že nemáme chodiť k lekárovi. Nie je dôvod nenechať si pomôcť na fyzickej úrovni, pokiaľ vo svojom vnútri pátrame po príčinách choroby na emocionálnej, duševnej a duchovnej úrovni. Robiť poriadok vo svojom vnútri ide ľahšie, ak nás netrápi fyzická bolesť.
Absces
Absces je lokalizované nahromadenie hnisu, tie delíme na chladné a teplé. Teplý absces je rozšírený viac, hnis sa hromadí veľmi rýchlo a je sprevádzaný štyrmi stupňami zápalu: hrčka, začervenanie, zápal a bolesť. V chladnom abscese sa hnis hromadí pomaly, bez zápalových známok.
Emočný blok: Absces hovorí o dlhodobo potlačovanej zlosti, ktorá vo vnútri vyvoláva beznádej, pocit bezmocnosti a neúspechu. Životná radosť sa utápa v smútku a zlosti. Vredy sú bolestivé a potom má človek kvôli svojej zlosti zároveň aj pocit viny. Aby sme zistili, v akej oblasti života hnev zažívame, je potrebné posúdiť miesto na tele, kde sa vred prejavil. Ak je napríklad na nohe, prežívame hnev voči smerovaniu, akým sa v živote uberáme. Nepáči sa nám budúcnosť, lebo hnev súvisí s určitým miestom, kam sme sa plánovali dostať.
Duševný blok: Ak si neurobíš poriadok vo svojich myšlienkach i v ostatných oblastiach svojej osobnosti, usadí sa tam špina a infekcia. Je najvyšší čas vniesť do myšlienok svetlo. Porozmýšľaj, či nechováš náhodou nečisté myšlienky k sebe samému, či k niekomu inému. Ak ťa pochytí hnev, netúžiš spôsobiť bolesť inému a do takej miery, ktorú si potlačoval tak, že teraz ju už nevieš udržať? Niekde v tebe bude pravdepodobne i pocit hanby súvisiaci so strachom ukrytým hlboko vo vnútri.
Duchovný blok: Je ukrytý v odpovedi na otázku: „Čo kvôli tejto nemoci nemôžem v živote robiť?“ Odpovede na túto otázku predstavujú zablokované túžby.
Akné
Tento kožný problém sa najčastejšie objavuje na tvári. Objavuje sa s príchodom puberty, môže byť obmedzená na dobu dospievania, no u niektorých sa objavuje aj po tridsiatke. Normálne akné sa zvyčajne vylieči v priebehu niekoľkých rokov bez toho, aby zanechalo jazvy. Modulárne akné sa vyvíja omnoho dlhšie a má veľmi nepriaznivé dôsledky z estetického hľadiska, pretože po sebe môže zanechať veľmi nepekné jazvy.
Emočný blok: Akné je spôsob, ako od seba odstrčiť iných ľudí, ako zabrániť tomu, aby sa na nás dívali, najmä z blízka. Človek trpiaci akné a nemá rád, má k sebe málo úcty, je citlivý a pomerne uzatvorený. Práve preto tento problém trápi práve dospievajúcich, ktorí si kladú príliš veľa otázok, za ktoré sa hanbia. Iných od seba odrádzajú touto kožnou chorobou. Problém tiež trápi tých, ktorí sa pokúšajú hrať si na niečo iné, než čím sú, aby sa zapáčili niektorému z rodičov.
Duševný blok: Dospievajúci človek by si mal dopriať dostatočný čas k revidovaniu akým spôsobom vníma seba samého. Len duševný postoj bráni byť sebou samým a prejaviť svoju individualitu. Nemal by si myslieť, že má byť presne ako rodič rovnakého pohlavia alebo byť k nemu tak v opozícii, že sa núti do opaku až prestáva byť sám sebou. Postačí dať svojmu okoliu otázku, ako vníma osobnosť človeka postihnutého akné a overiť si, či je to rovnaký názor alebo nie. Ak akné trápi staršieho človeka, mal by sa v duchu vrátiť do svojej mladosti a uvedomiť si, čo sa v tomto období života dialo.
Neliečené akné upozorňuje, že človek prežíva rovnaké vnútorné zranenia ako v období dospievania a je najvyšší čas poopraviť pohľad na seba samého. Je možné, že človek potlačil isté traumy v mladosti, aby ho nezraňovali, najmä tie, ktoré súvisia s jeho individualitou. Stačí sa rozpamätať, čo sa dialo tesne pred objavením akné, čo mohlo vyvolať problémy, s ktorými sa človek vtedy stretával. Je to prostriedok, ktorým sa telo snaží pomôcť oslobodiť sa od týchto zranení schovaných vo vnútri, ktoré už nebolo možné ďalej potlačovať. Udržať potlačené utrpenie vyžaduje mnoho energie. Telo hovorí, že človek potrebuje viac úcty k sebe samému a poznať voju vnútornú krásu.
Duchovný blok: Je ukrytý v odpovedi na otázku: „Čo kvôli tejto nemoci nemôžem v živote robiť?“ Odpovede na túto otázku podrobnejšie spresnia skutočné príčiny problému s akné.
Aerofágia
Ide o zámerné či podvedomé nasávanie vzduchu do pažeráka a žalúdku, čo následne vedie k opakovanému grganiu, čím sa telo pokúša zbaviť prebytočného vzduchu. Aerofágia môže viesť k mnohým problémom, najmä k rozšíreniu pažeráka a žalúdka alebo k zvracaniu.
Emočný blok: Na človeka, ktorého trápia tieto problémy, často sadá tieseň. Príliš násilne sa núti prehĺtať život a pokúša sa ísť za svoje vlastné hranice čím prestáva byť sám sebou.
Duševný blok: Vzduch je symbolom života, preto je dosť možné, že človek trpiaci touto poruchou si myslí, že musí iným dodávať chuť do života. Telo však naznačuje, že je čas vdýchnuť dostatočné množstvo vzduchu pre seba, čo umožní vdychovať život prirodzenejším spôsobom.
Duchovný blok: Naplnenie istej dôležitej potreby v živote človeka.
Agorafóbia
Prejavuje sa ako chorobný strach z voľných priestranstiev a verejných miest. Je najrozšírenejšou fóbiou a ženy sú na ňu 20 krát citlivejšie ako muži, ktorí tento problém v mnohých prípadoch riešia pitím. Radšej prepadnú alkoholu, než by si priznali sami sebe obrovský a nekontrolovateľný strach. Človek trpiaci agorafóbiou si často sťažuje, že prežíva úzkosť a najmä tieseň do takej miery, že panikári. Tiesnivé situácie môžu však vyvolať fyziologické reakcie (búšenie srdca, závrate, napätie či slabosť v svaloch, potenie, dychové problémy, nútenie na dávenie, neschopnosť udržať moč, atď.), ktoré môžu viesť ku panike, pocity cudzosti, strach zo straty kontroly, obavy, že sa človek zblázni, že bude verejne ponížený, že omdlie, zomrie a nakoniec aj zmeny v chovaní ako únik zo situácií vytvárajúcich úzkosť. Väčšina agorafobikov trpí aj hypoglykémiou.
Emočný blok: Strach a pocity sú tak nesmierne silné, že pacientovi pomáhajú uniknúť zo situácií, ktorým sa nemôže vyhnúť. Preto by si mal nájsť niekoho blízkeho, ktorý mu bude vedieť poskytnúť pocit bezpečia a bude s ním chodiť von. Mal by si tiež nájsť miesto, na ktorom sa bude cítiť bezpečne a tam sa bude môcť pravidelne uchyľovať. Ak pacient svoj problém nerieši, môže sa fóbia natoľko zhoršiť, že nakoniec zo strachu vôbec nebude vychádzať von a vždy si k tomu nájde patričný dôvod. Ku katastrofám, ktorých sa obáva, však nikdy v skutočnosti nedôjde. Väčšina agorafobikov bola v mladosti silne závislá na svojej matke a cítili sa zodpovední buď za jej šťastie alebo za to, aby jej pomáhali posilňovať jej úlohu v rodine. Pacient si často môže v emočnej rovine pomôcť tým, že vyrieši vzťah zo svojou matkou.
Duševný blok: Dva základné strachy agorafobika sú strach zo smrti a strach zo šialenstva. Tieto strachy pochádzajú z detstva, ktoré dieťa prežívalo v izolácii. Človek má aj sklony začať trpieť touto fóbiou ak v domácnosti došlo k úmrtiu alebo k šialenstvu niekoho z rodiny. Možné je aj to, že v detstve o vlások unikol smrti. Tento strach potom človek prežíva na všetkých úrovniach, hoci si ho neuvedomuje. Neverí, že by bol schopný čeliť nejakej zmene, pretože hocijaká zmena pre neho predstavuje symbolickú smrť. Práve preto každá zmena u neho vyvoláva ohromnú úzkosť, čím si zvyšuje stupeň fóbie. Zmenou môže byť prechod z detstva do dospievania, do dospelosti, zo slobody do manželstva, sťahovanie, zmena v práci, tehotenstvo, nehoda, rozchod, narodenie dieťaťa, smrť blízkeho človeka a pod.
Tieto úzkosti a strachy môžu byť mnoho rokov nevedome zadržiavané. Potom, keď agorafobik dosiahol svoje duševné a emočné medze, už nemôže strach viac zadržiavať, vypláva plne na povrch a človek si ho už musí začať uvedomovať. Problémom je, že postihnutí mávajú bujnú a nekontrolovateľnú predstavivosť, predstavujú si nereálne situácie a považujú sa na neschopných čeliť zmenám. Pre prehnanú duševnú činnosť sa obávajú šialenstva, ale neodvažujú sa o tom hovoriť s inými aby ich nepovažovali za bláznov. Vždy sa jedná o prehnanú a nezvládnutú citlivosť, nie o šialenstvo. Jednoducho sa v mladosti príliš otvorili emóciám iných, lebo si mysleli, že sú zodpovední za ich šťastie či nešťastie. V dôsledku toho sa stali príliš psychicky citliví, namiesto toho, aby sa mali na pozore pred spoločnosťou nešťastných ľudí. Preto na seba na verejnosti berú všetky emócie a obavy iných ľudí. Najdôležitejšie je poopraviť si svoj nadhľad, čo je to skutočne zodpovednosť a vyjsť zo zajatia nesprávnych predstáv.
Duchovný blok: Je ukrytý v odpovedi na otázku: „Čo by sa mi mohlo stať nepríjemného alebo neprijateľného a za čo by som sa ja alebo moje okolie považoval/a?“ Odpovede na túto otázku podrobnejšie spresnia skutočné príčiny problému so strachmi.
Afázia (strata reči)
Je výsledkom poškodenia mozgu, postihnutý stráca schopnosť používať jazyk ako prostriedok komunikácie, nemôže sa vyjadriť zrozumiteľným spôsobom, ani ústne ani písomne.
Emočný blok: Postihnutý je takého razenia, že sa mu darí dobre vyjadrovať, čo si myslí, ale nie to, čo cíti. Riadi všetkých okolo seba, stará sa o nich, pritom má ale problém vyjadrovať vďaku či zlosť. Potom sa hnevá sám na seba za to, že sa nevie vyjadriť, lebo sa domnieva, že keby to vedel, ostatní by ho viac milovali. Strata reči často súvisí s hluchotou, lebo človek má strach, že nedokáže ovládnuť city, o ktorých by mohol počuť hovoriť iných a tak sa radšej uzatvorí do seba aby nič nepočul. Niekedy môže ísť aj o spôsob, ako sa zbaviť povinnosti starať sa o druhých.
Duševný blok: Ochorenie sa prejaví, keď človek dospeje k svojim hraniciam. Telo ho vedie k tomu, aby prestal myslieť, že musí za každú cenu vyjadrovať svoje city, aby ostatní vedeli, čo prežíva a čo k nim cíti. Môžu sa to predsa dozvedieť inak. Významným posunom k zlepšeniu je fakt dopriať si právo vyjadriť sa podľa toho, kým človek je a nie na základe spomienok z minulosti alebo predstáv o tom, čo od neho iní očakávajú. Napokon choroba nie je prostriedkom ako si vynútiť pomoc iných. Ak sa človek odváži požiadať o pomoc, pomoc dostáva.
Duchovný blok: Naplnenie istej dôležitej potreby svojej bytosti.