Rovnováha medzi duševnou a telesnou pohodou je predpokladom pre zdravie a vitalitu. Hospodárenie s kyselinami a zásadami je základom zdravia. Ak je toto hospodárenia trvalo narušované, v tele prevažujú kyseliny, potom dochádza k chronickému prekysleniu, čo je jeden z najčastejších a najškodlivejších zdravotných záťažových faktorov
Kyslosť a kyselina nie je to isté
Čo sú to škodlivé kyseliny? Organické kyseliny, ako napr. kyselina mliečna alebo kyseliny obsiahnuté v ovocí, chutia síce kyslo, z biochemického hľadiska sú však zásadité. Citróny alebo ocot sú napríklad kvôli obsahu zásadito pôsobiacich minerálnych látok po premene neutrálne a nie kyslé, ale za zásadité.
Anorganické kyseliny napr. aminokyseliny a minerálne kyseliny (kyselina chlorovodíková, sírová, fosforečná) – sú agresívne. Zjednodušene môžeme anorganické kyseliny označiť ako chemické zlúčeniny, ktoré reagujú kyslo a obsahujú vodík. Látka je kyslá vtedy, keď uvoľňuje vodíkové ióny (H +), a to tým viac, čím je kyslejšie, a preto má nižšiu hodnotu pH. Obrátene platí, že čím menej vodíkových iónov H +, tým je látka zásaditejšia a vyššia jej hodnota pH.
Kyselina sa dá zmerať
Stupeň a sila anorganických kyselín sa meria v pH. Stupnica siaha od 0 (kyslá látka) cez stupeň 6 až 7 (neutrálna látka) až po 14 (zásaditá látka). Ak klesne hodnota pH v našom tele pod 7,35 až 7,45, začne sa prekysľovať. Lekári hovoria o latentnej acidóze.
Zásady, nazývané tiež luhy či hydroxidy, reagujú zásadito a obsahujú hydroxylovú skupinu (OH). Líšia sa od anorganických kyselín tým, že telo môže prípadné prebytky ľahko vylúčiť a neutrpí žiadne škody. Odkyslenie nenastane prakticky nikdy. Nedostatok zásad je častejší prípad a nie nadarmo sa pri vyčerpaní a slabosti hovorí, že sa človek cíti ako vylúhovaný.
Dianie v tele
Hospodárenie človeka s kyselinami a zásadami nie je konštantné, ich množstvo sa mení. Preto hovoríme o hospodárení s kyselinami a zásadami, existuje poriadok v striedaní podielu kyselín a zásad.
Množstvo kyselín a zásad v tele je závislé na mnohých procesoch – prísun stravou, splodinami látkovej premeny, chronickým kvasením v črevách, chybné funkcie orgánov (napr. diabetus), poruchy funkcie obličiek a čriev, vylučovanie kyseliny uhličitej pľúcami, činnosť žalúdka (tvorba kyseliny chlorovodíkovej a hydrogenuhličitanu), pripravenosť úložísk, a tým aj ich schopnosť prijímať a ukladať zásoby, funkcia vegetatívneho nervového systému atď.
Dôležité faktory pre acidobázickú rovnováhu
Aby si telo udržalo rovnováhu, potrebuje našu aktívnu spoluprácu. Produkuje si síce samo kyseliny ako výsledok látkovej premeny, nemôže si však vytvárať samo i zásady. Preto má veľký význam, či sa svojou výživou a spôsobom života staráme o dostatočnú tvorbu zásad. Pretože ku kyselinám, ktoré sú už v tele prítomné, môžu pribúdať ďalšie. Ak napr. jeme príliš veľa či príliš rýchlo, dochádza v tráviacom trakte k procesom kvasenia.
Zloženie a skladba stravy hrá svoju dôležitú rolu. Nadmerný prísun bielkovín spôsobený častou konzumáciou mäsa, vajec a syra vedie k veľkému prísunu anorganických aminokyselín, a tým nakoniec aj k prekysleniu tela.
Nekyslí zlodeji zásad
Žiadne potraviny nie sú síce samy o sebe kyslé, ani nedodávajú žiadne anorganické kyseliny. Napriek tomu majú rozhodujúci význam v prekysľovaní tela. Ničia zásadité látky alebo ich menia tak, že sa už nedajú využiť. Biely cukor, biela múka a výrobky z nich aj stužené tuky sú považované za zlodejov zásad a tvorcov kyselín, hoci nie sú kyslé.
Ďalší tvorcovia kyselín sú požívatiny ako alkohol, cigarety a káva. Nervové preťaženie a stres sa potom postarajú o ďalšiu tvorbu kyselín, lebo telesné reakcie na ne neprirodzene aktivujú látkovú premenu. Zásoba zásaditých protilátok v zásobárňach tela sa tak úplne likviduje. Hoci žiadna zo spomínaných látok nie je v zmysle biochémie kyslá ani neprodukuje kyseliny, i tak je konečným výsledkom prekyslenie, ak nie je v krvi a v celom tele dostatok alkalických látok.
Úloha minerálnych látok a stopových prvkov
K minerálnym látkam a stopovým prvkom, ktoré sa starajú o zásadité vyrovnávanie pomere kyselín a zásad, patria sodík, vápnik, draslík, horčík a železo. Ak prijímame príliš málo takýchto protikyselinových minerálov, majú kyslí nepriatelia voľnú cestu.
Telo sa pokúša ubrániť samo a vyrovnať nápor kyselín, ktoré sú obsiahnuté v tele i tých, ktoré sú obsiahnuté v tele i tých, ktoré mu boli dodané. Ak mu dodáme dostatok zásadotvorné stravy bohatej na minerálne látky, bude pre neho hračkou molekuly kyselín zneutralizovať a bez škodlivých následkov z tela opäť vylúčiť. Ak necháme telo strádať, odoprieme mu dostatok neutralizačných, zásaditých živín, do hry vchádza krvný obeh, telo siaha po zásaditých minerálnych látkach v zásobárňach, ktoré sa sú v kostiach, kĺboch, tkanivách a orgánoch. Vzniká nedostatok a ten, ak nie je znovu vyrovnaný, sa postupne čoraz viac zvyšuje. Systém zásad v tele je chronicky preťažovaný a stále viac vypovedá službu. Vzniká patologické hospodárenie s kyselinami a zásadami, ktorého dôsledkom je zákonite choroba, je úplne jedno aká.
Mozaika potravín
K potravinám, tvoriacim v tele kyseliny, patrí biely cukor, nápoje cola, mäso, vajcia, ryby, káva, čierny čaj, rafinované oleje, orechy, syry, obilné výrobky a niektoré druhy zeleniny – kel, hrach, artičoky a cibuľa. Uvedené potraviny majú značný prekysľujúci účinok. Priemyselné spracovanie tukov, olejov a margarínov má za následok veľmi silnú tvorbu kyselín, a to je dôvod na to, aby sme uprednostnili rastlinné tuky a oleje. Všetky druhy obilnín tvoria veľmi ľahko kyseliny, tendencia je zosilnená u výrobkov z bielej múky. Vo väčšej miere konzumujte výrobky celozrnné. Pohánka je obilnina s najslabšími účinkami pri tvorbe kyselín, ryža ich má najsilnejšie.
K potravinám, tvoriacim v tele zásady, patrí sušené ovocie, zemiaky, ovocie a zelenina, mlieko, smotana a jogurt. Ich účinok sa však môže zmeniť ďalší prípravou týchto potravín. Zemiaky varené v slanej vode podporujú tvorbu kyselín, varte ich radšej v šupke, je ich prirodzenou ochranou. Niektoré druhy zeleniny jedzte v surovom stave. Sušené figy a marhule, púpavové listy, kôpor a olivy sú zásadité.
Nie je síce nutné, aby sa zdravý človek úplne zriekol stravy podporujúcej tvorbu kyselín v tele. Dôležité je správne ich kombinovať. Ak zjeme veľkú porciu mäsa, dva malé zemiaky a trochu zeleniny, docielime prekyslenie. Stravu si radšej pripravme opačne – veľkú porciu zeleniny a len malý kúsok mäsa.
Veľmi vhodné je zaradiť ovocný alebo zeleninový deň. Môžeme tak v surovom či dusenom stave jesť všetky druhy zeleniny a ovocia podľa ročného obdobia.
Potraviny silne kyselinotvorné – mäsové bujóny, kačacie, teľacie a hovädzie mäso, zubáč, treska, tvaroh, niektoré druhy syrov, búrske oriešky, paraorechy, šošovica
Potraviny tvoriace kyseliny – bravčové mäso, hus, šťuka, pstruh, losos, ryža, výrobky z bielej múky, vlašské orechy
Potraviny so slabou tvorbou kyselín – celozrnné produkty, syry, mandle, lieskové orechy
Potraviny silne zásadité – sušené ovocie, olivy, kôpor, púpava
Potraviny tvoriace zásady – pór, mrkva, červená repa, zeler, topinambury, zemiaky, karfiol, listová zelenina
Potraviny so slabou tvorbou zásad – mlieko, smotana, jogurt, cmar, hlúbová zelenina, tekvica, bobuľové ovocie, jablká, hrušky, melón, broskyne, slivky.
Zásadotvorná strava
Čím je prekyslenie tela vyššie a čím väčšie ťažkosti máme, tým viac by sme mali jesť zásaditú potravu. Namiesto bežných raňajok s vyšším obsahom kyselín (biele pečivo, údeniny, marmeláda, káva) si dajme čerstvé ovocie, musli s čerstvým či sušeným ovocím. Namiesto kávy čaj lapacho, rooibos. Obed by mal tvoriť šalát zo surovej zeleniny, k tomu nákyp zo zemiakov a zeleniny, zapekané obilniny so zeleninou. Na večeru zeleninová polievka alebo dusená zelenina s plátkom celozrnného chleba a syr. Ak máme málo času na varenie, dajme si v reštaurácii šalátovú misu a na večeru chlieb so zeleninou podľa ročného obdobia – mrkvu, karfiol či. Na desiatu jogurt s čerstvým ovocím, zeleninové šťavy bez cukru alebo kúsok celozrnného koláča.
Zdravie je vždy v našich rukách.