Na čo slúžia a čím škodia? Máme sa ich vyvarovať alebo ich ignorovať?
Čo sú pesticídy
Ide o prípravky určené k tlmeniu a hubeniu rastlinných a živočíšnych škodcov. V poľnohospodárstve sa používajú najmä k ochrane rastlín a skladových zásob. Podľa účinku ich delíme na herbicídy (hubenie plevelu v záhradách, parkoch, na poliach), insekticídy (hubenie hmyzu), fungicídy (ochrana pred hubami, ošetrujú sa rastliny i sklady) a rodenticídy (hubenie hlodavcov).
Prvé syntetické pesticídy sa objavili v 19. storočí, masívne sa rozvinuli v polovici 20. storočia a pokračuje dodnes. Tento spôsob hospodárenia usiluje o produkciu veľkého množstva čo najlacnejších potravín. Bežne predávané potraviny pochádzajú práve z intenzívneho poľnohospodárstva.
Používanie pesticídov
Aktuálne je registrovaných asi 1500 rôznych účinných látok a každý rok sa na svete spotrebuje do 2,5 milióna ton pesticídov. Tieto sa používajú napr. aj pri pestovaní bavlny, ktorá je pesticídmi ošetrovaná asi najviac. Jablká sa striekajú asi 20x za sezónu, no môže to byť i viac. V modernom poľnohospodárstve pesticídy nahrádzajú drahšiu ľudskú prácu a zjednodušujú pracovné postupy. Úspora práce a peňazí ide na úkor zdravia životného prostredia, pôdy a najmä zdravia ľudí.
Vplyv pesticídov na zdravie
Hoci sa používanie každej chemickej látky vopred schvaľuje, opakovane sa stáva, že na negatívne zdravotné dopady sa príde až po mnohých rokoch. V súčasnosti sa hovorí o hojne používanom glyfosáte najmä pri pestovaní GMO plodín, ktorý bol vlani vyhodnotený ako pravdepodobný karcinogén, napriek tomu sa používa ďalej. Odborníci varujú pred tzv. kokteilovým efektom. Sme totiž vystavovaní viacerým pesticídom súčasne, čo môže časom vytvoriť pre nás výbušnú zmes s veľkým negatívnym účinkom. Nevieme ako tieto látky spolu pôsobia, nemáme na to metódu posúdenia.
Vieme však, že ľudia ktorí s pesticídmi pracujú, majú preukázateľne vyššie riziko kožných, nervových, dýchacích a psychických chorôb. S pesticídmi sú spojené aj rôzne typy rakoviny, narušenie nervovej a hormonálnej sústavy, vrodené vývojové vady, mužská i ženská neplodnosť, poruchy imunity, alergie a autoimunitné ochorenia. Zvlášť citlivé sú malé deti, tehotné ženy a starší ľudia.
Po aplikácii pesticídy často unikajú do vody, vzduchu a do pôdy. V tej likvidujú dôležité pôdne organizmy, čo vedie k drastickému zníženiu úrodnosti. Zlou prognózou je aj negatívny vplyv na včely. Odborníci bijú na poplach, inak ako hlúposťou sa nedá nazvať skutočnosť, že ničíme to, čo nás živí.
Dajú sa pesticídy odstrániť umytím či lúpaním?
Pesticídy sa ukladajú vo všetkých častiach plodín (na povrchu, v šupke i vo vnútri). Na povrchu je len ich menšia časť a sú to pesticídy použité tesne pred zberom či po ňom. Dôkladné umytie je dôležité, no veľmi nepomôže. Ošúpaním sa síce zbavíme viacerých škodlivín ale aj veľkého množstva koncentrovaných živín. Pomáha malý trik – ovocie či zeleninu na 30 minút vložiť do teplej vody so sódou bicarbonou.
Kde nájdeme najviac pesticídov?
Sú rôzne rebríčky a zoznamy, náš zdroj je z organizácie EWG. Najviac pesticídov sa nachádza v jablkách, stonkovom zeleri (sedano), cherry rajčinách, uhorkách, v hroznovom víne, nektarinkách, broskyniach, v zemiakoch, hrášku, v špenáte, v jahodách a paprikách. Pričom v jablkách je ich najviac a v paprike najmenej. Mrazené ovocie a zelenina obsahujú menej pesticídov než čerstvé. Nie sú na nich použité chemické látky, ktoré majú produkty udržať vzhľadovo dlho čerstvé a pekné. Vyhľadávajme preto biokvalitu, nech už ide o zemiaky, cestoviny, ryžu, chlieb, jablká, mliečne výrobky či mäso.