Koľkokrát ste im už podľahli?
Prakticky každý odborník na výživu má dnes nejaký svoj diétny program či návrh životosprávy, o ktorom sa domnieva, že je vhodný pre každého.
Súčasné najznámejšie diéty sú nápadné tým, ako sa od seba diametrálne líšia najmä ak ide o to najdôležitejšie: množstvo a pomer makroživín alebo koľko bielkovín, uhľovodanov a tukov by ľudia mali jesť a v akej kombinácii.
Niektorí odborníci na výživu sú napríklad veľkými zástancami nízkotučnej, nízkobielkovinovej a vysoko uhľovodanovej stravy. Tvrdia, že strava, v ktorej sú mäso, syry a rastlinné oleje nám bude zvyšovať obvod pásu, upchávať cievy a povedie najkratšou cestou k senilite a predčasnej smrti. Mnohí radia zredukovať príjem tukov na minimum a jesť len ľahkú vegetariánsku stravu založenú na obilí, ovocí a zelenine.
Iní obhajujú pravý opak – stravu s vysokým obsahom bielkovín a tukov a malým množstvom uhľovodanov. Veria, že jediný spôsob ako môžu ľudia bojovať s vážnymi zdravotnými problémami ako sú obezita, srdcové choroby je výrazné obmedzenie spotreby uhľovodanov (ovocie, obilie, pečivo a cestoviny) a zaradenie bielkovín (mäso, ryby, hydina) do každého jedla.
Ďalší experti sú neochvejnými zástancami diéty „40-30-30“. Domnievajú sa, že všetky jedlá by mali obsahovať uhľovodany, bielkoviny a tuky v presnom pomere 40% : 30% : 30%. No výsledkom tejto stravy u mnohých môžu priniesť hormonálne zmeny, ktoré sú jednou z príčin vážnych chronických ochorení ako obezita, kôrnatenie tepien, rakovina, cukrovka a chronická únava.
O našu pozornosť súťaží množstvo ďalších diét a všetky sľubujú podobný výsledok: energiu, fyzickú zdatnosť a život bez chorôb navzdory tomu, že ich rady si navzájom evidentne protirečia. Stačí len bežný pohľad do kníhkupectva na knihy o strave aby sa nám z toho zatočila hlava: makrobiotická diéta, surová strava, diéty slávnych celebrít, ekologická diéta, delená strava, mliečna diéta, diéta krotiteľov cukru, kardiovaskulárna diéta, protirakovinové diéty, pre športovcov, pre ženy, diéty spomaľujúce proces starnutia, k posilneniu imunity, pre boj s depresiou či únavou, bezcholesterolové diéty, hypoglykemické a ďalšie a ďalšie. Nečudo, že ľudia sú z toho zmätení a neschopní sa v tom vyznať. Pretože nemajú moýnosť rozumne si vybrať čo jesť, sú odsúdení k nekonečnému experimentovaniu a hraniu večnej stravovacej rulety.. A hoci občas niektorí vyhrajú – náhodne prídu na to, čo by mali jesť, drvivá väčšina z nás prehráva. Uniformné diéty majú úspech len u niekoho – u tých, pre ktorých je zhodou okolností odporučená strava fyziologicky vhodná.
Smutnou pravdou je, že jediných úspechov môže moderná dietetika dosiahnuť len metódou „pokus – omyl“. V skutočnosti táto neschopnosť vyvolávajúca frustráciu je primárnou profesnou výzvou pre všetkých odborníkov, ktorí sa zaoberajú zdravou výživou. Lekári ale o tomto probléme neradi hovoria a to dokonca i medzi sebou.
Výber stravy musí byť celkom individuálny, pretože to, čo sa osvedčilo u jedného, nemusí mať na druhého žiaden vplyv a tretiemu môže uškodiť. Názor, že potraviny a živiny pôsobia na rôznych ľudí rôzne zastávali už naši predkovia. Všetky klasické tradičné medicíny (indická, egyptská, grécka, rímska a čínska) chápali význam fyziologickej individuality. Rímsky filozof Lucretius povedal už pred 2000 rokmi: Čo je pre jedného potravou, je pre druhého jed.“
Navzdory množstvu súčasných odborných informácii, ktoré o výžive máme sa nám nepodarilo ani schudnúť ani znížiť výskyt chronických nemocí. Stačí si uvedomiť, že za posledných 15 rokov počet obéznych ľudí neustále vzrastá, že obezita hrá významnú rolu pri vzniku srdcových chorôb, na ktoré umiera čoraz viac ľudí. Rakovina a srdcové choroby boli pred 20-tym storočím takmer neznáme. Epidémia rakoviny, srdcových chorôb, obezity, cukrovky a mnohých ďalších chronických chorôb výrazne skrátili dĺžku nášho života a čo je varujúce – chronické nemoci tohto druhu sú už i medzi deťmi a mládežou čoraz bežnejšie.
Existuje jediné logické vysvetlenie, prečo naše zdravie navzdory úsiliu dosiahnuť zlepšenie, sa neustále zhoršuje: Zlé zdravie je priamym dôsledkom vážnych diétnych chýb a následne biochemickej nerovnováhy.