Dĺžka ľudského života je rôzna a je v silách človeka ovplyvniť aj tento faktor tým, že už od mladosti sa bude starať o svoju vitalitu aby mohol svoju starobu prežívať aktívne a kvalitne. Ak je zdravá bunka, je zdravým aj človek
Ortomolekulárna medicína (ortos = správny, pravý) sa zaoberá zisťovaním správnych hodnôt, tzv. ortomolekulárnych faktorov pre ľudský organizmus. Tieto faktory – vitamíny, minerály, bioflavonoidy, stopové prvky, aminokyseliny a mastné kyseliny – spolupracujú ako katalyzátory, teda ako látky nutné nielen pre správnu stavbu tkaniva, ale pre biochémiu ľudských buniek a pri vykonávaní ich správnych funkcií. Každá živá bunka ich potrebuje v správnych hodnotách na spracovanie výživných látok. Príčinou vzniku chronických chorôb je hlavne chronický nedostatok ortomolekulárnych faktorov v organizme. Naša strava neobsahuje správne dávky bunkových faktorov a v neposlednej miere ich dávkovanie sa stále riadi školskou medicínou.
Aby človek mohol zdravo žiť, jeho bunky denne potrebujú tieto základné bunkové faktory:
- Vitamín C 3g,
- Vitamín E 600 – 1200 i.j.,
- Vitamíny B, B komplex forte 3 tabletky pre správnu činnosť srdca,
- L-karnitín 500 mg,
- Koenzým Q10 90 mg,
- Selén 150 µg,
- L-lyzín aspoň 1 gram denne pre zdravý kolagén.
Tieto faktory chránia človeka proti chronickým ochoreniam, pred starnutím a pred baktériami, vírusmi i pred rakovinovými bunkami, no najmä proti vzniku pôvodcov týchto ochorení, proti tzv. voľným radikálom. Samozrejme, že optimálna dávka každého bunkového faktora sa mení podľa konkrétneho narušenia zdravia.
Voľné radikály
Ide o veľkú skupinu chemických látok, ktoré spôsobujú vznik chronických chorôb a urýchľujú starnutie človeka. Voľné radikály vznikajú narušením chemickej väzby molekúl v ľudskom tele a toto narušenie vyvolávajú vonkajšie vplyvy (fajčenie, znečistené životné prostredie, žiarenie, strava a dokonca aj samotný kyslík, ktorého molekuly sa pri látkovej výmene vždy dostanú do určitého konfliktu s inými molekulami v našom tele. Voľné radikály sú vlastne narušené molekuly, nestabilné chemické produkty z dýchania buniek. Sú chemicky nestabilné a krátko žijúce, majú jeden alebo viac nepárových elektrónov. Svoj nestabilný stav sa snažia vyrovnať tak, že iným radikálom alebo iným zdravým molekulám odovzdajú alebo vytrhnú jeden alebo viac nepárových elektrónov. Týmto spôsobom napádajú každú bunku nášho tela cca 10 000 krát denne. Ak raz vznikne voľný radikál, potom môže reagovať s iným radikálom alebo molekulou v našom tele a môže spôsobiť škodlivú reťazovú reakciu, pri ktorej sa kyslík môže stať vysoko toxickým v dôsledku svojich chemických medziproduktov a okrem toxicity vytvára nové, vysoko reaktívne radikály. Tieto sa v našom tele pohybujú rôznymi smermi a napádajú povrch zdravých buniek. Tento proces sa volá oxidácia. Zdravý organizmus sa proti týmto útokom chráni antioxidantami. Ak sa poruší rovnováha medzi oxidačnými a antioxidačnými procesmi, môže vzniknúť oxidačný stres. Proces oxidácie možno vysvetliť na jednoduchom, názornom príklade: Ide o hnednutie dlhšie rozkrojeného ovocia, napr. jablka, banánu, hrušky a pod. Toto hnednutie zapríčiňujú oxidačné procesy vyvolané voľnými radikálmi. Ak rozkrojené ovocie pokvapkáme citrónovou šťavou, jeho dužina nezhnedne. Vitamín C nachádzajúci sa v šťave citróna pôsobí ako antioxidant, čiže chráni dužinu ovocia pred ničivým účinkom oxidácie. Podobný oxidačný stres spôsobuje chronické poškodenie buniek, čím urýchľuje starnutie človeka, je zdrojom chronických chorôb, medzi ktoré patrí aj rakovina. Starnutie človeka je prirodzené ale napr. vznik rakoviny uľahčuje a zrýchľuje aj zvýšená činnosť voľných radikálov. Rakovinové bunky produkujú veľké množstvo špeciálnych enzýmov, ktoré môžu cestovať v krvnom či lymfatickom obehu. Vycestovanie z krvného obehu je vlastne prechod rakovinovej bunky do okolitého tkaniva cez stenu cievy. Cievna stena sa skladá z hustej siete kolagénu, ktorú špeciálne enzýmy prederavia – do kolagénu urobia mikrodierku, cez ktorú sa dostanú rakovinové bunky von do okolitého prostredia, ktoré napádajú a ničia, tvoria nádory. Rakovinové bunky sú neposlušné, neprijímajú žiadne príkazy z mozgu.
Príčiny vzniku voľných radikálov sú rôzne a môžeme ich rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Vnútornou príčinou je aj genetická dispozícia a oxidačný stres. Medzi rozmanité príčiny vytvárajúce oxidačný stres zahrňujeme aj bakteriálny, virózny a duševný stres, napr. dlhé pracovné nasadenie a rôzne emočné stresy. K vonkajším príčinám patria najmä chemické látky, lieky, ťažké kovy, rádioaktívne látky, fyzikálne faktory ako extrémne zmeny počasia, slnenie, intenzívne športovanie, infekcie, znečistené životné prostredie, UV žiarenie, ultrazvuk, znečistené pracovné prostredie, acetón, azbest, ale aj úrazy.
Pravdepodobne len málo ľudí si uvedomuje, že 10 minút slnenia vyvolá v našom tele tisíce miliárd voľných radikálov, to však neznamená, že sa pred slnkom máme schovávať! Podobne je to aj s kyslíkom, čím viac ho spotrebujeme, tým viac agresívnych voľných radikálov sa dostane do krvi a telesných tkanív. Bunky telesného tkaniva sa proti tomu bránia pomocou enzýmov. Enzýmy totiž redukujú nebezpečné voľné radikály, menia ich na molekuly vody, no najlepšou ochranou sú antioxidanty a tie musíme telu dodávať prostredníctvom bunkových faktorov. Zvýšenú tvorbu voľných radikálov spôsobuje najmä nesprávna výživa – živočíšne tuky, veľa mäsa a sladkostí, málo zeleniny a ovocia, znečistené životné prostredie, obezita, užívanie drog, liekov, alkoholu, fajčenie atď.
Nie všetky voľné radikály sú škodlivé. Tie, ktoré vznikajú počas fyziologických procesov, využíva telo na obranu proti mikroorganizmom a na likvidáciu škodlivých látok, ktoré sa do neho dostali liekmi a pod. Dobré voľné radikály sú tie, ktoré sa riadia príkazmi, napr. biele krvinky – leukocyty, tieto vycestujú k zápalu a po jeho vyliečení sa znova vrátia do krvného obehu. Takéto voľné radikály človeka chránia.
Kolagén
Neschopnosť pohybovať sa spôsobovala v stredoveku námorníkom hydroxylácia kolagénu v dôsledku čoho sa kolagén v celom tele stáva kašovitý až vodnatý. Takýto stav vzniká aj dnes za predpokladu, že telo nemá dostatok vitamínu C, ktorý funguje ako katalyzátor potrebný na stavbu a udržovanie vlákien kolagénu v tele vôbec. V ľudskom tele majú vlákna kolagénu nezastupiteľnú funkciu podobne ako železobetón vo výškových budovách. Vytvára sa z molekúl prolínu, lyzínu, medi za prítomnosti vitamínu C v správnom množstve. Vlákna kolagénu v tele človeka vytvárajú aj steny ciev a tvrdenie „Ak je zdravý kolagén, tak je zdravý aj človek“ nikdy neprestane platiť.
Vitamín C
O tomto vitamíne bolo napísané nespočetné množstvo štúdií. Ľudské telo si tento vitamín nevie vyrobiť a preto je nevyhnutné telu ho dodávať. Zvieratá s výnimkou opíc, morčiat a jedného druhu netopierov a papagájov, si podľa potreby a váhy vedia vyrobiť vitamín C z pečeňového enzýmu – glykogénu, no ľudia počas svojho vývoja tento enzým stratili. Napríklad malá myška si v závislosti od svojej hmotnosti bežne vyrába 37 mg vitamínu C, ale pri stresových situáciách – zatvorenie v klietke, bakteriálna infekcia, viróza, chemický stres, si dokáže vyrobiť až 295 mg vitamínu. Podobne je to aj u iných zvierat. Človek o hmotnosti 70 kg a pri výške 170 cm by mal už od mladosti svojmu telu denne dodávať od 600 do 3000 mg vitamínu C aby jeho bunky správne pracovali. Iba uvedené množstvo vitamínu C zabezpečí optimálne biochemické činnosti buniek, a to:
- Udržiavanie elasticity cievnych stien )človek má asi 100 000 km ciev, – spolu s l-lyzínom neutralizovanie enzýmov baktérií, vírusov i rakovinových buniek a zabezpečenie aby sa nedostali do krvného obehu, – znižovanie hladiny glukózy v krvi, – neutralizovanie voľných radikálov, – podporný a regeneračný proces hojenia, – posilňovanie imunity, súčinnosť na tvorbe kostí, chrupaviek a kolagénu, – aktivovanie množstva enzýmov, – dýchanie buniek, – podpora dozrievania červených krviniek, – zamurováva trhliny cievnych stien, – vymývanie usadenín z ciev apod.
Mimoriadne dôležitý je poznatok, že vitamín C spolu s magnéziom, selénom, zinkom, železom, chrómom a meďou vytvára nevhodné kombinácie, ktoré znižujú, ba dokonca navzájom si blokujú liečivý účinok. Preto je dôležité vitamín C telu dodať hodinu pred alebo hodinu po užití vyššie spomenutých prvkov, čím zabránime možným komplikáciám.
- Najrozumnejšie je vitamín C užívať samostatne, selén spolu s vitamínom E ráno na lačno, zinok a chróm užiť večer s 2-hodinovou pauzou medzi nimi, magnézium, selén, zinok, chróm, meď a železo sa nesmú spolu užívať – je medzi nimi potrebná 2 hodinová pauza, inak si blokujú svoj liečebný účinok, železo tvorí v tele voľné radikály pri zvýšenej hodnote a na svoj účinok nepotrebuje vitamín C.
Preto nie je rozumné kupovať si výživové doplnky v kombinovanej forme, prospešné sú len jednotlivé a samostatné bunkové faktory, vyhnete sa tak vzájomnému blokovaniu liečivých účinkov. Toto vzájomné blokovanie farmaceutický priemysel neberie do úvahy a vyrába rôzne multivitamíny – tablety, v ktorých sú spolu vitamíny, minerály aj stopové prvky a v takejto forme strácajú liečebný efekt.
Pozrime sa, aké nepostačujúce množstvo vitamínu C obsahujú niektoré druhy ovocia a zeleniny:
- Jablko 11 mg/100 g, – banán 12 mg/100 g, – pomaranč 49 mg/100 g, – kiwi 71 mg/100 g, – paprika 130 mg/100 g, – brokolica 115 mg/100 g, – šípky 1250 mg/100 g.
Všeobecne platí, že bunkové faktory majú pre ľudský organizmus rozmanité pozitívne účinky, napríklad sú nosičmi látok, ktoré bunkám dodávajú energiu z bielkovín, uhľovodanov a tukov priamo do jadra bunky. Pri nedostatku týchto nosičov bunka chradne, stráca dobrý stav čo je zároveň začiatkom procesu chronických chorôb až sa úplne vyčerpajú zdroje a bunka umiera.
Najčastejšími a najzávažnejšími chronickými chorobami sú:
- Arterioskleróza, – srdcová nedostatočnosť, – poruchy rytmu srdca, – vysoký krvný tlak, – cukrovka, – osteoporóza, – artróza, – skleróza multiplex, – alzheimerova choroba, – rakovina, – ochorenia dýchacích ciest (cystická fibróza, astma), a mnohé ďalšie.