Množstvo ľudí ma ostrov Bali zafixovaný ako ostrov krásnych pláží. Nepochybne je to pravda, ale Bali má množstvo jedinečných pamiatok zapísaných v Unesco
Usmiati ľudia bez stresu
Každý Európan, ktorý tu zmení 100 € na rupie, je milionár. Napriek tomu, že Balijci mesačne zarobia v prepočte 200€, nemajú sa najhoršie a v pohode prežijú. Lekárov nepoznajú, nemôžu si ich dovoliť a nemajú ani sociálny systém (žiadne sociálne dávky či dôchodky). Ak majú zdravotný problém, zájdu do lekárne, kde im lekárnik podrobne poradí a odporučí liek. Najviac však využívajú bylinky a liečiteľov.
Prekvapilo ma, ze napriek obrovským zápcham (väčším ako u nás) sú Balijci stále usmiati, nikam sa neponáhľajú a vôbec sa nestresujú, preto nie sú ani výraznejšie chorí. Zeleň a prírodu si chránia ako oko v hlave. Nikde som nevidela žiaden obchod s hračkami, deti sa hrali s tým, čo dáva príroda. Rovnica: „Nevystresovaný rodič = zdravé a pokojné dieťa“ platí a bude platiť stále na celom svete bez rozdielu.
Náboženstvo na Bali
Matka chrámov na Bali, Pura Besakih je komplex 23 chrámov a je najväčší hinduistický chrám na Bali. Bol založený v 8. stor. indickými hinduistami, ktorí sa na svojej púti dostali až sem. Komplex je na úpätí činnej sopky Agung a z najvyššieho chrámu je nádherný výhľad na panorámu prírody a oceánu. Komplex je zasvätený 3 hlavným bohom hinduizmu – Shiva, Brahma a Vishnu. Návšteva chrámu je silný spirituálny zážitok a vnímavý človek okamžite cíti silné a čisté energie.
Toto miesto má medzi turistami zlú povesť. Najmä pre podnikavých miestnych, ktorí nútia vziať si miestneho sprievodcu a zaplatiť príspevok za prevedenie chrámom. Pôvodný zámer je fajn, nie všetci sprievodcovia sú svätí muži, za akých sa vydávajú a nevedia o histórii chrámu a hinduistických bohoch nič. Vymýšľajú si historky, aby z vás vytiahli peniaze. S nimi sa nedostanete do miest, kam môžu len veriaci, nemáte obetiny a správny odev. Sarong, ktorý dostávame pri vchode, od decembra 2018 nestačí vďaka španielskemu turistovi, ktorý v apríli 2018 zverejnil na sociálnej sieti video, na ktorom šplhá na trón najvyššieho Hinduistického Boha (Supreme God Vishnu) v chráme Gelap. Po znesvätení musel byť chrám očistený, aby sa mohol ďalej používať. Šlo o nákladný proces (musel byť rituálne obetovaný býk na uzmierenie boha), došlo k sprísneniu podmienok pre turistov. Do jednotlivých chrámov môžu vstúpiť len za účelom modlenia a v určenom odeve.
Mali sme šťastie, že naša sprievodkyňa poznala svätého muža Hendru. Bol v rodine vybraný na povolanie kňaza a celej rodine robí duchovného poradcu. Jeho žena vyrába obetiny, on ich žehná a rozdáva členom rodiny a osady. Zasvätil nás celým procesom výroby obetín a spoločne sme sa modlili v niekoľkých chrámoch. V chráme Gelap sme dostali požehnanie od bohov, vyčistili si telo a dušu. V chráme Goa Raja, sme si priali úspech, šťastie a misiu sme dokončili v centrálnom chráme hromadnou modlitbou pod vedením tamojšieho kňaza za mier v duši a poďakovaním bohom, že nás vypočuli. Samotná koncepcia ceremónií je veľmi odlišná od svätej omše v kresťanských kostoloch. Obetiny Balijci robia denne ráno a večer. Vnímala som to ako vyjadrenie vďaky vyšším silám bez rozdielu, aké im ľudia dávajú mená. Preto na Bali nie je výraznejšia kriminalita a ostrov možno považovať za bezpečný.
Keď sme neskôr navštívili Palác zlých duchov – ide o veľkolepú, ale schátranú stavbu bývalého prezidenta, ktorý už sedí v base za rozkrádanie štátneho majetku. Nakradnutý majetok stihol prepísať na syna, a ten si ho užíva. Palác duchov už nestihol dokončiť. Celý objekt pôsobil strašidelne a domáci doň zo strachu nevstúpia.
Výroba obetín
Manželka kňaza Hendra nám prakticky ukázala výrobu mištičiek na obetiny. Všetok materiál na ne je z miestnych zdrojov, mištičky sa robia z mladých listov bambusu, ich náplň je z vlastne vypestovanej ryže, kvety natrhané zo záhrady. Celý postup výroby nie je zložitý, no človek musí byť trochu zručný. Dve mištičky sme vyrábali asi 30 minút a domáci musia mať 80 mištičiek za 2 hodiny. Zásadný rozdiel pri výrobe bol ten, že Balijci boli usmiati a my zamračene sústredení.
Naplnenie kvetmi, ryžou a bylinkami je na každom z nás – malo by ísť zo srdca a podľa svojho estetického cítenia – čo sa páči nám, bude sa páčiť i bohom. (Tu je základný rozdiel od kresťanstva, kde sa vyberajú peniaze na každej omši a za všetko sa platí peniazmi). Potom sa ešte pridá ovocie a pochutiny, ktoré sa po modlitbe spoločne zjedia. Domáci nám požičali obradné rúcha, aby sme mohli vstúpiť do chrámu. Žiadna móda či najlepšie oblečenie na ukazovanie sa.
Sila modlitby
Potom sme sa vydali na samotnú modlitbu. Počas prechádzky chrámom až nahor, do Pura Gelap, nám Hendra vysvetlil základné princípy hinduizmu, ktorý má 3 bohov – Brahma (Stvoriteľ, reprezentovaný červenou farbou), Vishnu (Ochranca, reprezentovaný čiernou farbou) a Shiva (Ničiteľ zlého, reprezentovaný bielou farbou). Do týchto farieb zahaľujú všetky sošky bohov, pridávajú im aj dáždniky. Pura Gelap má pôsobivú architektúru, prístupové schody chránia draci i démoni. Hinduizmus pragmaticky pripúšťa existenciu dobrých i zlých bohov a modlením sa snažia pritiahnuť pozornosť dobrých bohov a vyhýbať sa tým zlým (napr. závisť, zloba, hnev, mamonárstvo, ohováranie či stres) Panoráma, ktorá sa ukáže, až vystúpite po schodišti, je dych berúca.
Kľačali sme na holej zemi a za chvíľu nás pohltila atmosféra miesta i ceremónie. Sústredili sme sa na Hendrov hlas, ktorý nás celou modlitbou sprevádzal a hovoril nám, čo máme robiť, ku komu a za čo sa modliť. Dostali sme na pravú ruku požehnané náramky „tri datu“. Je to ručne vyrobený náramok z 3 farebných bavlniek (biela, čierna a červená), každá zastupuje jedného boha a sú magickým symbolom rovnováhy. Po chvíli meditácie sme pokračovali do hlavného chrámu Pura Penataran Agung, kde sme sa pripojili k veriacim a bol to zas iný zážitok. Modlitba bola vedená kňazom, ten odriekal mantry za nás. Pokropil nás svätou vodou, z ktorej sme sa 3x napili. Jasné zazvonenie zvončeka bolo upozornenie, že časť modlitby bola ukončená a začína iná.
Viera má byť v srdci
Po poslednej modlitbe sme zjedli ovocie a krekry, ktoré boli súčasťou obetín. Hendra vysvetlil, že jedlo je požehnané bohmi. Tento zážitok ma naplnil silnou pozitívnou energiou, ktorú cítim dodnes. Viac chápem mentalitu Balijcov, ktorí odmietajú stres ako jedno z najväčších ziel ľudstva. Pri súkromnej modlitbe, kde ste len vy a kňaz, sústredíte sa na svoje myšlienky, okolo šumia lesy, počujete spev vtákov, občas zaznejú zvončeky si dokonale vyčistíte hlavu. Zabudnete na starosti a podvolíte sa pokoju, čo vás obklopuje.
Na záver konštatujem, že posvätený náramok nám všetkým veľmi pomohol. 2 hodiny po našom odchode sopka, na ktorej úpätí bol chrám, kde sme sa modlili vybuchla a chŕlila lávu. Jedna účastníčka zájazdu nebezpečne spadla, našťastie nič nemala zlomené, len opuchnuté koleno a mohla chodiť. Keď nás v závere zájazdu ubytovali v špinavom zariadení pri stavenisku bez teplej vody, do pár hodín sme už boli v solídnom hoteli na pláži.
Len pravá viera robí zázraky a nie je podstatné, kde sa úprimne modlíte.