Ako sa liečili naši dávni predkovia?

Najstaršie dôkazy liečenia bylinkami pochádzajú spred 50 000 rokov. Archeológovia objavili v severnom Írsku pozostatky človeka pochovaného s bylinami, ktorým aj dnes pripisujeme antibakteriálne účinky. Tieto byliny sa používajú na liečenie dodnes

Med

Prvý predpis použitia medu na liečbu infekcií pochádza zo starého Egypta cca 1500 rokov pred naším letopočtom. Šlo o zmes bravčovej masti, medu a cupaniny, ktorá sa používala ako hojivá masť na rany.

Dnes vieme, že med má skutočné antibakteriálne účinky a ničí bunky baktérií tým, že z nich vysáva vodu. Enzým inhibín obsiahnutý v mede mení glukózu s kyslíkom na peroxid vodíka, ktorý poznáme ako dezinfekčný prostriedok. Množstvo pacientov má skúsenosť, že povrchové rany na členkoch, zápästiach a lakťoch vzdorujú liečbe antibiotikami a po ošetrení medom sa hoja bez problémov. Medom sa dajú výborne ošetrovať aj bercové vredy.

Medové masti na liečenie používali starí Rimania a starí Gréci používali med na ošetrenie rán spolu s oxidom meďnatým. Medom liečili rany aj starí Číňania.

Cesnak a cibuľa

Starí Egypťania okrem medu používali na liečenie i vonné pryskyrice ako kadidlo, myrha. Nimi aj balzamovali ľudské telá. V dutinách múmií bola nájdená cibuľa, ktorá má tiež antibakteriálne účinky. Allicín, ktorý obsajuje cibuľa i cesnak vykazuje vysokú účinnosť pri ničení baktérií.

Reďkev je ďalšou rastlinou, ktorou sa starí Egypťania tiež liečili. Obsahuje látku raphanín vykazujúci silné antibakteriálne účinky. Lieči široké spektrum infekčných chorôb.

Plesne   

Flemingove výskumy ukázali, že plesne ako Penicillium spp. môžu produkovať antibakteriálne látky. Užívanie plesní sa datuje už v starom Egypte, najviac na otvorené či hnisavé rany. Starí Číňania plesne používali na ošetrenie popálenín, vredov a rôznych kožných infekcií.

Víno a ocot

Boli tiež osvedčenými ošetrujúcimi prostriedkami na infikované rany od čias Hippokrata. Ocot je kyselina so silným antiseptickým účinkom. Antiseptikum je látka ničiaca všetky choroboplodné zárodky, baktérie a vírusy. Antibakteriálne účinky vína nemožno pripisovať alkoholu, toho je vo víne pomerne málo. Víno obsahuje antibakteriálnu látku malvosid.

Meď

Meď ako anorganická látka sa tiež využívala v minulosti na liečenie najmä v kombinácii s medom. Moderné vedecké výskumy potvrdili jej vysoké antibakteriálne účinky. Infekčný zápal kože impetigo, ktorý vyvoláva zlatý stafylokok bol vo Francii liečený roztokom obsahujúcim zinok a meď. Recept pochádza ešte z čias Ľudovíta XIV a roztok poznali pod názvom Eau Dalibour.

Antibiotiká v starej Afrike

V starých afrických múmiách boli nájdené stopy tetracyklínu, ktorý dnes považujeme za pomerne moderné antibiotikum. Aj zrno tej doby ho tiež obsahovalo. Vo vzorkách pôdy danej oblasti boli tiež prítomné mikroorganizmy, ktoré toto antibiotikum produkujú.

Záverom vyvstáva otázka, či títo ľudia poznali tetracyklín a či ho užívali celé tisícročia. Ak ho užívali, prečo sa u nich nerozvinula rezistencia (odolnosť) voči nemu? Ak áno, ako k tomu došlo?

Pridaj komentár