Aj keď sa náš jedálny lístok nedá označiť za všeliek pre zuby, určite ho netreba podceňovať. V dôležitých obdobiach pre zdravý vývoj chrupu potrebujeme konzumovať potraviny obsahujúce tzv. zubné minerály
V prvom rade by sme mali v danom období jesť potraviny obsahujúce vápnik, ktorého je najviac v odtučnenom sušenom mlieku (100 g obsahuje 1300 mg vápnika), šproty (1000mg Ca), syry (500-1000mg Ca), petržlenová vňať ( 190mg Ca) a zelenina (od 45 do 100mg Ca). Denne by sme mali prijať 1000mg vápnika. Predávkovania sa netreba obávať, telo ho prijme len toľko, koľko potrebuje, no podmienkou jeho vstrebania je dostatok vitamínu D, ktorý sa tvorí najmä pobytom na slnku. V nepatrnom množstve ho nájdeme aj v niektorých potravinách (ryby, pečeň, mliečne výrobky, huby, paradajky), ďalej dostatok horčíka (mak, fazuľa, kakao, lieskové orechy, ovsené vločky, čokoláda, syr). Nedostatkom vápnika sú najviac ohrození ľudia žijúci v blízkosti rušných komunikácií. Ak ho však majú dostatok, údajne dokáže blokovať vstrebávanie olova.
Fosforu by sme mali denne prijať asi 550mg. S jeho konzumáciou nebývajú problémy, pretože ho nájdeme v tmavom mäse, rybách, hydine, orechoch, v semienkach a v celozrnnom pečive. Pre jeho vstrebávanie je tiež dôležitý vitamín D.
Tieto dva minerály môžu prospieť nášmu chrupu v období, kedy sa zuby zakladajú a kedy sa dokončieva ich mineralizácia, teda asi rok po ich prerezaní. Pre mliečne zuby dieťaťa je dôležité, čo nastávajúca matka konzumuje od polovice siedmeho mesiaca tehotenstva do pôrodu, a čo papá dieťa v prvom roku života. Vývoj trvalého chrupu ovplyvňuje jedálny lístok dieťaťa od jeho pol roka, kedy sa začínajú v kostiach jeho čeľustí zakladať stále zuby, asi do 14 rokov veku. Zuby múdrosti ovplyvňuje strava od 14 rokov, prerezávajú sa po 18-tom roku ale i neskôr.
Tretím stavebným prvkom je fluór, ktorý má výsadné postavenie – rozhoduje o tom, ako prebehne mineralizácia a má aj vplyv na to, ako budú zuby odolné voči zubnému kazu. Preto by sme ho mali prijímať v potrave, kým máme zuby v ústach. Strava však môže zdravie zubov ovplyvňovať i negatívne najmä vďaka sacharidom a ich vplyvu stupňa kyslosti (pH 7). Toto prostredie zubom prospieva, nižšie hodnoty už škodia. Už pri pH 5 kyslosti sa začína rozpúšťať povrch skloviny a dochádza k jej odvápňovaniu, sklovina je potom menej odolná voči baktériám spôsobujúcim zubný kaz.
Ak zjeme niečo sladké poklesne za 10 – 20 minút pH ústnej dutiny k hodnote pH 5, cca do hodiny sa na nej ustáli, potom sa hodnota pH sama začne vracať k neutrálu, záleží to i od toho, koľko sacharidov sme zjedli a aké množstvo kyselinotvorných baktérií máme v ústach.
Ak zjeme kúsok syra, situácia bude iná, preto by sme syr mali zaraďovať na záver obeda či večere, je to akési decentné čistenie zubov. Syr je neutrálny, preto pH nezvyšuje ani neznižuje, dokonca pôsobí skvele ak ho zjeme po sladkostiach, kyslosť bude síce trochu klesať, no nedosiahne kritickú hodnotu 5. Ak by sme syr zjedli až po 30 minútach, bolo by to po funuse, zuby by už mali za sebou 30 – minútový nebezpečný atak kyslosti. Podobne ako syr pôsobia aj čisté tuky (lyžička masla).
Možno ste počuli radu, že namiesto čistenia zubov treba zjesť jablko, bohužiaľ je to veľký omyl. Toto ovocie obsahuje množstvo organických kyselín a tiež zvyšuje pH k päťkovej hranici. Ak teda zjeme jablko pred spaním (alebo iné ovocie) prospeje to síce tráviacemu traktu, nie však zubom. Ak už neodoláme maškrtám, vyčistime si po ich konzumácii (alebo dokonca i pred ňou) zuby, vtedy sacharidy spôsobia len zanedbateľnú škodu. Malým deťom je preto potrebné trpezlivé vysvetľovanie potreby čistenia zubov, v dospelosti by už človek mal sám vedieť, čo jeho chrupu prospieva a čo nie.
Niet pochýb o tom, že čistenie zubov je veľmi dôležitá činnosť. Je to však len časť toho, čomu zubní lekári hovoria Ústna hygiena. O tom si povieme nabudúce.