Keď príde na rad plombovanie……..
Nech robíme, čo robíme často sa stáva, že sa nevyhneme zubnej vŕtačke. Zvyčajne nás k tomu donúti bolesť šíriaca sa zo zubného kazu.
Dlhé roky bolo zvykom, že pri silných bolestiach spôsobených zubným kazom lekár zub umŕtvil vložkou napustenou arzénom, resp. oxidom arzenitým. Vďaka tomu bolesť cca do 2 hodín ustúpila ale len preto, že zub odumrel a ak by táto vložka v zube ostala, mohla by viesť k odumretiu časti kosti, v ktorej bol chorý zub. Dnes je už používanie tohto prípravku v stomatológii zakázané.
Vŕtačky a výplne
V súčasnosti sa používajú dva typy zubných vŕtačiek, líšia sa typom pohonu. Jedná sa o vŕtačky turbínové a poháňané elektromotorom. Pri turbínových vŕtačkách je lopatková turbína uvádzaná do rotujúceho pohybu stlačeným vzduchom, počet otáčok sa pohybuje od 220 000 do 380 000 za minútu. I keď platí, že čím viac otáčok, tým menej vibrácií a bolesti, musí lekár voliť kompromis. Pri vysokých otáčkach je možné spoľahlivo chladiť len obrábací nástroj – vŕtačku, no nie boľavý zub. Mikromotorové vŕtačky sú poháňané elektromotorčekom, počet otáčok za minútu sa pohybuje až do 160 000. Počet otáčok nastavuje podľa svojho uváženia zubár, pacient to neovplyvní, ale teraz už aspoň vie, že lekár svojou voľbou môže zmenšiť bolestivosť zákroku.
Nie je tomu dávno, čo sa zdalo, že zvíťazia biele plomby. Počúvali sme rady, že by sme si mali nechať odstrániť z úst všetky amalgámové plomby a dali si ich nahradiť jedinou správnou a zdravie nepoškodzujúcou bielou, nekovovou plombou. Amalgámové plomby boli označované za pôvodcov všakovakých zdravotných poškodení – od zníženia imunity až po neplodnosť. Ako to vlastne s plombami je? Každá spomínaná plomba má svoje klady i zápory a každá je vhodná pre iné podmienky.
Amalgámová plomba patrí ku kovovým výplniam (rovnako ako napr. zlato) Je to hmota tvorená striebrom, cínom, meďou a ortuťou. Na jej uchytenie do zubu musí lekár pripraviť otvor (kavitu). Otvor musí mať zošikmené steny (v podobe obráteného pohára) aby plomba z neho po stvrdnutí nevypadla. Amalgám sám od seba nepriľne k stenám vyvŕtaného otvoru, preto musí byť dno otvoru širšie, než jeho ústie. Nevýhodou je, že kvôli otvoru musí lekár vyvŕtať i časť zdravého zubu, čo zvyšuje bolestivosť i dĺžku zákroku. Na obľube amalgámu nepridáva ani jeho tmavé sfarbenie. Má však i svoje prednosti. Kov koroduje a unikajú z neho ionty striebra, ktoré spolu so sírovodíkom uvoľňovaným ústnymi baktériami vytvoria sírnik strieborný a ďalšie korózne produkty. Tento proces zaisťuje, že sa v stene vyvŕtanej plochy zubu nepremnožia baktérie schopné ďalej rozleptávať vyvŕtaný zub.
Citlivejším ľudským organizmom však amalgám vadí, môže za to ortuť, ktorá sa uvoľňuje už pri teplote 37°C a prejavuje sa to rôznymi vyrážkami, chronickým únavovým syndrómom a zníženou imunitou. Tu však nepomôžu ani imunologické testy. Odborníci sú však toho názoru, že nie je správne označovať amalgám za pôvodcu nemocí a škodlivý. Odstránenie amalgámových výplní nie je zárukou zlepšenia zdravia.
Nekovová plomba je zhotovená z plastu a k povrchu, ktorý má kryť priľne. Preto vŕtaný otvor nemusí byť tak veľký ako pri amalgáme, stačí odstrániť len skazenú časť zubného tkaniva. Vďaka tomuto zákroku neprichádzame o zdravú časť zuba, cítime menšiu bolesť a tieto výplne majú farbu veľmi podobnú zubu. Preto je dôvod obľuby nekovových výplní jasný. Tieto výplne majú i svoje nevýhody. Nie sú tak tvrdé a odolné ako amalgámové plomby, preto sú vhodné pre ľudí, ktorí ku zubárovi chodia poctivo na pravidelné prehliadky, kedy má lekár možnosť včas opraviť už malé defekty tejto výplne. Okrem toho sa môže stať, že sa odlepí časť lepidla, ktorým je biela plomba k zubu pripevnená, čím vznikne špára. Do nej sa môžu ukladať nečistoty. O špáre nemá človek ani poňatia a keby o nej i vedel, nemá šancu ju vyčistiť, lebo je prakticky neprístupná. Tvrdenia nutnosti výmeny amalgámu sú teda len reklamným ťahom na zabezpečenie dobrého biznisu.
Malé dieťa by malo navštíviť zubára v čase, keď ešte nemá so zubami problémy. Vyskúša si zubárske kreslo v čase, keď ho nečaká nič nepríjemné. Zubár zároveň rozpozná tendenciu k zvýšenej kazivosti a rodičom dá dobré rady. Ak sa detské zuby včas opravia, je veľká šanca, že sa podchytia miesta náchylné ku kazu a v dospelosti títo jedinci väčšinou nemávajú s kazom problémy. Deti, ktoré nepoznali vŕtačku bývajú v dospelosti častými návštevníkmi stomatológov.
Prečo pri plombovaní cítime bolesť?
Môžu zato nervy, ktorými je husto pretkaná sklovina i dreň zubu. Vďaka tomu vzniká pri vŕtaní bolesť dvojakým spôsobom. Ide o prípad hlbokého kazu, vibrácie spôsobené vŕtačkou zasiahnu nervové vlákna a nervové výbežky hlásia bolesť. Tá stúpa ak sa vŕtačka dotýka nervových zakončení, potom na chvíľu poľaví a znovu sa zintenzívni, keď sú dráždené ich dolné časti. Bolesť cítime i vtedy, ak sa zubár dostane až k dreni, tu ide o rozvetvenie nervu vstupujúceho do zubu koreňom.
Nie všetci pacienti vedia, že majú nárok na anestetikum, stačí oň lekára požiadať, je plne hradený zdravotnou poisťovňou. Dnes už majú lekári množstvo preparátov anestetík a nie je dôvod k obavám z poškodenia srdca. Alergici by mali pred aplikáciou injekcie ohlásiť látky, na ktoré sú alergickí. Lekár na základe tejto informácie vyberie pre nich neškodný preparát.
Za to, že sú v zuboch nervy, môže múdra príroda. Priala si, aby zuby slúžili ako termoreceptory. My by sme sa bez tejto schopnosti radi zaobišli, sprievodná bolesť vŕtania je príliš vysoká daň za to, že nám zuby oznamujú, či sme zjedli čosi studené či teplé. Nič na tom však nezmeníme. Neostáva nám teda nič iné, len sa brániť vzniku zubného kazu, alebo pri jeho ošetrení požiadať o injekciu.