Bojíte sa zubára?
Zubný kaz
Zubný kaz je jedným z najstarších a najrozšírenejších problémov ústnej dutiny. Je chorobou, ktorú medicína dosiaľ nezvládla a napriek všetkým snahám nielen neustupuje, ale šíri sa. Trápi dospelých i deti a tento boj by sme nemali vzdávať.
Na povrchu zubov v sklovine vzniká prakticky neustále množstvo nepatrných defektov, trhliniek a škrabancov. Najviac ich je na žuvacích plôškach, niektoré sú dôsledkom chýb pri tvorbe zubov, iné odleptané organickými kyselinami a odpadovými látkami v ústach, ďalšie sú dôsledkom obrusovania a ulamovania skloviny. Tieto defekty bývajú tak malé, že sú viditeľné len pod mikroskopom, zubárske zrkadlo je na ne krátke a o včasnom podchytení nemôže byť reči. Nie je to však ani potrebné.
Málokto z nás vie, že takmer všetky tieto defekty sa zacelia samé a že za to vďačíme obranným, opravným mechanizmom nášho tela cez sliny. Ide o zastavený kaz a princíp spočíva v tom, že sliny uložia do ohrozených miest záplatu zo zubných minerálov. Záplata nielen zastaví ďalšie narúšanie skloviny ale je i odolnejšia voči ďalším útokom kazu. Sliny dokážu vyhojiť i väčšie kazy a zostane po nich len malá, tmavšie sfarbená škvrna spôsobená potravinovými pigmentmi. Zubu to na kráse neuberie, škvrna má miniatúrne rozmery.
Vznik zubného kazu ma 5 fáz. Prvým signálom je vznik malej tmavej bodky na sklovine, v druhej fáze má kaz podobu modravo-bielej škvrny okolo tmavej bodky a škvrna zasahuje už hlbšie vrstvy skloviny. V tretej fáze nastáva prepad skloviny, v ďalšej dochádza k napadnutiu kostnej drene a jej nezvratnému poškodeniu a ak nezasiahne lekár, v poslednej fáze to celé končí vytvorením váčku.
Za vznik zubného kazu môžu baktérie Streptococcus mutant, ďalšie ústne baktérie už len napomáhajú prehlbovaniu kazu. To všetko sa deje vtedy, ak sliny miniatúrne kazy nedokážu vyhojiť. Ústne baktérie sú nebezpečné a rizikové, usadia sa na zuboch bez cudzej pomoci, dokážu potravu nielen štepiť ale vedia si ju uchovať do zásoby a dokážu prežívať i vo vysokokoncentrovanom roztoku cukru. Ideálnych príležitostí pre ich rast nastáva počas dňa mnoho a v ústach je množstvo nebezpečných zákutí, kde sa ukladajú sacharidy. Stačí ak na zube ostane prilepený kúsok cukríka a baktérie sa začnú usilovne množiť. Kazové baktérie žijú len na niektorých miestach chrupu, majú svoje obľúbené miesta. Streptococcus má rád medzizubné priestory, bočné a žuvacie plôšky zubov. Samy o sebe baktérie zubom neubližujú, škodia len odpadové látky produkované baktériami – sú to ich exkrementy. Zo zvyškov potravy po jedle pochádza len malá časť škodlivín. Odpadové látky zuby leptajú a spôsobujú ich odvápnenie.
K slovu sa potom dostávajú ďalšie baktérie – acidofilné, patria k nim i laktobacily a milujú kyslé prostredie. Ďalší sled baktérií dielo skazy dokončí, ide o proteolytické baktérie – rozpúšťajú bielkoviny. Mladšie zuby sa kazia oveľa rýchlejšie ako staršie zuby. Bohužiaľ, medicína zatiaľ nedokáže redukovať Streptokoka pod bezpečnú hranicu. Dezinfekcia a antibiotiká by vyhubili všetko živé, čo v ústach máme.
Lekári si všimli, že drastické redukčné diéty spôsobujú úbytok Streptokoka ale o jeho návrate rozhoduje to, čo jeme, i naše obranné mechanizmy, ktoré zatiaľ celkom preskúmané nie sú. Skúša sa i očkovanie proti zubnému kazu, ktorého cieľom je zvýšiť obranyschopnosť voči baktériám, no bohužiaľ zas voči všetkým bez rozdielu a preto nemá zmysel. Množstvo obranných látok by sa i tak k zubom nedostalo a preto je potrebné zvýšiť ich obsah v slinách. Najnovšie výskumy naznačujú, že by sa očkovacia látka mohla podávať perorálne. Takéto očkovanie bolo prvý krát použité pri tuberkulóze. Je tu však jeden háčik – očkovanie proti Streptokoku by mohlo ohroziť a poškodzovať srdce. Jedno je však isté – človek so silnou imunitou má väčšiu šancu vyhnúť sa zubnému kazu.
Je zubný kaz nákazlivý?
V pravom slova zmysle nie je, no za istých okolností dochádza k prenosu Streptokoka z človeka na človeka. Kontakt darca – príjemca by musel byť dlhodobý, čo je jedine vo vzťahu matka – dieťa. Pretože kazové baktérie majú rady sladké, prenáša sa ľahko pri kŕmení rôznymi kašičkami, keď matka občas skontroluje teplotu pokrmu tým, že si lyžičku vloží do úst. Nemá však zmysel aby si matka pri kŕmení dieťaťa zakladala na ústa rúšku. Maminky by sa nemali báť ak starší príbuzní dieťatko občas pobozkajú. O to, aby sa kazové baktérie nešírili, by sa mala matka snažiť už počas tehotenstva.
Chovatelia domácich maznáčikov sa prenosu baktérií zo zvieraťa na človek sa obávať nemusia. Streptokok hosťuje síce v ústnej dutine zvierat, ale ich typ je veľmi vzdialený ľudskému typu baktérií. Preto je nákaza prakticky vylúčená.
Faktory vplyvu kazivosti zubov
Medzi neovplyvniteľné faktory patrí rôzna náchylnosť typov zubov voči kazu, niektoré nemoci a osobné dispozície. Ovplyvniť však možno výživu v čase zakladania a vývoja zubov a ústnu hygienu.
Hoci sa traduje, že dôvodom zvýšeného zubného kazu býva dedičnosť, podľa lekárov to nie je dokázané. Jedinou výnimkou môžu byť niektoré dedičné choroby (napr. poruchy ektodermy, jednej zo stavebných hmôt embrya, z ktorej vzniká sklovina), ktoré však zavinia len veľmi malú časť problémov s chrupom.