Daniela a jej rady

Duševná čistota je zárukou fyzickej čistoty, čiže zdravia 

Čím čistíte špinavé? Vodou? Čistiacim prostriedkom? Nič nezvyčajné, preháňanie s čistotou je pomerne bežná vec. Pozor, niektoré baktérie sú pre život človeka doslova nevyhnutné. Za mikróbmi vidíme čosi strašné a boj proti nim prebieha na všetkých frontoch.

Všetky zlé a materializované myšlienky je potrebné z tela vymývať vodou, jedine voda telo očisťuje zvonku aj zvnútra. Pozrime sa bližšie na „vnútornú vodu tela“. V tele máme 2 druhy tekutín – krv a lymfu. Ktorá z týchto dvoch tekutín má schopnosť očisťovať? Ak ste presvedčení, že krv, mýlite sa. Krv v tele roznáša živiny. Všetko materiálne čo telu dodávame, privádza krv do buniek v materiálnej forme. Táto forma zahŕňa aj materializované duchovno, ktoré si potrebujeme osvojiť na materiálnej úrovni. Krv môže roznášať v tele aj jed, keby však lymfa bola čistá ako pramenitá voda, dokázala by z buniek odviesť jed tak rýchlo, že by bunku nestihol poškodiť. V bunke by zostala len poučná informácia.

Čím viac je lymfa znečistená, tým je hustejšia a pomalšia. Nedostáva sa včas na miesto určenia a je tak znečistená, že čistiť nedokáže. Bunky sú poškodzované. Keby sme neboli v strese, škodliviny v lymfe by sa neusadzovali.

Stres znečisťuje lymfu

Je to najmä stres z pocitu ukrivdenosti. Tá vzniká ak človek nedostáva to, čo si praje. Reálne človek nikdy nedostane presne to, čo si praje. Ak by sme boli voči sebe seriózni, opýtali by sme sa pri každom vzniknutom prianí: Potrebujem to? Ak nie, tak netreba prianiam venovať energiu, ak áno začnime cieľavedome a rozumne jednať, bez toho aby sme lipli na cieli. Ak človek myslí správne, nepotrebuje ukrivdenosť za učiteľa na ceste životom. Prianie je vždy sprevádzané pocitom ukrivdenosti, potreba nikdy.

Žili sme 30 rokov? Myslím, že veľmi nie. Bol to len zhon v práci i v živote. Namiesto kultúry po práci bulvár plný samozvaných celebrít, ktoré sme dychtivo sledovali – čo jedia, nosia, v čom sa vozia, ako žijú. Brali sme si hypotéky, mali 2-3 práce a aj napriek tomu sa triasli, aby sme ich nestratili. Za ten čas sa vyrojilo niekoľko multimilionárov, ktorí síce ničím neobohatili spoločnosť, len seba na jej úkor. Znovu sme boli ticho, kŕmení predraženým potravinovým odpadom, ktorý dorážal našu imunitu. Báli sme sa ozvať, preto dlho umlčaní dnes nosíme rúška ako náhubky – výkričník nevypovedaného. Preto nezvládame boj s vírusom.

Nie je čas hľadať vinníkov, nie je čas na strach. Momentálna izolácia prospeje vnútornej inventúre a odhalí skutočné životné hodnoty. Poďme robiť inventúru:

Ukrivdenosť na telesnej úrovni

Krivda mení lymfu nosnej dutiny na hlien a človeku, čo sa ľahko urazí, sa energia krivdy nezmestí do nosa, no tento priestor nie je dostatočný vzhľadom k veľkosti krivdy, preto si hľadá únikový východ. Ak je hlien v tele nahromadený (ukladá sa aj v iných telesných dutinách, nielen v nose), lymfa je tiež zahlienená a v takej forme očistnú funkciu nemá, človek ochorie. Nemoc môže zasiahnuť jeden orgán tela, môže postihnúť tkanivá či sústavu orgánov. Závisí na charaktere ukrivdenosti.

Dobrák je dobroprajný aj častejšie usmrkaný, než človek zlý. Urazí sa v domnení, že má právo mať želané. Zlý vie, že je zlý a že to, čo si želá nemá právo vyžadovať, zároveň súhlasí s tým, že ľudia nie sú dobrí a zlí, ľudia proste sú. Túto vyššiu pravdu nikdy nepochopí dobrák, strach mu nedovolí dobrovoľne sa zriecť aureoly dobrého človeka. Ak si človek praje malé, dostane ho, ak to potreboval. Ale dostáva aj adekvátne veľkú ukrivdenosť. Ak si praje veľké a nepotrebné, nedostane ho, no aj viac ukrivdenosti. Ak si praje príliš veľa nepotrebného, ukrivdenosť je obzvlášť veľká. Takto sa hromadí ukrivdenosť – kvapku po kvapke z malých prianí, po lyžiciach z veľkých prianí a po naberačkách z prianí obzvlášť veľkých. Donekonečna črpkať nemožno a raz určite pohár pretečie. Nemoc je vymeraná objemom pohára.

Prehltnutá krivda

Niekedy má človek pocit, akoby mu druhý napľul do srdca. Čím srdečnejší chcete byť, tým bezohľadnejších urážok sa vám dostáva. Druhý vyslovil svoj názor nevediac, že ste si ho vzali k srdcu a nechali ho tam. Aj keby to vedel, nedokázal by z vás vytiahnuť prijaté. Neosvojenú lekciu života sa za vás nikto iný naučiť nemôže.

Do tváre väčšinou pľuvnú tomu, kto má mnoho ilúzií. Tvár vyjadruje vzťah k ilúziám. Človek žijúci v súlade so svojimi potrebami neočakáva, nežiada realizáciu a pomoc. Ak sa úporne ženieme za svojimi prianiami, blízkym dôjde trpezlivosť a vmetie nám do tváre všetko, čo si o nás myslí. Ak by sme sa opýtali sami seba prečo sa to stalo, pochopili by sme, že ten, kto nás urazil sa k nám zachoval presne tak, ako sme sa chovali my k nemu. Rozdiel je len v tom, že jeden myslel a druhý povedal.

Nech je už prianie akékoľvek, vždy je za ním chcenie dostať niečo alebo niekoho. Prianie je chcením a túžbou po prospechu. Chtivosť je prianie získavať, lačnosť je prianie urvať si čo najväčší kúsok čo najrýchlejšie. Ak sa človek náhli v strachu, že nedostane čo chce, chtivosť sa mení v lačnosť. Chtivosť mení život človeka v peklo a on sám mení v peklo život svojich blízkych, no nie vždy to chápe. Kto chce získať majetkový prospech, toho kosa tne najprv do nôh, kto chce ukoristiť česť a slávu, je seknutý po hlave a má vzatý rozum. Smrť príde pre človeka vtedy, keď vidí, že je  neschopný v tomto svete nič sa naučiť.

Chtivosť robí človeka nečistého dušou a jeho lymfa sa mení v splašky. Ak znečistenie lymfy dosiahne kritické hranice, telo nie je schopné prežiť.

Lačnosť robí človeka krvilačného dušou a jeho krv hustne. Ak krv zhustne na kritickú hranicu, krvný obeh ustáva a telo umiera.

Lymfa sa vzťahuje k mužskej energii a krv patrí k ženskej energii. Lymfa je životná miazga a krv je život sám. Náš vzťah k matke a ženám a podobne k otcovi a mužom sa odráža na stave našej krvi a lymfy.

Krv je zložená z lymfy a formovaných elementov. Podobne ako nebo obklopuje zem, aby zem nezahynula, aj krvná plazma, t.j. lymfa, obklopuje formované elementy, aby nezahynuli. Na materiálnej úrovni bol stvorený muž aby chránil ženu a tak bol zachovaný život. Pokiaľ sa budeme riadiť týmto zákonom stvorenia v sebe samých, môžeme svoj chybný postoj vykoreniť jedným dychom. Zdravie predpokladá vyrovnanosť mužskej a ženskej energie v tele. Malé odchýlky spôsobujú len malé zdravotné problémy, veľké odchýlky vedú k vážnym chorobám. Z jednej neoslobodenej zloby sa rodí druhá a tak vzniká nemoc.

Vieme, že lymfa vypovedá o stave nášho imunitného systému. To, že nezvláda eliminovať toxíny z tela a boj vyhráva vírus, prezrádza pravdu o nás samotných. Pozrime sa na ich reč:

Vírusy:

Rhinovírus – zúfalé zmietanie sa kvôli vlastným chybám.

Coronavírus – myšlienky vyvolávajúce hrúzu z dôvodu vlastných chýb, stav podobný rybe na suchu.

Adenovírus – chaotický zhon diktovaný snahou robiť nemožné možným, snahou vykúpiť vlastné chyby.

Influenzavírus – vírus chrípky typu A, B. Zúfalstvo kvôli nemohúcnosti nápravy svojich chýb, depresia, prianie nebyť.

Paramyxovírus – prianie jedným mávnutím napraviť všetky svoje chyby, hoci je to nemožné.

Herpex simplex vírus – obyčajné nachladnutie na perách – snaha prerobiť svet, sebabičovanie kvôli okolitému zlu, pocit zodpovednosti za jeho vykorenenie. Tento stres môže prerásť v ideu dobytia sveta.

Coxsackie vírus A – prianie aspoň potichu utiecť od napáchaných chýb.

Vírus Epsteina a Barrovej (EBV) – hra na veľkodušnosť pri vlastných obmedzených možnostiach v nádeji, že ponúknuté nebude prijaté. Nespokojnosť so sebou (prečo so seba robím blbca).

Cytomegalovírus (CMV) – vedomá jedovatá zloba na vlastnú nešikovnosť a na nepriateľov. Prianie rozdrviť všetko a všetkých na prach. Realizácia nenávisti.

Vírus HIV – zúrivá neochota a nechuť byť ničotným.