Súcit k sebe
Prečo súcit a nie láska? Láska k sebe nie je zárukou vnútorného pokoja. Vďaka súcitu vnímame lepšie svet okolo seba
Ak ide život človeka v poriadku podľa plánu, všetko funguje zdanlivo dokonale. Váži si seba, zmieri sa so svojim výzorom a pod. Čo ak nastane ťažké obdobie? Ak s čímkoľvek bojujete a trpíte, odrazu sa všetko zmení. Láska k sebe vám nedá liečivú silu, to dokáže súcit. Keď sa sústredíte na lásku k sebe, môže sa stať, že budete milovať seba viac ako kohokoľvek iného.
Mylné presvedčenia o láske
Láska nie je to, čo drží dvoch ľudí spolu. Keď prežívate novú lásku, máte peňazí nadostač, prekypujete aj láskou. Ak sa objaví problém, láska už nestačí, pretože ľudská láska nedokáže vytvoriť vnútorný pokoj. Potom sa i veľká láska k inému človeku ľahko môže zmeniť na nenávisť, pokiaľ tam nie je súcit. Súcit je vo vzťahu ako tmel, drží lásku nažive a bráni jej zániku.
To isté platí aj pri láske k sebe, láska bez súcitu sa veľmi ľahko môže zmeniť na nenávisť. Pri hocijakom probléme sa vytratí a nahradí ju zúfalstvo. Nenávisť k sebe je jednou z najväčších prekážok na ceste k vnútornému pokoju. Ak sa človek dokáže o všetko postarať, život je v poriadku. V ťažkostiach začína o sebe pochybovať a domnievať sa, že zlyháva. V práci už nedokáže robiť tak, ako predtým a začína pohŕdať sám sebou, myslí si, že je bezcenný a nepotrebný. K vnútornému monológu sa rýchlo pripojí aj kritika zvonku. Čoraz menej pociťuje súcit k sebe až kým sa úplne nevytratí. Potom už nenávisť k sebe začne žiť svoj vlastný život. Nenávisť je ako zver a skrotiť sa dá jedine súcitom. Súcit k sebe musí obsahovať zmysel, inak je to len prázdne slovo. Musí mať svoju podstatu, z ktorej sa dá čerpať až kým človeka nevyslobodí.
Súcit oslobodzuje
Súcit k sebe je i to, že sa človek nijako nenechá zneužívať. Pozná svoju cenu a nepracuje vo firme za minimálnu mzdu, ktorú nedostane ani včas. Nebude siahať po škodlivých jedlách a nápojoch, pretože vie, že telu neosožia. Nezotrvá v zlom vzťahu, kde má len povinnosti a ako odmenu ponižovanie, pohŕdanie či agresivitu. Nebude sa trápiť pre ľudí, ktorí mu strpčovali život a pokojne s vďakou ich nechá zo svojho života odísť so súcitným, skutočným odpustením aj toho, čo nespôsobil.
Len súcit vie oslobodiť od toho, kvôli čomu sami seba odsudzujete. Dokonca i keď si myslíte, že ste pochybili či zlyhali na celej čiare. Každý robí chyby, ale bez súcitu k sebe vás chyba uväzní v sebaobviňovaní. Nájdenie skutočného súcitu k sebe odomkne zámok klietky a vypustí vás na slobodu. Súcit k sebe je silné uvedomenie. Je to chvíľa, keď ste na kolenách a pocítite skutočné požehnanie, že vám bolo odpustené. Pochopíte, aké dôležité je byť samým sebou. Súcit nie je množstvo chápavých, chvíľkových slov priateľov, ktorým telefonujete, voláte ich na kávu a robíte všetko možné, len aby ste zahlušili hlas svojej duše. Nemožno si neustále kupovať niečiu priazeň a vďaku, nemožno sa ani donekonečna prispôsobovať. Musíte poznať svoju cenu, i cenu toho , čo robíte. Iný človek to poznať nemusí a preto vás tlačí k múru či požaduje od vás služby zadarmo. Nič také neexistuje, ak to ten druhý nevie, poučte ho.
Ľudia si často myslia, že majú súcit k sebe, no v skutočnosti cítia sebaistotu. Dnešný svet budujeme práve na sebaistote, nie na súcite. Len čo sa niečo pokazí, sebaistota je preč tak ako i láska. Sebaistota je tiež dôležitá a treba sa jej držať. Nie je však domovom pokoja, prichádza a odchádza ako vietor. Potom dochádza k veľkým škodám na zdraví duše a tela. Ak so sebou súcitíte a čosi nalomí vašu sebadôveru, nevyvedie vás to z miery. Môžete v niečom zlyhať, ochorieť, sklamať sa v človeku, no súcit sa nikam nestratí. Udrží všetko pohromade a zachová pokoj. Súcit k sebe lieči, jeho hlboká, liečivá sila vás dostane z pazúrov choroby, vráti vám sebaistotu a viera v seba bude silná.
Mierotvorca súcit
Ako nájsť súcit k sebe samému? Ako máte čerpať z vľúdnosti vo svojom vnútri, keď musíte čeliť predsudkom, kríze, núdzi, strate milovaného človeka či chorobe? Musíte si uvedomiť, že je to ako búrka. Môže to byť ničivá smršť, nakoniec aj tak prehrmí. Životné búrky sú rovnaké, tiež vyplavia balvany a balast z duše, s ktorými ste nič nerobili. Žiadna skaza vás nepripraví o životný pokoj ak si uvedomíte, že to raz skončí určite. Bez ohľadu na to, čo si myslíte, čomu veríte, čoho sa bojíte, či sa vám to páči alebo nie, všetky búrky prehrmia, všetko sa mení a nič nezostáva rovnaké. Je to pravidlo.
Vnútorný pokoj narúša fakt, že nemáte kontrolu nad vírom tmy, ktorý sa na vás hrnie. Slobodná vôľa nedokáže ovládať búrku v živote. I napriek tomu, že životná búrka trvá dlho a všetko sa zhoršuje, viete nastoliť pokoj vo svojom vnútri vo viere, že to nemôže byť zlé stále. Aj keby ste chceli, aby to ostalo ďalej zlé, nedokážete to udržať v takom stave. Hoci by ste si priali ochorieť, toto prianie neovplyvní fakt, že ostanete chorí stále. Všetko sa mení a nič nezostáva rovnaké.
O pokoj prichádzate vtedy, keď si myslíte, že sa stane čosi zlé. Musíte hľadieť cez búrku a ponad jej temnotu. Všetko raz prejde a strach vás nemôže navždy obmedzovať. Vďaka súcitu k sebe sa začnete od búrky vzďaľovať. Svetlo, ktoré v sebe nesiete zaháňa tmu, pretože tma pri svetle nemôže existovať.
Ak nájdete súcit, neznamená to, že lusknutím prstov napravíte celý svet, no môžete zmeniť svet ľudí vo svojom okolí. Nie snahou ovládať ich ale prebudiť v nich pokoj, ktorý sa môže stať súčasťou ich životov.