STRAVA  NÁS  ODHALÍ

Nemusíme byť numerológovia, astrológovia, nepotrebujeme kartárku  a jej karty k tomu aby sme sa dozvedeli kým vlastne sme. K odhaleniu nespracovaného v nás sa stačí pozrieť, čo máme radi na tanieri, alebo v pohári ...

Potravou si kompenzujeme straty kladnej energie v tele. Strava teda vyvažuje negatívnu energiu, ktorá sa do tela dostáva a týmto spôsobom vlastne nedopustí, aby telo ako také zahynulo. Chuť na rôzne jedlá a potraviny vzniká ako podvedomá snaha kompenzácie nedostatku energie. Môžeme skonštatovať, že vlastné telo nám dáva dôležité signály, čo sa náš duch ešte nenaučil a čo my sami v sebe nemáme spracované. Chuť sama o sebe podáva informáciu o tom, čo sa v nás deje a táto informácia je veľmi jednoduchá.

Pre ľudstvo je nevyhnutné uvedomiť si, že potreba ísť dopredu je predovšetkým potrebou ducha. Fyzická potreba je len odrazom pohybu ducha. Keď pochopíme podstatu života a to, prečo sme tu, život zostáva v rovnováhe a pohyb dopredu prebieha rýchlo a ľahko (teraz mám na mysli fyzické potreby tela a ich rozumné uspokojovanie). V tomto prípade úspechy rastú, sú optimálne a vtedy je dobré i naše zdravie.  Ak ochorieme v honbe za materiálnym blahobytom, telo dáva signál, že sa chováme nesprávne, že sme jednali zle. Zbytočne vysvetľujeme, že sme chceli vyhovieť iným, pomáhali sme im, lebo to potrebovali a požadovali, predsa sme činili dobro! Pre koho ale?

Nevieme správne myslieť, nevieme správne pracovať, nevieme si správne vytyčovať ciele, nevieme správne žiť z jediného dôvodu – nevieme a nechceme poznať sami seba. Každý nepokoj v nás zákonite začína pocitom viny, ten prerastá do rôznych strachov a tretím stupňom v tomto rebríčku je zloba. Je úplne jedno, či zloba smeruje do okolia alebo do nás samotných.

Ak máme chuť na kyslé potraviny, tak nimi podporujeme pocit viny. (prvotný pocit viny môže byť úplne banálny – páčil sa nám svetrík v obchode, neodolali sme a kúpili si ho a teraz máme výčitky, alebo dcéra donútená manželom si chce od nás požičať peniaze a my sami ich nemáme dostatok, atď.) Ak neoslobodíme svoj pocit viny a budeme žalúdok prepchávať kyslými potravinami, nastane okamih, keď sa pocit viny rozrastie do obrovských rozmerov a stane sa smrteľne nebezpečným. Chuť na kyslé prestane a prelomí sa do veľkej chuti na sladké potraviny.

Neprekonateľná chuť na sladké vypovedá o veľkom strachu v nás, pričom strachy môžu byť širokej škály. Strach chce rásť, preto potrebuje byť vyživovaný. Netreba zabúdať, že tento strach sme zasiali my sami. Konzumácia sladkého vyvoláva príjemné a povrchné ukľudnenie, čím sa sladké stáva prostriedkom sebauspokojovania. Kto príliš holduje sladkostiam, pestuje a hýčka si svoje strachy. Strach človeka núti zachrániť sa pred zlými obavami a ten, kto sladké neodmieta vlastne pred strachom uteká, namiesto toho aby strach v sebe oslobodil. Lenže to chce prácu na sebe a ďaleko jednoduchšie je napakovať sa čokoládou, či buchtami a tortou. Takto vlastné strachy ostanú na krátku chvíľku nasýtené, no kalórie dodané telu sú prakticky nespotrebované na myšlienkovú činnosť a prechádzajú do zásobárne – do tukových tkanív. Strach ostáva spútaný v nás, prerastá do zloby a prebytočné kalórie napomáhajú obezite.

Ak nás to viac tiahne k mäsu, znamená to, že potrebujeme uspokojiť svoju zlobu, tú je možné nakŕmiť iba mäsom. Ak nahnevaný človek nedostane svoju porciu mäsa, bude ešte viac zlostnejší. Zvyk jesť mäso denne pestuje zlobu. Čím je človek zlostnejší, tým viac mäsa potrebuje. Čím je zloba slanšia, pikantnejšia, ostrejšia, tým ostrejšie a korenistejšie mäso máme na tanieri (určite ste sa stretli pri stole s ľuďmi, ktorí bez toho aby jedlo vopred ochutnali, berú okamžite do rúk soľničky a koreničky). Ak zlostného človeka nejakým spôsobom prinútime k rastlinnej potrave, bude pokojnejší, začne chudnúť a začne sa stávať ľudským.Dietológoviaa vegetariáni sa podvedome snažia zachrániť ľudstvo, čo mäsožravcov ešte viac irituje. Vegetariáni a „mäsožravci“ nevedia a nechcú svoje protipóly pochopiť a jeden druhému vnucujú svoju pravdu. Takto sa víťazom stáva zloba a vegetarián  občas preženie tráviacim traktom šunku, či mäsko, pretože cíti, že stráca bojovnosť. Strach byť porazeným totiž vyžaduje zvýšenú bojovú pohotovosť. Medicína dávno dokázala škodlivosť neúmerného konzumovania mäsa, no zlostný materialista má svoju pravdu, pokračuje v prejedaní sa mäsitou potravou až do smrti. Pritom veľmi dobre vie, že mäso ako také telo prekysľuje a zahníva v ňom. Takýto človek je jednoducho zacyklený a nevie vyjsť zo svojho bludného kruhu.

Propagovanie rastlinnej stravy je určite správna vec, ale reálny výsledok, či konečné pochopenie a aj uvedenie do praxe nastane jedine vtedy, ak svoju zlobu oslobodíme. Potom vznikne automatická nechuť k mäsu, čo je vlastne pravý a správny pocit na rozdiel od násilia vnucovania názorov. Uvoľnením strachu zmizne aj zvýšená chuť na sladké a ak uvoľníme pocity viny, prestaneme to preháňať s kyslými potravinami. V našej strave by mali byť rovnovážne zastúpené všetky chute – slané, sladké, kyslé, horké a ostré, žiadna z nich by nemala prevažovať. Pozrime sa však, čo človek vie vymyslieť. Existujú diéty na schudnutie, ktoré zakazujú sladké a múčne výrobky a prikazujú jesť ľubovoľné množstvo rastlinnej stravy a mäsa. Na ťažkú fyzickú prácu potrebujeme zvýšený príjem kalórií, ten len tak ľahko nevydolujeme z rastlinnej stravy, resp. potrebné množstvo sa nám do žalúdka jednoducho nevojde. Preto konzumujeme mäso a vysmievame sa tvrdeniam, že z mäsa sa priberá. Mäso nám dáva odvahu a bojovnosť, opovrhujeme nesmelými ľuďmi, neskôr ich čoraz viac napádame, pretože mäso nám dodáva bojovnosť veľkých rozmerov. Akosi si však nevšímame signál, že nič nemôže rásť donekonečna a dostaneme sa do bodu zlomu, kedy sa bojovnosť obráti voči človeku samotnému a začne sebazničovanie. Život nám ukáže, že všetkého, čoho je moc, je pre nás zlé.

Každý človek podvedome sníva o vlastnej dokonalosti. Kto začína stolovanie od kyslého, ten pomerne rýchlo prechádza ku sladkému a po zasýtení prichádza chuť na slané. V strese takmer vždy konzumujeme omnoho viac potravy než skutočne potrebujeme. Potraviny striedame v nerozumnom množstve, chuť nemizne, len žalúdočná kapacita je obmedzovaná. Pritom úplne stačí, keď sa k hladnému žalúdku a celému tráviacemu traktu obrátime s láskou. Ešte dlho by sme mohli filozofovať o príčinách konkrétnych nemocí v súvislosti so stravou. Napr. pri vzrastaní pocitov viny sa s potešením a obľubou púšťame do kyslého až sa dopracujeme k zisteniu, že nám už nechutí. Bolesť brucha vypovedá o vzniku vredovej choroby ale súčasne aj o tom, že pocit viny prerástol do obvinenia. Nastala príhodná chvíľa na konzumáciu mäsitej stravy a mliečnych výrobkov, v opačnom prípade by žalúdok začal tráviť sám seba. Obviňovaním sa zvýšené prekyslenie zlostne vrhá do útoku na dostupné mäso a vôbec sa nepýta, či smie likvidovať vlastný žalúdok. Podobne sa chová človek s vredovou chorobou – ak vred začne krvácať, aj zloba v človeku sa stala krvilačnou.

Človek, ktorý žije duševne vyrovnaný život, nepreháňa to ani s jedlom, jeho chuťami a korením. Nepotrebuje držať diéty. Duch tiež nepotrebuje fyzickú potravu, jedlo potrebuje len telo, no nesmieme zabúdať, že telo bez ducha nebýva. Potreba duchovnej potravy je ale nevyhnutná. Rovnako môžeme skonštatovať, že každý stres má svoje merateľné limity podobne ako potraviny. Ak sa zhodujú, potreba tela býva uspokojená. Bez zdravého tela neexistuje zdravý duch, ten sa tu prišiel učiť cez dušu. Duch proste odchádza z takého tela, ktoré chce len jesť a trpieť, to jednoducho nie je zmyslom života. Čo sa týka konzumácie mlieka – symbolicky znamená vyjadrenia priania a viery v to, že ktosi cudzí usporiada náš život. Veľká spotreba mlieka prezrádza životnú pasivitu človeka.

Kto má rád mlieko, ten má zároveň sklon odmietať svoje chyby, no o to viac si všíma chyby iných ľudí. Kto mlieko nemusí, ten chce poznať pravdu, aj keď nepríjemnú.  Radšej spozná krutú pravdu, než sladkú lož. Kto mlieko vyslovene neznáša, ten neznáša klamstvo. Kto to však s mliekom preháňa, od toho sa pravdy nikdy nedočkáme.

Kto má rád často na tanieri ryby, ten čaká na zázraky, ktoré zároveň sám rád vytvára. Chuť na ryby znamená snahu človeka o to, aby sa všetko správne usporiadalo. Konzumácia rýb teda vypovedá o hľadaní duševného pokoja a priania preplávať cez akékoľvek prekážky. Podobne aj človek, ktorý ryby loví, má rád duševnú pohodu a rád preto vynaloží aj úsilie. Naopak, kto ryby rád nemá, nepraje si apatiu a duševný pokoj, bojí sa pasivity, lenivosti a nečinnosti. Kto ryby doslova neznáša, rovnako neznáša ľahostajnosť, lenivosť a duševný pokoj, želá si okolo seba prekypujúci život. Kto uprednostňuje sladkovodné ryby, ten chce žiť tichý život tak, aby mu všetci dali pokoj, no zároveň ani on sám iných ľudí neznepokojuje. Kto má rád slané ryby, ten rád kričí o svojej dobrote voči iným ľuďom. Soľ zvyšuje rozhodnosť a vieru v seba samého, no preháňanie so soľou túto kvalitu ničí.

Ryby žijú vo vode a človek, ktorý to s pitím vody nepreháňa má zároveň aj ostrejší obraz o svete a podobne aj ostrejšie vnímanie. Každý človek, ktorý prijíma veľké množstvo tekutín, má rozmazané videnie obrazu sveta, tento obraz sa stáva nejasným, no blahosklonným  a láskavým. V posledných rokoch sa apeluje na doslova módnu novinku piť vodu denne vo veľkých množstvách, čo vlastne otupuje naše vnímanie. Pravdou však je, že voda riedi agresivitu, strach a duševné bolesti, no kým človek bude hľadať východiská na fyzickej úrovni, problémy nijak nevyrieši.

Energetika potravín je rôzna. Chudé mäso predstavuje čestnú a otvorenú zlobu, tučné mäso zas utajenú a podlú zlobu. Steblovité rastliny hovoria o zodpovednosti pred svetom, žito o záujme a pochopení hlbokých ľudských múdrostí života, pšenica o záujme a pochopení povrchných múdrostí života. Ryža prezrádza presné a vyvážené, dokonalé videnie sveta, kukurica ľahký dosah darov života, jačmeň sebaistotu, ovos túžbu po múdrosti a zvedavosť,  zemiaky serióznosť, mrkva hovorí o chuti smiať sa, kapusta o srdečnosti a úprimnosti,  tekvica o túžbe po vedomostiach, červená repa o schopnosti vysvetlenia zložitých vecí,uhorka o túžbe snení, paradajka o sebadôvere, hrach o logickom myslení, cibuľa o schopnosti priznať si chyby,  cesnak o sebaistej neústupčivosti, jablko o súdnosti, kôpor o trpezlivosti a výdrži, citrón o kritickom rozume, banán o ľahkomyseľnosti, hroznové víno o spokojnosti. Akákoľvek nestriedmosť vedie k opačnému výsledku a teda i dobré a zdravé jedlo sa nestriedmou konzumáciou stáva pre človeka škodlivým. Vajce ako také vypovedá o túžbe po dokonalosti, kto však konzumuje veľa vajec a nevie myslieť, u toho vzrastá potreba po dokonalosti. A pretože mu nikto na zlatom podnose dokonalý život nepredloží, tak sa zlostí. Na fyzickej úrovni sa táto nerovnováha prejavuje zvýšeným obsahom cholesterolu v krvi. Med je považovaný za liečivý zázrak prírody, dodáva dokonalú materskú lásku a teplo, doslova materské objatie. Preto vie med vyliečiť mnohé nemoci. Ak však človek takúto lásku nikdy neprecítil v sebe, ak sa doslova bojí lásky svojej matky a nevie ju prijať, tak med nenávidí a jeho konzumácii sa vyhýba.

Nie je žiadnym tajomstvom, že potravinová alergia postihuje čoraz väčšie množstvo ľudí. Vo vyspelých krajinách vzrastá počet prípadov celiakie – ochorenia, kedy ľudské telo neznáša lepok obsiahnutý v obilninách. Úporné hnačky odčerpávajú z tela dôležité látky, čo zároveň bráni ako duchovnému tak i telesnému rozvoju človeka. Je to ochorenie látkovej výmeny. Alergie ako také sú zlobou protestu v nás. Látková výmena, teda metabolizmus je umenie hospodáriť k vlastnému prospechu a osohu so zákonmi života v jeho nepretržitom pohybe, umenie správne si zariadiť život s pomocou životných múdrostí. Podstatou metabolizmu je výmena myšlienok. Ani jedna potravina nie je vyslovene zlá, ani jedna myšlienka nie je len zlá. Kto neznáša žito, ten chce ľahko preplávať životom a nenávidí problémy. Kto sa vyhýba pšenici, ten sa v živote neuspokojí s málom, je maximalistom nenávidiacim chudobu. Kto neznáša jačmeň, ten rovnako neznáša nedostatok slobody, nemá rád prísne obmedzenia. Celiakia je teda neschopnosť porozumieť zákonom života a rodičia malých celiatikovby mali predovšetkým porozmýšľať o sebe.

Metabolizmus ukazuje ako človek nakupuje, predáva a mení. Ak táto logistika prebieha podľa čestných pravidiel obchodu, je látková výmena v poriadku. Ale ak chceme peniazmi platiť za základné životné hodnoty akými je láska, česť a principiálnosť, vzniká porucha látkovej výmeny. Čím viac chýb robíme, tým ťažšie dedičstvo odovzdávame svojim deťom a vnukom. Všetky orgány metabolizmu patria medzi mäkké tkanivá a ich energia prichádza z hlavného energetického kanálu, ktorý je umiestnený v chrbtici. Poruchy metabolizmu trefne vypovedajú o poruche rovnováhy medzi dávaním a braním. My ľudia sa rodíme na konkrétnom geografickom území v rámci matky Zeme s cieľom študovať vzťahy medzi konkrétnym územím a sebou. Jedlo je teda možnosťou ako štúdium zvládnuť. Preto sú pre človeka maximálne prospešné potraviny pochádzajúce z daného územia.

Koho myslenie je správne, ten nepotrebuje obrovské množstvá potravy, ale ten kto sa neustále vysiľuje stresmi tieto stresy musí živiť. Denné dávky kalórií sú nalepené na stresujúceho sa človeka a zväčšujú mu hmotnosť. Kto sa vrhne na diéty bez uvoľňovania stresov, pre toho bude nemožné a len veľmi problematické akúkoľvek diétu dodržať a zvládnuť. Z pocitu viny sa človek stáva akoby dutým z vnútra. Strach potrebuje potravu, inak nebude dostatok síl na útek. Ale i zloba chce rásť aby mala dostatok síl na dôstojný odpor. Každý z nás sníva o krásnej postave a pri každom súste si dokáže odoprieť jeden kúsok navyše. Telo potom reaguje pomaly a najmenej bolestivo. Ale rovnako začne chápať, že len takto prijme o porciu negativitymenej. Takto sa pomocou stravovacích návykov vytvára porozumenie.

Tento spôsob myslenia v človeku rozvíja hospodárnosť, ale keď to človek preháňa a stáva sa lakomým, tak všetko dobré v sebe pretvára na zlé. Typickým znakom lakomstva je zápcha. Tá poukazuje na chamtivosť v živote. Lakomec chce len dostávať bez toho, aby musel čokoľvek dávať.  Lakomec je aj ten, kto už poznanie má, ale nechce sa s ním podeliť, nechce ho odovzdať, pretože sa bojí aby ten druhý nebol múdrejší, než je on sám. Žiarlivo si stráži svoje znalosti a besnie zlobou ak ktokoľvek prezentuje svetu to, čo lakomec považuje za svoj objav. Preto je nesmierne dôležité uvoľniť akúkoľvek chamtivosť odpustením a zápcha odíde. Lakomstvo je jedným z najľahšie uvoľniteľných stresov. Je to nesmierne dôležité aby naše telo prestalo byt zaplavené toxínmi a jedovitými myšlienkami.

Žiaden človek nie je vyslovene zlý alebo len radikálne dobrý. V každom z nás je 49% zla a 51% dobra, platí to aj opačne v priamej úmere toho, čo nechávame v sebe prerásť. Dá sa teda skonštatovať, že sa celý život pohybujeme medzi dvoma percentami.