Solíte dostatočne?

Slanosť je jeden z vrodených chuťových vnemov človeka. Dostatočne osolené jedlo veľmi dobre chutí a soľ je veľmi dôležitá pre naše zdravie 

Ľudské telo má našťastie akýsi soľný termostat, ktorý určuje aké množstvo soli je správne. Tento soľný termostat dáva mozgu signály aby žiadal dodať soľ, ak človek potrebuje uspokojiť svoje fyziologické potreby a aby chuť na soľ stopol, ak jej má telo pre svoje biologické pochody dostatok. Tento vstavaný systém pomáha udržiavať rovnováhu medzi tekutinami, soľami, elektrolytmi a v prípade nutnosti sa vie resetovať. O všetko je postarané automaticky, bez vedomej snahy človeka.

Cukor

S cukrom je to úplne inak. Na rozdiel od chuti na soľ, ktorá je riadená prirodzenou potrebou tela, je chuť na sladké výsledkom psychickej túžby (u niekoho aj závislosti) alebo fyziologickej potreby v reakcii na nízku hladinu krvného cukru po predchádzajúcej cukrovej záťaži. Nie sú to signály, že telo skutočne cukor potrebuje. Čím viac cukru človek je, tým viac ho aj chce, túži po ňom a konzumuje ho čoraz viac. Túžba po soli je znamenie biologickej potreby a túžba po cukre veľmi nebezpečná forma seba poškodzovania, ktorá prechádza do závislosti a skracuje život.

Je soľ návyková?

Soľ chutí dobre a ak ju jeme, cíti sa dobre i naše telo. Ak jej potrebujeme viac, viac aj po nej túžime. V čase jej nízkeho príjmu soľ chutí slanšie a preto by sme si soľ mali pokojne dožičiť. Predávkovanie soľou nehrozí a žiadna škoda telu nevznikne. Z dlhodobého hľadiska to vlastne pozitívne ovplyvní zdravie.

Intenzívna túžba po soli je často signál, že došlo k vychýleniu vnútornej rovnováhy medzi tekutinami, soľami a elektrolytmi. K väčšiemu vylučovaniu sodíka prispieva aj kofeín, čo môže spôsobovať u kávičkárov aj obľubu soli. To isté platí pre športovcov. Pri hodinovom cvičení môžu stratiť až 2 gramy sodíka a túto stratu je potrebné doplniť. Čo sa mylne ukazovalo ako závislosť na soli, je v skutočnosti odrazom kolísania telesných zásob soli.

Soľ môže byť uložená aj v koži, je rozložená rovnomerne a neviditeľne. Tí čo v minulosti solili málo a neskôr si dopriali viac soli, ich telo až potom uvoľnilo soľné zásoby v pokožke.

Soľ a úzkosť

Málo slaná strava je aj spúšťačom stresu. Kto solí normálne, nepodľahne stresu tak rýchlo, ako človek s neslanou diétou. Rovnako ak telu človek dodáva málo soli, skôr sa ocitne v zajatí úzkosti a dokonca sa začne strániť bežných príjemných aktivít. Soľ má teda pozitívny vplyv na náladu.

Málo slané diéty môžu vyžadovať veľké sebaobetovanie a utrpenie tých, čo sa nimi snažia riadiť. To všetko môže zájsť až do ťažkej úzkosti, hypochondrie a končí invaliditou. Mnohí sa tento problém paradoxne snažia zvládať pomocou cukru. Názor, že konzumácia cukru zabezpečí pozitívnu náladu je mylný. Kto siahne namiesto soli po cukre možno zistí, že začína byť na cukre závislý pri krátkodobom odľahčení stresu. Človek sa dostáva do bludného kruhu liečenia pomocou cukru a nakoniec sa dopracuje k závislosti na cukre.

Neslaná diéta zvyšuje konzumáciu cukru

Ak nie sme obmedzovaní príkazom neslanej diéty, soľ prijímame v dostatočnej miere a nijak to s ňou nepreháňame. Nič podobné sa nedeje pri cukre. Kým niekto si dá cukor v menšej miere, je tu stále sa rozrastajúca skupina ľudí a najmä detí, ktorí konzumujú rafinovaný cukor alebo kukuričný sirup v vysokým obsahom fruktózy vo veľkom a nevedia, kedy prestať.

Na rozdiel od túžby po soli, ktorú usmerňuje vrodená potreba, sú chute na cukor buď dielom psychickej túžby alebo fyziologickej závislosti. Chute však nie sú znamením tela o potrebe cukru. Najhorším zlozvykom spúšťajúcim vnútorné hladovanie je fruktóza, ktorá sa získava najmä z cukrovej repy, cukrovej trstiny alebo z kukurice. Toto vedie k preukázanému prejedaniu sa a k štrukturálnym zmenám v mozgu v reakcii na konzumáciu cukru, čo sú určujúce kritériá závislosti.

V minulosti bola chuť na sladké funkčná. Zaisťovala, že naši predkovia zjedia dosť kalórií a živín z prirodzene sladkých potravín, napríklad z bobulí a iných druhov ovocia. Naša moderná strava vyzerá úplne inak. Prírodný cukor je z čerstvých potravín extrahovaný a zbavený vlákniny, vody a fytoživín tak, že ostane len rafinovaný biely kryštál alebo chemicky vyrobený sirup. Toto dosladzovanie však nevedie k zvýšenej konzumácii ovocia a sladšej zeleniny ale k zvýšenej spotrebe rafinovaných cukrov. Cukor z balených potravín a nápojov telo rýchlo vstrebe a mozog zaznamená obrovskú odmenu, čo sa deje vďaka uvoľňovaniu prirodzených opioidov a dopamínu, ktoré dokážu potlačiť seba kontrolné mechanizmy. Navlas rovnaké účinky majú návykové drogy heroín, ópium a morfín.

Prekonať emocionálnu závislosť na cukre je ťažké. Osoby s inzulínovou rezistenciou uvoľňujú pri jedení cukru veľké kvantá inzulínu a dochádza k obrovským prepadom hladiny krvného cukru sprevádzaným trasením, nervozitou, potením, búšením srdca a úzkosťou. Vzniká začarovaný kruh v podobe neustálej konzumácie cukrov. Toto všetko môže viesť k rezistencii na hormón sýtosti leptín, čím sa vychýli z rovnováhy chuť na jedlo i telesný systém regulácie tuku. Leptín v pravý čas hovorí, že máme prestať jesť a začať sa viac hýbať. Súčasne aktivuje centrálnu nervovú sústavu a stimuluje tukové tkanivo k spaľovaniu tukov na energiu. Rezistencia na leptín je pohroma. Mozog verí, že telo hladuje, neustále vysiela signály hladu a vynucuje si kalorický príjem, najčastejšie vo forme rýchlo pôsobiacich uhľohydrátov.

Vysoký príjem cukru znižuje chuť na výživné jedlá, výsledkom sú intenzívne chute, prejedanie sa a potom aj abstinenčné príznaky, ak cukor jeme pravidelne. Všetky tieto zmeny sú ešte výraznejšie pri nedostatočnom prísune soli.

Vyskúšajte

Pri pocite ťažkého žalúdka si vložte pod jazyk pár zrniečok morskej hrubozrnnej soli, pocit ťažoby odznie pomerne rýchlo a okrem toho telu dodáte aj dôležité minerály. Obyčajná soľ to však nedokáže a preto je lepšie aj soliť jedlá len hrubozrnnou morskou soľou.

Napíšte komentár

You must be logged in to post a comment.