Čo vám chutí?
Potrava kompenzuje stratu energie tela, vyvažuje negatívnu energiu, ktorá sa dostala do neho a pomáha mu prežiť. K negatívnej energii patrí pocit viny, strach a hnev
Chuť na rôzne jedlá
Vzniká ako podvedomá snaha kompenzovať nedostatok energie. Chuť obsahuje v sebe informáciu o tom, čo sa vo vás deje, dáva vám signál, čo potrebujete riešiť.
Kyslá chuť vypovedá o tom, že pocit viny potrebuje podporu. Keď ho neoslobodíte v sebe a ďalej sa budete púšťať do kyslého, nastane okamih, kedy sa pocit viny rozrastie do neobyčajných rozmerov, stane sa pre vás nebezpečným a vy sami sebe žalobcom. Už nebudete mať chuť na kyslé, ale zatiahne vás to k sladkému.
Neprekonateľná chuť na sladké znamená, že máte veľký strach, ktorý potrebuje výživu. Konzumácia sladkého dáva príjemné uspokojenie a tým sa sladké stáva prostriedkom uspokojenia. Kto príliš holduje sladkostiam, pestuje si svoje strachy. Keď strach núti človeka zachrániť sa útekom pred zlom, tak bežec hoci sladké neodmieta, ešte rýchlejšie uteká a spaľuje kalórie. Kto považuje zhon za stratu času, začne premýšľať o tom, ako z toho získať osoh. Medzitým strach z neúspechu dostane svoje posilu v sladkostiach. Nateraz je strach nasýtený, plán postupu premyslený a spustený. Nespotrebované kalórie idú do zásobárne tukového tkaniva. Spútaný strach prerastá do hnevu a nadbytočné kalórie napomáhajú obezite.
Ak obľubujete mäso, ste vlastne nahnevaní a hnev možno kŕmiť len mäsom. Ak nahnevaný človek nedostane mäso, je ešte zlostnejší a zvyk jesť mäso pestuje zlobu. Čím je človek zlostnejší, tým viac mäsa konzumuje. Keď nahnevaného človeka prinútite jesť výhradne vegetariánsku stravu, je zmierlivejší, chudne a stáva sa lepším človekom. Mäsožravec a vegetarián sa nevedia a nechcú chápať, vnucujú si svoje pravdy. Víťazí zloba, vegetarián si dá občas mäso lebo cíti, že inak by to neustál. Medicína dokázala škodlivosť nemierneho požívania mäsa, ale zlostný materialista ďalej pokračuje v prejedaní sa mäsom až do skonania.
Konzumácia mlieka symbolicky znamená vieru človeka, že ktosi iný dá do poriadku jeho život. Jeho veľká spotreba pomáha životnej pasivite. Kto má rád mlieko, má aj sklon odmietať svoje chyby, ale vidí chyby iných. Kto má rád ryby, čaká na zázraky, ktoré aj sám veľmi rád vytvára. Chuť na ryby je snaha o to, aby sa všetko usporiadalo, podvedome hľadá duševný pokoj. Kto má rád sladkovodné ryby, chce žiť potichu, mať pokoj od všetkých.
Kto mlieko nemusí, chce poznať pravdu, hoci zlú. Neželá si apatiu, bojí sa pasivity a lenivosti. Neznáša ľahostajnosť, chce, aby okolo neho kypel život. Kto to s mliekom preháňa, od toho sa pravdy nedočkáte.
Kto pije málo vody, má zostrené videnie sveta a ostré vnímanie.
Kto pije veľa vody, svet je preň rozmazaný, nejasný, ale blahosklonný a láskavý. Veľa vody otupuje vnímanie. Voda síce riedi negativitu, agresivitu, strachy a duševné bolesti, no len kým človek hľadá riešenie na fyzickej úrovni, problémy nikdy nevyrieši.
Energetika potravín
Človek je tým, čo konzumuje. Akákoľvek nestriedmosť však vedie k opačnému významu a tak sa i dobré jedlo potom stáva zlým. K čomu to ťahá vás?
Chudé mäso – čestný, otvorený hnev, tučné mäso – utajená, podlá zloba, steblovité rastliny – zodpovednosť pred svetom, raž – záujem o pochopenie povrchných múdrostí života, ryža – presne vyvážené, dokonalé videnie sveta, kukurica – ľahké dostávanie všetkého od života, ovos – túžba po vedení, zvedavosť, pšenica – nenávisť chudoby, jačmeň – sloboda, kapusta – srdečnosť, zemiaky – serióznosť, mrkva – humor a chuť na smiech, hlúboviny – túžba po vedomostiach, červená repa – umenie vysvetliť zložité veci, uhorka – túžba, snivosť, rajčiny – viera v seba, hrach – logické myslenie, cibuľa – uznanie vlastných chýb, cesnak – sebaistá neústupčivosť, jablko – súdnosť, kôpor – trpezlivosť a výdrž, citrón – kritický rozum, banán – ľahkomyselnosť, hrozno – uspokojenie, vajce – túžba po dokonalosti. Med – zázrak prírody, materská láska, teplo, objatie, lieči choroby.
Metabolizmus
Alergia je zlobou protestu. Potravinová alergia je tak rozšírená, že snáď už neexistuje potravina, ktorá by ju nevyvolávala. Metabolizmus je umenie k vlastnému prospechu zaobchádzať so zákonmi života v jeho nepretržitom pohybe, umenie správne si zariadiť život za pomoci životných múdrostí.
Podstatou látkovej premeny je premena myšlienok. Ani jedna potravina nie je zlá. Metabolizmus ukazuje, ako človek nakupuje, predáva a vymieňa. Ak to robí čestne, podľa pravidiel obchodu, nemá problém s trávením. Ale ak chce platiť peniazmi za základné životné hodnoty – za lásku, česť a princípy, vzniká porucha látkovej premeny. Čím viac chýb robí, tým je ťažšie dedičstvo, ktoré odovzdáva deťom a vnukom. Všetky orgány metabolizmu sú zložené z mäkkých tkanív, ich energia ide z hlavného energetického kanálu v chrbtici. Porucha metabolizmu odráža poruchu rovnováhy medzi dávaním a braním.
Kto správne myslí, tomu stačí menej potravy. Kto vláči ťažké bremeno stresov, tomu je každé jedlo bez chuti, musí kŕmiť stresy a kalórie z nadmernej dávky jedla zväčšujú jeho váhu. Kto drží diétu a nevie nič o uvoľňovaní stresov, nedokáže ju dodržať. Z pocitov viny sa človek stáva zvnútra dutým. Strach i zloba potrebujú potravu, aby mohli klásť odpor.
Zápcha je znakom lakomosti. Lakomec chce len dostávať, s ničím sa nepodelí, lebo sa bojí, aby iný nebol múdrejší, než on. Vedomosti si žiarlivo stráži. Ak uvoľní chamtivosť odpustením, zápcha prejde. Lakomosť je najľahšie uvoľniteľný stres.
Nikto nie je dobrý, alebo zlý. Všetko je uhol pohľadu. Je však nevyhnutné robiť dobro pre seba, tak človek koná dobro i pre celý svet. Opačne to nefunguje.
